Slovenské národné povstanie vypuklo 29. augusta 1944. K jeho popredným postavám patril aj armádny generál Rudolf Viest. služobne do Maďarska, z cesty sa už nevrátil, ale cez Juhosláviu odišiel do Francúzska. Podieľal sa na formovaní československých jednotiek vo Francúzsku a neskôr vo Veľkej Británii.
V druhej polovici augusta 1944 odletel s československou vládnou delegáciou z Londýna do Moskvy (Zväz sovietskych socialistických republík, dnes Ruská federácia). V tom čase sa na Slovensku začalo SNP. Po utvorení 1. československej armády na Slovensku ho vymenovali 6. septembra 1944 za jej veliteľa. Na povstaleckom území sa usiloval o zastavenie postupu nacistických jednotiek. Proti presile a najmä materiálnej prevahe protivníka nemohla povstalecká armáda vzdorovať. Preto generál Viest vydal 28. októbra 1944 posledný rozkaz o prechode povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja. Po obsadení Banskej Bystrice nemeckými silami v októbri 1944 sa povstalecké velenie stiahlo na Donovaly. Viest spolu s generálom Jánom Golianom prišli 2. novembra 1944 do obce Pohronský Bukovec. Na druhý deň ich zajali nemecké jednotky a odviedli najskôr do Banskej Bystrice, potom do Bratislavy na výsluch. Neskôr ich previezli do nemeckého Berlína na Hlavný ríšsky úrad pre bezpečnosť a krátko na to ich odsúdili na trest smrti. Popravili ich pravdepodobne v roku 1945, bližší časový údaj a miesto zdroje neuvádzajú, alebo len rok (1945) a ako miesto Flossenburg.
Rudolf Viest absolvoval dráhu vysokého dôstojníka Československej armády, ako jediný Slovák dosiahol za prvej republiky hodnosť generála. V 20. rokoch 20. storočia pôsobil ako vojenský atašé v Bukurešti (Rumunsko) a vo Varšave (Poľsko). Po skončení vojenskej misie pracoval vo vysokých veliteľských funkciách na Slovensku. Postupne dosiahol hodnosť brigádneho (1933) a divízneho (1938) generála. V roku 1945 ho vymenovali in memoriam do hodnosti armádneho generála.
Prezident SR Michal Kováč 31. augusta 1995 udelil armádnemu generálovi Rudolfovi Viestovi pri príležitosti štátneho sviatku Dňa Ústavy SR Rad Ľudovíta Štúra I. triedy im memoriam.
(Zdroj teraz.sk)
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a