There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/kniznica/homola
pondelok, 25 február 2013 19:35
K nedožitému 89. výročiu narodenia povstaleckého gemerského básnika Jána Brocku
Doporučený
Neviem, či dnešným mladým ľuďom hovorí niečo meno Ján Brocko. Keď uvedieme, že sa narodil v Revúcej v roku 1924 je jednoznačné, že z dnešného pohľadu už patrí k starej generácii. Je možné predpokladať, že aj ostatní, tí skôr narodení, málo o ňom doteraz vedeli. Jánov Brockov je po Slovensku veľmi veľa. Iba jeden z nich sa však narodil 1. marca v roku 1924, teda 20 rokov predtým, ako vypuklo Slovenské národné povstanie a on vidiac, kde je jeho pravé miesto v čase, keď mu
najviac rodná krajina krváca, odišiel ako študent z Právnickej fakulty UK v Bratislave do Ratkovsko-bystrianskych hôr a chytil sa toho, čím mohol pomôcť, čím mohol podnietiť k neľútostnému boju proti fašistickej presile aj ostatných gemerských povstalcov. Zrejme mu to najlepšie šlo v literárnej tvorbe, najmä v jeho obľúbenej poézii, kde mohol tvoriť básne a posmeľovať oddaných bojovníkov prekonať nepriateľa. Mnohí možno viete, že tento jeho boj po oslobodení natrvalo skončil, keď zomrel sotva 22 ročný na chorobu, ktorú získal aj pre neho v najťažšom čase pri ukrývaní sa v našich horách. Áno, iba jeden takýto Janko Brocko bol a zostal navždy v srdciach nielen Revúčanov, ale i Gemerčanov. Niekedy aj ja v kútiku duše rozmýšľam: Aký to bol človek, keď v takom veku dokázal si nielen zastať svoje miesto v statočnom boji, ale s takou precítenosťou písať poéziu, ktorej obsah dokáže aj dnes osloviť človeka. A to mal iba niečo cez 20 rokov! Do rúk sa mi práve dostal vzácny filmový dokument, ktorý zrejme pri 40. výročí narodenín Janka Brocku nakrútil Filmový krúžok Revúčan, ktorý v šesťdesiatych rokoch m.st. fungoval pri ZK ROH v Revúcej. Ako keby niekto bol načasoval jeho znovu premietnutie pri tohtoročnom výročí narodenia povstaleckého básnika Janka Brocku. Nezachoval sa nám síce v ideálnej podobe, ale svedčí o tom, že gemerčania na svojho rodáka nezabúdajú. Tak si ho v kľude pozrite. Poďakujme sa aspoň takto jeho tvorcom a spolutvorcom a tiež aj pánovi Karolovi Žigovi, ktorý ho doteraz opatruje. A na záver niekoľko básní Janka Brocku. Chlieb každodenný partizánsky
Velebím ťa chlieb každodenný partizánsky tvrdý ako skala čierny ako žúžoľ v triaškach nadšenia v handrách hladu zimy utrpenia predsa chutný posolený krvavým potom kliatej minulosti voňajúci ružovým zajtrajškom
Živ našich partizánov tam vo vysokých horách v dúpätoch líšok a vlkov v údoliach zapadlých v roklinách a dávaj im silu víťazných rúk trhať a lámať putá ktoré hrdúsia ich bratov
Buď požehnaný gloriolou ktorá ovenčí históriu našu slávnu Buď požehnaný výdychom pokolení budúcich
Velebím ťa chlieb každodenný partizánsky jediný pokrm dobrý poroby našej najkrajšie ovocie srdca ty čo zaplašuješ predstavu smrti a dávaš národu žiť žiť a dočkávať sa úsvitu napájaš ma miazgou nádeje a chutíš ústam našim volajúcim po slobode
(Zo zbierky Ohlas)
Boj o Revúcu
Deň jesenný zdvihol sa z hustých hmiel a vo svite skúpom tresk pušiek zahrmel Ohlásily poplach hrubé delá a vojakov našich hŕstka smelá s útočníkom sa zvítala
Od juhu z Jelšavy ženú sa záplavy práskajú zošialeno minomety a hviždia spreklínané míny Do dymu výstrelov zapadajú svety hory v hmlách i výše a výbuch ozvien píše básni tejto rýmy
Guľomet neskrotný tanky delá nepriateľov posadlých stále blíž sa blížia Lesy hučia a v meste fŕknu okenice jak strela za strelou padá do ulice
Bráni sa páli strieľa tá hŕstka naša smelá lež z juhu z Jelšavy ženú sa divé záplavy
Hrdinstvo malé stvára divy ohnivko skromné v reťazi Mesto padlo skončil boj boj veľký spravodlivý lež hrdosť naďalej v obetiach víťazí
Ústup smutný do hôr poďme Sbohom buď Sbohom Mesto rodné
A keď deň šerý v slzách vyhasol na duši zbudol iba bôľ
(Zo zbierky Ohlas)
Nová jar
Ó koľko jarí prebehlo tu koľko vánkov kvetných koľko lúčin vialo slnku na počesť lež kto vypovie koľko potu vylialo sa v zmar
Opieraly sa smutne v temä hôr nebesá slnkom znavené ostával popol šedej jesene jablká maly kyslú chuť bo lupne kvetov májových opadaly skôr
A jak sa menil času tvar generácie mrely na stráni kamenistej vždy zastal nový hospodár znoj hyzdil jeho tvár však v duši nádej vrela viere veľkej skladal dar kedy už príde nová jar
