Štefan Bán je pravidelným účastníkom súťaže Cineama v Rimavskej Sobote od jej nultého ročníka a venuje sa predovšetkým dokumentárnemu filmu. Peter Poboček sa v 90. rokoch pravidelne zúčastňoval regionálnej súťaže Cineama, ktorú organizovalo, a stále organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. (V Rimavskej Sobote sa v tom čase Cineama ešte neorganizovala.) Po desaťročnej prestávke sa vrátil k tvorbe ako filmár – amatér, hoci jeho súťažný film sa v mnohých ohľadoch vyrovná filmu profesionálnemu. Do krajského kola postúpilo tiež 6 filmov v skupine autorov do 16 rokov. Krátke animované filmy "Kosačka" a "Najväčšie nehody sveta" vytvorili deti zo Základnej školy V. Mináča v Klenovci na tvorivých dielňach, ktoré organizovalo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Miestne kultúrne stredisko v Klenovci. Prvá takáto dielňa sa uskutočnila minulý rok v rámci Dňa filmu a divadla v Klenovci.
Do krajského kola postúpil aj kreslený film "Osud nepochopeného diela" od Michala Šereša, žiaka Základnej školy P. E. Dobšinského z Rimavskej Soboty, ktorý kreslil aj animoval priamo v počítači. Z 200 nakreslených obrázkov vytvoril krátky príbeh.
Ďalšie tri postupujúce filmy vytvorili deti z Reedukačného centra v Čerenčanoch na letnom workshope, ktorý organizovalo Občianske združenie MPhilms z Bratislavy v spolupráci s Reedukačným centrom. Jedná sa o filmy "List z väzenia", "Robo a Aďa – Romantická komédia" a videoklip "Negga a Hakel – Perspektíva". Združenie MPhilms organizuje workshopy v Čerenčanoch pravidelne od roku 2009. Lektormi tento rok boli: Tono Gúth, Paula Račeková, Arnold Kojnok, Šimon Matrka, Marek Leščák a Matyás Prikler.
Čo sa týka nesúťažných filmov – našli si svojich divákov aj fanúšikov, a samotní filmári o nich po skončení premietania ešte dlho a zanietene diskutovali.
Celkovo treba poznamenať, že hranice medzi profesionálnymi a amatérskymi filmami sa dostupnosťou profesionálnej techniky stierajú. A záleží potom už len na prístupe autora, jeho skúsenostiach, ambíciách a predovšetkým na jeho invencii, kam bude jeho dielo zaradené.
Jaroslava Jelchová, GMOS
{jcomments on}


























Dňa 22. marca 2013 sa v GAB Klube v Rimavskej Sobote uskutočnila prehliadka amatérskej a nezávislej filmovej a video tvorby CINEAMA 2013. Jej súčasťou bola aj súťaž amatérskych filmov z nášho regiónu.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.