dítkam nejprv předkládáni bývají“. Dve ďalšie práce v latinčine -  v preklade „Krátka rozprava o živote  ev. superintendentov v Uhorsku“ a „Príspevky k osvetleniu evanjelicko – uhorskej cirkevnej histórie“ zostali v rukopisoch, ale boli taktiež často prepisované a používané. Posledný vznikol v r. 1765. Hneď chcem dopovedať, že všetky tieto jeho práce publikované alebo nepublikované, ktoré zostali v rukopisoch, autor Ondrej Šmál napísal počas svojho pôsobenia v Ratkovej ako tamojší farár a gemerský senior.
S určitým nadsadením môžeme povedať, že skoro celý svoj aktívny život prežil na Gemeri, najprv ako farár vo Vyšnej Slanej od r. 1731 až do r. 1751. O detailnejšom pôsobení v tomto evanjelickom zbore nemáme nijakých správ. Od r. 1751 až do svojej smrti r. 1766 pôsobil v Ratkovej. Povedzme si, že v tých rokoch bola spolupráca cirkvi a mestského magistrátu mestečka veľmi úzko spätá vzájomným porozumením ideovým i ekonomickým. Vnímajme toto obdobie náboženského pietizmu (citová zbožnosť), že sa uplatnil bezvýhradne  i v Ratkovej. Každoročne volený richtár bol súčasne inšpektorom cirkvi, musel byť súhlas  magistrátu s „vokátorom“ (povolávací dekrét na nastúpenie do úradu, obsahujúci údaje o plate, povinnostiach a pod.) atď. Aj tam hľadajme meritórny Šmálov záujem o históriu mestečka, v ktorom po devastujúcom požiari v r. 1692 nezostali nijaké historické písomné dokumenty, hoci tu existovala napr. cirkevná škola už pred r. 1596 a v rokoch Šmálovho účinkovania solídna cirkevná latinská škola na úrovni nižšieho gymnázia. Áno, O. Šmála zaujímala i história mesta, zozbieral pokiaľ to bolo možné retrospektívne až spred roku 1692 mená pôsobiacich richtárov a vicerichtárov, podrobne zaevidoval pôsobenie farárov evanjelickej ratkovskej cirkvi i s mnohými charakteristickými atribútmi osobností, enumeroval mená pôsobiacich učiteľov (rektorov), taktiež so zaujímavými postrehmi. Vyberal ich z najstarších protokolov „Bratstva nášho gemerského“ a aj iných zdrojov. Zostáva od neho zaujímavý súpis chotárných názvov, ktorý súvisí s povinnými desiatkami (decima) pre cirkev podľa rozhodnutia vtedajšieho muránskeho správcu panstva (Michael Angelo Jaquemont, 1680). Mnohé vtedy vžité chotárne názvy sú dnes úplne neznáme a neidentifikovateľné. Dôležité sú pre historiografiu Ratkovej mená vtedajšich mešťanov – plátcov cirkevného desiatku.  Dopĺňam -  v polovici 18. storočia bola na levočskom gymnáziu vizitácia superintendenta Juraja Ambroziho (Ambrosius) –  v zápisnici, ktorú vyhotovil Ondrej Šmál ako účastník tejto vizitácie referuje o organizácii školy a učebnom pláne veľmi obšírne. História pre Ondreja Šmála sa stala nevyhnutnosťou, akoby bola neodmysliteľnou súčasťou jeho genotypu, akoby bola skutočným fenoménom jeho biografie. Bez predsudkov ho možno nazvať prvým historikom „starej Ratkovej“, patrí k najvýznamnejším osobnostiam tu účinkujúcich osobností. Samozrejme význam jeho historických prác nie je limitovaný izolovaným lokálným regiónom Ratkovej v tomto období.
