PhDr. Ondrej DÁNYI, CSc., sa narodil 16.4.1930 v Rožňavskom Bystrom v baníckej rodine. V roku 1945 sa išiel učiť do Baťovej školy práce vo Svite, kde postupne pracoval ako laborant a technológ v chemickej prevádzke podniku. Od roku 1954 pracoval v službách štátu až do roku 1975. Potom pracoval 25 rokov v SAV ako vedecký pracovník, kde dosiahol vedeckú hodnosť kandidát filozofických vied. Bol ženatý a s manželkou Máriou mali dve deti. V dobe svojho pôsobenia v SAV sa zaoberal a orientoval sa na štúdium problémov politického zneužívania náboženstva, zvlášť katolicizmu, v dejinách i v súčasnosti Slovenska. Výsledky jeho vedecko-výskumnej práce boli Česť jeho pamiatke!
Príhovor, ktorý predniesol Marián Baťala, podpredseda Spoločnosti PROMETHEUS – združenie svetských humanistov, dňa 21. septembra 2012, na poslednej rozlúčke s Ondrejom Dányim v bratislavskom krematóriu
Vážená smútiaca rodina, vážené smútočné zhromaždenie, dámy a páni, priatelia.
Dovoľujem si prihovoriť sa vám niekoľkými vetami o humanizme, ktoré v tejto sieni predniesol pred niečo viac ako rokom náš priateľ Karol Fajnor.
Ľudskosť a humanizmus ako mravný a spoločenský ideál, založený na úcte človeka k človeku je jedným z najvýznamnejších a najkrajších kvetov ľudského rozumu a cítenia. Tento ideál je krehký a zraniteľný. Častokrát je zatlačovaný do úzadia. Znova a znova sa však vynára z popola spálenísk ako sila bojujúca proti násiliu, bezpráviu a všetkým podobám zla. Prichádza na historickú scénu ozdravovať vzťahy medzi ľuďmi a pripomínať, že poslaním ľudí je predovšetkým byť ľuďmi. Mnohé historické skúsenosti ukazujú, že tento atribút patrí trvalo k človečenstvu a že humanizmus je vo svojej podstate silný a nezničiteľný.
Humanizmus s prívlastkom „svetský“ je vedecky zdôvodnený myšlienkový systém, stredobodom záujmu ktorého je človek. Je to demokratický a tolerantný postoj ľudí súčasnosti. Toto konštatovanie potvrdzuje fakt, že táto skupina ľudí, všade na svete patrí k intelektuálnemu kapitálu sveta. V štíte humanistov je ľudskosť, šľachetnosť, solidarita a tolerantnosť.
Snahou svetských humanistov je rôznorodou činnosťou prispievať k tomu, aby človek nebol otrokom dogmy, aby žil slobodne a bez strachu, bez násilia, aby žil bez vojen a hladu, aby v súčasnej civilizácii dominovala veda, vzdelanie, kultúra, a to v rámci všeľudskej morálky.
Ondrej DÁNYI pracoval a žil podľa princípov svetského humanizmu. Avšak dôležité nie je len to, že podľa nich žil, ale svojou prácou a činnosťou nabádal k ich napĺňaniu nielen svoje okolie, ale aj širokú občiansku verejnosť.
Vo svojej práci sa orientoval hlavne na problémy politického zneužívania náboženstva v dejinách i v súčasnosti Slovenska. V tejto oblasti aktívne pracoval a výsledky jeho vedecko – výskumnej práce boli publikované v mnohých vedeckých a populárno spoločenských časopisoch a periodikách. Poukazoval na nebezpečenstvo zneužívania náboženstva v minulosti a aj v súčasnom období.
Ondrej DÁNYI bol tvorivý a kultivovaný publicista, ktorý dokázal reagovať na aktuálne dianie v spoločnosti. Publicisticky pracoval aj dlhé roky po odchode do dôchodku a okrem vydaných publikácii zostal aj jeden nevydaný rukopis.
Patril medzi zakladateľov Spoločnosti PROMETHEUS – združenia svetských humanistov a spolu s ďalšími priateľmi sa podieľal na rôznych aktivitách spoločnosti.
Jeho bývalí kolegovia a spolupracovníci si ho vážili a ctili pre jeho pracovitosť, skromnosť a aj vycibrený zmysel pre presnosť a citlivosť myšlienky a milý a nevtieravý humor.
Vážené smútočne zhromaždenie,
všetci, ktorí sme prišli na poslednú rozlúčku s našim priateľom Ondrejom, ale aj tí, ktorí z rôznych dôvodov prísť nemohli, sme si vedomí, že nám bude chýbať.
Jeho odchodom sa naplnila kapitola života jedného váženého a milého človeka, humanistu.
Iste sme tu mnohí, ktorí sa môžeme priradiť k jeho osobným priateľom a osobne som hrdý na to, že som medzi nich patril.
Česť jeho pamiatke !
Marián Baťala
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a