Štefan Ladislav Kalický. Človek, učiteľ, bojovník. Narodil sa 2. júla 1911 v matričnom obvode Valaská, osada Piesok, okres Brezno nad Hronom. Jeho otec pracoval ako tokár v Železiarňach v Podbrezovej. Zomrel, keď sa schyľovalo k prvej svetovej vojne. Malý Štefan Ladislav mal vtedy 3 roky. Matka
streda, 24 september 2014 11:49
Padli v SNP: Štefan Ladislav Kalický - človek, učiteľ, bojovník
Napísal(a) Milan Sajenko|
Ťažký bol život robotníckeho chlapca - polosiroty. Pociťoval nespravodlivosť vtedajšieho kapitalistického spoločenského zriadenia. Nie celkom jasne si vedel vysvetliť príčiny biedy na jednej otázku blahobytu na druhej strane. Učil sa dobre. Dokonca mal i svoj cieľ, svoje sny. Na odporúčania školy odišiel študovať do Banskej Bystrice na Učiteľský ústav. Byť učiteľom! Pochopil v plnom rozsahu svoje povolanie. Stáť pevne na nohách. Pomáhať tým najbiednejším. Možno to boli myšlienky, ktoré z neho spravili vzorného študenta a neskoršie dobrého, svedomitého a statočného učiteľa. Mal mimoriadny vzťah k hudbe. Vynárala sa otázka, či by bolo možné pokračovať v štúdiach? Neboli však finančné prostriedky a rodina čakala na jeho materiálnu a finančnú pomoc. V najbližšom okolí v Podbrezovej boli v tom čase obsadené všetky učiteľské miesta a tak spolu s ďalšími tromi spolužiakmi po maturite odchádza do prebúdzajúceho sa drevorubárskeho kraja v údolí Čierneho Hrona, do obce Čierny Balog, ktorá v tom čase mala roztrúsených 13 osád.
|
Príchod mladých učiteľov bol skutočne posilou pre tamojší učiteľský zbor. Najmä mladý učiteľ Kalický šíril okolo seba vždy jasnú, tvorivú a pracovnú atmosféru. Citlivo reagoval najmä na domáce prostredie, z ktorého pochádzali jeho žiaci. Pomáhal, resp. snažil sa pomáhať zmeniť prostredie, z ktorého vyrastali jeho žiaci a to formou obetavej osvetovej činnosti. Viedol vyše 80-členný detský spevokol, ako aj spevokol dospelých. Zaktivizoval folklórny súbor, ktorý úspešne vystupoval na Pohroní i na národopisných slávnostiach na Sliači. Popri zamestnaní navštevoval Poľnohospodársku školu v Brezne, aby na dedine kde pôsobil, mohol viesť ľudové poľnohospodárske kurzy. Mimoriadnu pozornosť venoval rozvoju včelárstva, záhradníctvu a chovateľstvu drobných domácich zvierat. Cenná je i jeho prednášková činnosť a práca v ochotníckom divadelnom súbore.
Patril medzi pokrokových učiteľov. Zapojil sa aj do ilegálnej protifašistickej činnosti. Spolu s Emilom Kusým viedli pomocný bezpečnostný útvar "Stráž obrany štátu" /SOŠ/ utvorený pri žandárskej stanici v Dobšinej. Na pokyn Revolučného národného výboru boli do útvaru pri žandárskej stanici v Dobšinej včleňovaní spoľahliví občania, ktorí boli tajne politicky pripravení pre potreby ozbrojeného povstania.
Do bytu učiteľa Kalického prichádzali miestni ilegálni pracovníci, rozoberali politickú situáciu a pripravovali sa na ozbrojený odpor proti fašizmu. Rozhovorov sa zúčastňovali aj ďalší dobšinskí učitelia: Ján Ušiak, Emil Kusý a Jozef Pavlík. Na týchto stretnutiach sa pripravovali na Povstanie v Dobšinej. Keď ho koncom augusta roku 1944 navštívil Ján Sirkovský z Rochoviec, okrem iného, sa zoznámil s heslom a šiframi v rozhlase, podľa ktorých sa mal riadiť.
Pred vyhlásením SNP prišiel dvakrát k nemu riaditeľ Ľudovej školy v Rejdovej Július Štrba, aby pripravili príchod dobrovoľnej posádky do Dobšinej, ktorej základ tvorili muži z Rejdovej a Vyšnej Slanej. Počas SNP sa stal členom RNV v Dobšinej. Pomáhal organizovať v prvých dňoch Povstania dobrovoľníkov na zabezpečenie poriadku v meste. |
Dňa 3. septembra 1944 priviezli do Dobšinej troch ranených vojakov z údolia Hnilca. Jeden z nich potreboval súrne lekárske ošetrenie. Raneného vojaka mal previesť autom do Brezna, kde mal na vojenskom veliteľstve doriešiť aj niektoré vojenské otázky. Vtedy sa ešte nevedelo, že Pusté Pole obsadili Nemci. Keď auto vedené vojakom Šebákom došlo na Pusté Pole, Nemci naň spustili paľbu. Kalický bol ranený a neďaleko železničnej stanice Vernár spolu i s raneným vojakom zastrelený. Šofer sa s ľahším zranením vyliečil v popradskej nemocnici.  Pochovali ho lesní robotníci v záhradke loveckého zámku na Pustom Poli, na severozápadnej strane, pri plote vedľa potoku Hnilec. Ležal v spoločnom hrobe ešte s ďalšími dvomi padlými. Exhumácia sa uskutočnila 30. septembra 1944. Exhumačná zápisnica bola podpísaná o 17,00 hod. Lekárom bola zistená strelná rana do pravej ruky, deštrukcia celej ľavej strany lebky spôsobená strelnou ranou.
Druhého októbra 1944 Štefana Kalickéhopochovali na cintoríne v Rožňavskom Bystrom. Milan Sajenko |
Vojenskú prezenčnú službu vykonával v Nitre. Bol absolventom Školy dôstojníkov v zálohe. V roku 1940 podrobil sa štátnej skúške v Banskej Bystrici. Stal sa odborným učiteľom pre predmety matematika - fyzika a prírodopis. Po zložení štátnej skúšky ho preložili v roku 1940 na Meštiansku školu v Dobšinej.
Prvého septembra 1944 odviezol ešte manželku s deťmi do Doliny pri Podbrezovej spolu s rodinou pána
Zverejnené v
Osobnosti Gemera
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.