Ponúkam ešte jeho  vlastný životopis, ktorý nie je odbornej verejnosti neznámy, ale písaný v takomto autentickom „dobovom“ podaní ním samým, môže zaujať mimoriadne pôsobivým sugestívnym dojmom:
„Ja Andreas Schmal narozen jsem v Slávne Stolicy Turčanské v osade Necpáll rečene z Vážných a krestanských rodičú P. Otce Georgiuse Schmal, P. Matky pak Anny rozene Herchl. Potomjakž sem me literní umení, s pomocy Boži ne jen ve Vlasti naši Krajine Uherské, ale y v Akademiy Wittenberské utvrdil a Roku,  1729 do Wlasti štastne se  navrátil, ponekud Slávnemu domu Platyovskému ve vyučovaní mladeho Pána Plathy Vaclava me povinnosti  sem dokázal, potom od Cirkvi Vyšno Slanské Roku 1731 za Kazatele Slova Božího povolan, tam temer  za dvacet lel sem pracoval. Ačprave mnohé slavne cirkvi, ku príkladu Prešovská, Stitnická, Tisovská, Kamenanská, Asodska, Vlachovská,  a jiné za svého kazatele me povolávali: však milí predešlí posluchači me docela propustiti nechteli, až potom rízením Božím Roku 1751. dne 4. Februarii do Cirkve Ratkovské sem prišel a až posavad podle daru mne od Boha udelených zde v pánu pracuji. V Dvojictihodnem Bratrství  našem Gemerskem podobne rozličné úrady pomoci Boži znášeti sem musil, nebo od r. 1731 v Konventu Dobšinskem za Oratora, od r. 1745 v konventu Slabošovském za Notariuse, od r. 1748 v konventu Padarovskem za Conseniora a od r. 1756 v Konventu Ratkovskem 1. oktobra za Seniora vyvolen. Hospodin  račiž i v tomto Uradu milostne pomocy sve udelovati aby se všecko vytehovalo ke cti a chvale Boží a k dobrému Cirkví našich Evanjelických.“
„Epilóg“ tohto “historizujúceho“ textu ako nehistorik, ale milovník histórie zakončím (vo voľnejšom preklade) vetami v latinčine písanými nástupcom po Ondrejovi Šmálovi, farárom  ratkovským Michalom Sinovicom  - neskorším superintendentom. Je nemenej dojímavo sugestívny, ale v iných kritických súvislostiach:
„Tak, keď senior a farár ratkovský dožil až do roku 1766 bezprostredne a neustále v chorobe s ťažkým kašľom postihnutými pľúcami a len vlastnou silou vôle sa dočkal narodenín Pána, 25. decembra zomrel. V sviatočný deň  S. Andrae  sväté bohoslužby stonajúc a stiesnene odbavoval. Senior vyčerpaný celebroval sviatok narodenia Ježiša, ani vysilený nevedel vzdať sa kňazskej povinnosti. Ó milosrdný Bože milostivo a štedro vynahraď jeho duši večnou spásou... Bol to muž prívetivý medzi nemnohými. Veľmi pracovitý, výborne ovládajúci latinsky jazyk. Rečník veľmi pohotový s mimoriadnym talentom. Muž už na pohľad trpezlivý. Nech je večne blahoslavená jeho pamiatka.“
Retrospektíva skoro s tristoročným odstupom má tiež svoj „pôvab“ kontrastu vtedy prosperujúceho mestečka Ratková v korelácii s aktuálnymi reáliami. Ondrej Šmál  k ozdobe tých rokov nesporne patrí. Pre mňa bolo jeho obdobie inšpiračné a venoval som mu nemálo času. Chcem z titulu úcty spomenuť na ľudí, ktorí  mi v tomto úsilí pomáhali. Ako prvý to bol  Daniel Mikulaj, zbožný  repištiansky cirkevník, ktorý ma ako gymnazistu upozornil na osobnosť Ondreja Šmála ako na mimoriadneho vzácneho farára, literáta. Mal vedomosti zachované v rodinnej miestnej tradícii - zomrel asi v r. 1979, ďalej to bol ratkovský kronikár a môj bývalý učiteľ na základnej škole Ondrej Gallay (1894-1967). Z jeho poznámok som získal mnohé poznatky i z tohto obdobia. Informácie mi poskytol farár Ján Filo, bývalý ratkovský farár v rokoch 1945-1963. Pri hľadaní literatúry mi pomáhal regionálny historik  Revúčan Gustav Frák (zomrel pred niekoľkými rokmi). Archiválne informácie mi poskytol aj Dušan Dubovský (1943) - Revúčan, regionálny publicista a historik, PhDr. Ján Žilák - bývalý riaditeľ Štátneho oblastného archívu v Banskej Bystrici a PhDr. Peter Lebovič - bývalý riaditeľ Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Mgr. Marta Mikitová pomáhala pri zisťovaní možného miesta pochovania Ondreja Šmála. Použil som niektoré údaje z Obzoru Gemera od autorov PhDr. Bedricha Heckela a od autora Jána Agneta, kde sú určité odkazy k osobe Ondreja  Šmála (presná literatúra u autora). Použil som údaje z kníh Encyklopédia slovenských spisovateľov a z Encyklopédie Slovenska. Z internetu som získal informáciu od autorky G. Gáfrikovej (SAV - Ústav slov. literatúry).
MUDr. Miroslav Ďurinda,
Košice, február 20l2

{gallery}kultura/ratkova/smal{/gallery}
{jcomments on}