Do histórie Slovenského Aradáča v Srbsku sa zapísal aj učiteľ Štefan Vierg, rodák z Revúcej Doporučený
Napísal(a) Viera Benková
Štefan Vierg sa narodil v roku 1892 v Revúcej (v slávnom slovenskom mestečku s ešte slávnejšou povesťou gymnázia!) a diplom učiteľa získal na Učiteľskom ústave v Prešove, kde sa stretával aj so študentami z Dolnej zeme, čo malo veľký vplyv na jeho ďalší život. Počas štúdií bol suplikantom u Jozefa Gregora Tajovského a pod jeho vplyvom si obľúbil slovenskú literatúru, zaobstarával si všetky vydania Matice slovenskej, ale aj dolnozemských autorov. Tak sa v roku 1910 dostal potom za kantora-učiteľa do Slovenského Aradáča v Srbsku, kde zotrval až do svojej smrti v roku 1975. Učiteľ Vierg sa v Aradáči oženil s vnučkou Leopolda Abafyho Máriou Abafyovou, s ktorou mal tri deti – dcéru Máriu
Učiteľ Štefan Vierg okrem svojej pedagogickej činnosti bol aktívny aj ako dopisovateľ do mnohých vtedajších slovenských novín a časopisov – Dolnozemského Slováka, Národnej jednoty, Nášho slniečka, Národného kalendára a Hlasu ľudu. Aktívne sledoval aradáčske kultúrne a iné udalosti. Na žiadosť Historického archívu v Zreňanine napísal dejiny Aradáča, posielal o Aradáči do novín každú zaujímavú správu a udalosť a takto zviditeľňoval túto osadu aj v širších kontextoch, za čo sa mu dostalo nejedno uznanie. Je aj zakladateľom Miestneho odboru Matice slovenskej v Aradáči v roku 1932, ale i zakladateľom a tiež veliteľom Dobrovoľného hasičského zboru. V práci v kultúrnej oblasti, ako jeho predchodcovia, sa dovtedy v Aradáči spomínajú najmä učitelia - bratia Daniel a Jozef Kolényovci, ktorí šírili aj lásku ku knihe a venovali sa aj výchove starších a najmä mládeže (sú i zakladatelia Vzájomnej pomocnice a iných spolkov). V ich práci potom na kultúrnom a cirkevnom poli pokračovali učitelia Ján Demčák (starý otec akademika Jána Kmeťa) a Štefan Vierg, ktorí v roku 1920 založili aj Čítací spolok, v rámci ktorého sa začali organizovať prednášky, príležitostné zábavné programy, ale aj divadelné predstavenia.
Učiteľ Vierg mal veľmi čulé styky i so Slovenskom, jeho dlhoročný priateľ a známy slovenský spisovateľ Elo Šándor bol častým hosťom v jeho dome a táto známosť sa datuje ešte od ich detstva a mladosti. Ba čo viac, na Univerzite v Bratislave študovali spolu aj ich dcéry a pán učiteľ Štefan Vierg sprostredkoval v roku 1948 svojmu priateľovi spisovateľovi aj román Jána Čajaka ml. Zypa Cupák na posúdenie a tento strhnutý čajakovským humorom a dolnozemskou náturou napísal aj dlhšiu recenziu, ktorá sa v učiteľovej pozostalosti zachovala podnes.
Nuž ako vidieť, Aradáč má svoje zaujímavé postavy a bohatú minulosť, dobre je občas do nich nazrieť a sprítomniť si ich.
Viera Benková
Báčsky Petrovec, Srbsko
november 2011
{gallery}kultura/dolnazem/vierg{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-