zapojil do protifašistického odboja a zúčastnil sa i SNP, ako príslušník oddielu vysokoškolákov. Po oslobodení žil na Slovensku, stal s kultúrnym a tlačovým atašé v Budapešti a vedúcim odboru Povereníctva informácií. Pracoval aj ako redaktor časopisu Odborár. Vo svojej literárnej tvorbe nadviazal na tradície svojej rodiny: starého otca, patriaceho k štúrovským básnikom, aj otca Jána Čajaka st., ktorý významne obohatil slovenskú realistickú prózu na prelome 19. a 20. storočia. Ján Čajak ml. svoje prvé literárne inšpirácie čerpal z dolnozemského Petrovca a dobrú znalosť tohto prostredia uplatnil v charakterových črtách, historických obrazoch (Zuzka Turanová, Zypa Cupák), aj vo svojom románe. Vrcholom jeho umeleckej tvorby sa stal historický román “V zajatí na Holíčskom  hrade“. Svojou literárnou a kultúrnou prácou sa usiloval o porozumenie medzi národmi, jeho dielo je stále živé, príťažlivé a inšpirujúce pre súčasnú aj budúce generácie.
Čajakovská tradícia v Slavošovciach je úzko spätá s menom slávneho rodáka Pavla Dobšinského, dala základ vzniku pamätnej izby, ktorá sa transformovala na dnešné malé regionálne múzeum s bohatou návštevnosťou. Naše kontakty so spisovateľom J. Čajakom ml., posledným vtedy žijúcim nepriamym potomkom nášho rodáka, mimo iné nositeľom titulu „Zaslúžilý umelec“, sa začali v r. 1970 pri  oslavách 142. výročia narodenia Pavla Dobšinského. Jánovi Čajakovi vtedy udelila obec čestné občianstvo. Kontakty s ním, ako i s jeho pani manželkou pani Editou Čajakovou, napomohli pri zriaďovaní a doplňovaní expozície v rodnom dome P. Dobšinského. Ich dary z pozostalosti P. Dobšinského, ako sú obrazy s portrétom, ktoré sa zachovali v bývalej Juhoslávii, rodinné fotografie, aj jeho vzácna fajočka zo slonoviny, sú dodnes exponátmi múzea. Dôkazom milých a priateľských kontaktov sú slová v liste venované riaditeľovi školy Dr. Milanovi Sajenkovi, pri preberaní čestného pomenovania školy na Základnú deväťročnú školu Pavla Dobšinského zo 16. júla 1975.
 Píše sa tu: “Slovutný a drahý náš priateľ !“  Za vzácny dar, obsahujúci nielen v duchu nášho ľudu umelecky stvárnené strany  Pamätnice, ale aj neskonalú úctu, lásku a vernosť k  takému predstaviteľovi slovenského génia, akým je a bude vždy Váš rodák, syn Slavošoviec - Pavol Dobšinský. Verte mi, že ťažko nachádzam také slová vďaky, ktoré by vyjadrili aj tie slzy radosti, ktoré vynútilo chvenie ducha, keď som čítal Vaše pozdravy k mojim narodeninám. Čas ale nestojí, roky letia... čím starší je človek, tým väčšmi zisťuje, že mnoho čo si naplánoval, neuskutoční, ale doba bola neblahá, ba aj činiteľ bol slabý. Tak je to aj so mnou. Často spomínam na Slavošovce, krásny Gemer - kedysi aj kolísku našich veľduchov. Potom prichádzate Vy - náš priateľ, Vaši učitelia, predstavitelia obce, papierne a žiactvo - budúcnosť národa. Každá chvíľa s Vami takto strávená je pre mňa sviatkom a krásnou spomienkou, ktorá neuniká a dáva mi možnosť, aby som znovu a znovu  vyslovil Vám vďaku za všetko čo v prospech odkazu Dobšinského konáte.
Vám a všetkým  Slavošovčanom oddaný Ján Čajak ml.“ 
Tu začali a na celé štvrťstoročie pokračovali kontakty s J. Čajakom ml. Neustali ani jeho smrťou. Jeho nezodpovedané myšlienky a dielo dokončila po jeho smrti manželka pani Edita Čajaková. Spisovateľ mal rád mladú generáciu, videl v nej našu budúcnosť. Bol skvelým príkladom, ako naplniť život prácou pre národ. Budeme na neho vďačne spomínať. O titul čestného občana Slavošoviec sa zaslúžil svojou celoživotnou prácou a postojmi. 

PaedDr. Milan Sajenko

{jcomments on}