Rozprávky SNK sprístupnila k 185. výročiu narodenia najvýznamnejšieho zberateľa slovenskej ľudovej slovesnosti Pavla Dobšinského, ktoré sme si pripomenuli 16. marca aj v jeho rodisku – v Slavošovciach. Zdigitalizované historické vydania Dobšinského rozprávok, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, ide o tzv. voľné diela, sú prvou konkrétnou ukážkou digitalizácie v SNK.
Zverejnenie zdigitalizovaných zbierok rozprávok Pavla Dobšinského Slovenskou národnou knižnicou (SNK) vyvolalo obrovský záujem verejnosti. Návštevnosť webstránky http://www.snk.sk, respektíve http://www.dikda.sk vzrástla 18. marca po vydaní správy o zverejnení rozprávok na stiahnutie z priemerných 18 až 19 návštev na vyše 1 300 návštev. V deň vydania tlačovej správy o možnosti sťahovania zdigitalizovaných Dobšinského rozprávok v pondelok 18. marca zaznamenali na webovej stránke národnej knižnice 1 383 návštev. Z toho unikátnych návštevníkov bolo 1 342. Pre porovnanie, týždeň predtým od 11. marca do 17. marca bolo na webe SNK 125 návštev, čo je denne v priemere 17,86 návštev.
Rozprávky si okrem používateľov zo Slovenska (87%) sťahovali aj používatelia z USA, Českej republiky, Veľkej Británie, Kanady, Nemecka, Francúzska, Talianska, Belgicka, Nórska, Rakúska, Švajčiarska, Srbska, Poľska, Mexika a Austrálie.
Zaujímavosťou boli zaznamenané návštevy z Brazílie, zo Saudskej Arábie a z Kolumbie. Pritom používatelia vstupovali na webstránku SNK zo všetkých typov zariadení, z počítačov, mobilných telefónov aj tabletov.
MG
{jcomments on}
































Potešila nás v týchto dňoch správa, že na webstránke Slovenskej národnej knižnice sa od piatku 15. marca 2013 nachádzajú štyri zbierky nášho slávneho rodáka Pavla Dobšinského - Prostonárodnie obyčaje, povery a hry slovenské, 1880; Prostonárodné Slovenské Povesti (Sošit 2.), 1928; Prostonárodné Slovenské Povesti (Sošit 1.), 1919 a Prostonárodnie Slovenské Povesti (Sošit 5.), 1906. Nájsť sa dajú na internetovej adrese
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.