I smial sa nad tým otrokár ešte sa smial smiechom šibeničným hoci ho dusil omam z krvi stúpajúcich pár
A keď sa pominuly hrôzy chmár z ľútosti z pokorenia a utrpení mnohých zrodil sa azda nový človek konečne azda nový človek pamätlivý ktorý spozná že prišla nová jar
Tikot slovenského srdca
Bi srdce horúce ohňom žiar pach krvi vyliatej stúpa z pár Slovensko musí žiť Čas slasťou zaplatí za trýzeň hľa hmotnie vidina krásny sen Nad kliatbou zvíťaziť
Bi srdce a reťazami škríp päsť mečom bojuje duša sní Slovensko musí žiť Zmĺknite ozveny plavý smiech Cit túžbou jedinou zhrýza nech Nad kliatbou zvíťaziť
Bi srdce a reťazmi škríp Teč voda a piesok syp sa syp Slovensko musí žiť Reč táto zmeň sa zmeň na chorál huč s výšok a nebotyčných brál Nad kliatbou zvíťaziť
Bi srdce zurčia už kaskády na štítoch zasvitly lampady Slovensko musí žiť Zrak plameň a ošiaľ divoký tie slová plynú jak potoky Nad kliatbou zvíťaziť
Bi srdce roztáčaj hodiny za šťastie zbiedenej rodiny Slovensko musí žiť Ty žeň nás pobádaj chvatný prúd osídla znič nedaj upadnúť lež isto zvíťaziť
(Básne Jána Brocku pochádzajú zo zbierky Ohlas)
Dokumentárny film o povstaleckom básnikovi Jánovi Brockovi z Revúcej
{jcomments on}
Čítať 3035 krát
Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:23
2. jún - Peter Glocko(2.6.1946 Muráň – 26.6.2019 Bratislava) – rozhlasový a televízny scenárista, redaktor a autor literatúry pre deti a mládež.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Gustáv Lojko – 155. výročie úmrtia
2. jún - Gustáv Lojko (Hostivít Tisovský) (4.12.1843 Tisovec - 2.6.1871 Tisovec) - pedagog, spisovateľ, básnik, filológ. Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci.
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Július Gustáv Reuss – 210. výročie narodenia
7. jún - Július Gustáv Reuss (7.6.1816 Revúca – 21.4.1872 Revúca) – národopisec, inžinier.
Ľudovú školu navštevoval v Revúcej, študoval na lýceu v Bratislave. Po štúdiách zamestnanec železiarskej spoločnostoi Muránskej únie. Ako inžinier vypracoval projekt na prízemnú novšiu budovu prvého slovenského gymnázia (nerealizované) a stavbu mestského hostinca v Revúcej. S otcom a bratmi sa zúčastňoval na zbieraní a upravovaní ľudových rozprávok. Prispel do zbierky rozprávok Pavla Dobšinskeho Prostonárodné slovenské povesti, do zbierky Augusta Horislava Škultétyho Slovenské povesti i do zbierky Codex revúcky. Pracoval aj v oblasti hudobnej teórie, spolu s bratom Ľudovítom vydal Základné pravidlá súzvuku, v ktorej aplikovali matematické zákony na hudbu a harmóniu. Ďalšie jeho dielo o tanečných formách ostalo v rukopise. Osvetovú činnosť vyvíjal v rámci Vzájomnej pomocnice a Potravného spolku v Revúcej, kde zastával viacero funkcií. - MM-
Gustáv Eisele - 165. výročie narodenia
9. jún - Gustáv Eisele (9.6.1861 Banská Štiavnica – 13.12.1911 Ózd, MR) – banský inžinier.
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Ján Kalinčiak – 155. výročie úmrtia
16. jún - Ján Kalinčiak (10.8.1822 Horné Záturčie – 16.6.1871 Martin) – spisovateľ, literárny kritik, pedagóg.
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero revolučno-romantických básní, neskôr písal predovšetkým romantickú historickú prózu (Bozkovci, Milkov hrob, Púť lásky..., Bratova ruka). - MM-
Ján Vansa – 180. výročie narodenia
21. jún - Ján Vansa (21.6.1846 Rimavská Píla – 22.6.1922 Banská Bystrica) – ev. farár, ľudovýchovný pracovník, básnik, náboženský spisovateľ, publicista.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
František Hajný – 125. výročie narodenia
25. jún - František Hajný (25.6.1901 Rataje, ČR – 29.1.1972 Revúca) – zoológ-entomológ, úradník.
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Pavol Jozef Šafárik – 165. výročie úmrtia
26. jún - Pavol Jozef Šafárik (13.5.1795 Kobeliarovo – 26.6.1861 Praha) – historik, etnograf, spisovateľ, slavista, univerzitný profesor.
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
28. jún - Matúš Dula (28.6.1846 Blatnica – 13.6.1926 Ružomberok) – advokát, politik, publicista.
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
František Szarka – 90. výročie narodenia
31. jún - František Szarka (31.6.1936 v Rožňave – 30.11.2023 Šivetice) – speleológ, keramikár.
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-