prekvapená, pretože konkurenciu som mala naozaj veľkú, "povedala pár minút po vyhlásení najkrajšie Rómky Českej a Slovenskej republiky Dominka Bubenčíková, ktorá porotu očarila najviac z dvanástich finalistiek.
Víťazka si najviac užila promenádu v plavkách. "Trému som mala už pri počiatočnom rozhovore. Tá však opadla a dopadlo to dobre, "prezradila dievčina, pre ktorú prehliadkové mólo a súťaž krásy nebolo neznáme." Už som sa súťaže zúčastnila v minulom roku. Vtedy som získala titul Miss Sympatia, tak som nečakala, že tento rok ešte niečo získam," zneli slová mladej dievčiny.
Po boku rómskej kráľovnej krásy sa ako prvá vicemiss postavila ešte len pätnásťročná Michaela Horváthová. A šťastné číslo sedem mala na svojich šatách pripnuté druhá vicemiss, tiež pätnásťročná, Marie Balogová.
Rozhodovanie bolo pre porotcov veľmi ťažké. "Som v porote od úplného začiatku súťaže, teda trinásť rokov. A pripadá mi, že každý rok je rozhodovanie, ktoré dievča je tou naj, ťažšie a ťažšie," prezradila členka poroty Ludmila Živná.
Ako podotkla, nie je to len krása, ktorá porotca ohromuje. "Mne sa napríklad páči ich skromnosť. Chodím s nimi už na sústredenie a dievčatá sú úžasné. "
Ú r o v e ň r a s t i e
Tiež moderátor súťaže bol krásou dievčat nadšený. Herec Jan Čenský sprevádzal večerom už siedmykrát. "V tomto roku boli finalistky naozaj veľmi pekné. Muselo byť ťažké vybrať len jednu víťazku. Hrozne im to pristalo. Keď som tu bol prvýkrát, nemal som s nimi robiť rozhovor. Kvôli nervozite. No v tomto roku to dievčatá zvládli bravúrne," zhodnotil večer Čenský. Podľa jeho slov úroveň večerov rastie. "A to priamo diabolským tempom," dodal.
Koruniek a titulov bolo rozdaných viac. Prvú korunku a cenu Združenia Rómov a národnostných menšín získala šestnásťročná Marie Dudušová. Cenu poroty získala dvadsaťjedenročná učiteľka Erika Kováčová a korunku a šerpu s titulom Miss Sympatia si z večera odniesla devätnásťročná Nina Danihelová.
Okrem dvanástich finalistiek sa večer predviedol tiež rad známych osobností. Slávnostný večer začala rómskou hymnou Monika Rigová, zaspievala aj Martina Balogová, Duo Gitanas a speváčka Ciwana. A nielen finalistky roztancovala tanečná skupina Dance the yard.
Michaela Munzarová
(Článok uverejnil Hodoninsky dennik Rovnost)
































Dvanásť finalistiek v sobotu 18. mája 2013 súťažilo v Hodoníne (ČR) o titul Československej Miss Roma 2013. Slávnostný večer bol plný temperamentu i hostí.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.