„umeleckým portrétom“, ani nie „medailónom“ ako žánrom vecnej literatúry, ale prostým slovom – o komsi čosi dopovedať, apostrofujúc čas v odviatom nielen z histórie portálu Maj Gemer, ale i v širších súvislostiach - predstavujúc osobnosť konkrétnu:
Mgr. Marta Mikitová – autorka, bibliografka, redaktorka, korektorka, publicistka, milovníčka hudby - okúzlená starou hudbou i interpretka zároveň, milovníčka výtvarného umenia, organizátorka spoločensko-kultúrnych dianí.

S každou kategorizáciou kráčala životom plná toho konkrétneho, čo pojem skrýva v sebe zakódované – v zložitosti väzieb, v účasti pohnútok, s prepojením na dosiahnutie cieľov. Jej priam pracovnou potrebou, dynamickým, priam neutíchajúcim mladistvým úsilím bolo tiež prinášať aj radosť či potešenie na kultúrne-osvetovom poli na akomkoľvek poste zaradenia v priebehu rokov, kdekoľvek a komukoľvek v kom nezadriemal záujem o pekné, krásne či ušľachtilé. I v utajenej poézii vlastnej tvorby, z ktorej odhalila len zlomok - z prapodstaty verša zaznieva akoby závan jemne citlivo poodhaleného vlastného „emočného naturelu“. Ona bola tým “spiritum movens“, ktorá všade kam vstúpila, dá sa o nej povedať: „bola v obraze neprehliadnuteľná, potrebná a povolaná“. Úchytkom nesumarizujme, len v miere nutnej, v rýchlom slede, spomeňme z mnohých niektoré autorkine aktivity - vydané knihy bibliografickej proveniencie: Hudba na Slovensku 1918-1928, séria vydaných publikácií personálnej bibliografie o významných slovenských literátoch - prozaikoch, básnikoch, kritikoch atď. (Milo Urban, Eduard Urx, Andrej Chudoba, Anton Hykisch, Jozef Melichar, Ivan Kadlečík, Samuel Godra a iní). Je autorkou palety portrétov - profilov mnohých známych literárnych osobností (Jozef Bob, Tomáš Janovic, Michal Chuda, Pavol Števček, Rudolf Čižmárik, Ľubomír Feldek a ďalších nemenovaných). Participovala na metodickej príručke pre retrospektívnu bibliografiu článkov zo slovenských novín a časopisov od r. 1919 do r. 1944. V bibliografickom zborníku (r. 2006) prezentovala svoj hodnotiaci i koncepčný postoj k bibliografii výtvarného umenia v rámci SNK (Slovenskej národnej knižnice). Jej dielom je viacdielna bibliografia publikačnej činnosti pracovníkov VŠDS v Žiline, či výberová bibliografia o problémoch narkománie Kroky do tmy. Je autorkou a tvorcom “Kalendára významných osobností Gemera“ (biografické profily na stránke Maj Gemer).


Autorkou článkov v rôznych časopisoch, mnohých publikácií v rámci levickej knižnice, redakčných aktivít v rámci pukanskej knižnice, článkov na webovej stránke Maj Gemer. Jej umelecké zázemie (hudobné, výtvarné, poetické) sa prejavilo nielen v jej prozaických textoch, ale aj v niekoľkých lyrických veršoch. Dopovedzme, že po promócii v r. 1966 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pôsobila v Bibliografickom ústave Matice slovenskej v Martine, na vedúcich postoch knižnice VŠDS v Žiline a v Tekovskej knižnici v Leviciach.
Ak je čas svojou dochvíľnosťou raz milým návštevníkom, raz pripomínajúci chvíle a okamihy slávnostnej príležitosti - tak Marte Mikitovej podajme dnes spolu s ním na striebornom podnose úprimné poďakovanie za všetko, čo vytvorila, na čom sa podieľala, na čom participovala, koncepčne korigovala v najvšeobecnejšom kontexte realizácie predovšetkým rozvoja či tvorby bibliografických publikácií v premisách modernej koncepcie, raz s dosahom v celoslovenskom meradle, raz z obsahu pokladne kultúry – kultúrnosti v gradiente adekvátnom tekovsko–levickej regionálnej úrovni, a vôbec nie v poslednom rade na stránkach Maj Gemer. Najvzácnejšími žičlivými prianiami do dní v rokoch budúcich, najúprimnejšími želaniami k chvíľam očakávaným či tušeným v daroch od spravodlivo v priehrštiach vážiacej zásluhy mýtickej bohyne Nemesis a aj nespochybniteľnými osobnými priateľskými pozdravmi tých, ktorí ju poznajú, podajme z amfor poetických trópov k vetám i pohár skutočného číreho vína podriemkavajúceho v pivničkách – „ľochoch“ z pahorkov levicko - pukanských vinohradov. Tu oslávenkyňa žije (Levice) a odtiaľto sa prihovára denno-denne čitateľom portálu Maj Gemer nie vždy viditeľnou, ale vždy prítomnou rukou, zrakom, umom... pozorovateľa, sprievodcu i korektorského literárneho kustóda. Na Vaše zdravie - pani Marta Mikitová – k Vášmu sviatku za všetkých Vašich priateľov - priaznivcov - autorov z portálu Maj Gemer!
Miroslav Ďurinda, Košice
{jcomments on}
































Rád navštevujem vyprofilovaný internetový portál Ondreja Doboša – Maj Gemer. Občas i ako autor - účelovo. Ak ktokoľvek zavíta cez jeho stránky do ktorýchkoľvek „zákutí krajiny“ nášho krásne prítulného Gemera ako hosť, patriot, či blúdiaci „tranzitórny pasant“ alebo aktér – autor konkrétnej správy, článku v próze, verši či fotodokumentácii, mal by vedieť, že text bol sprevádzaný a šťastne dovedený neviditeľnou rukou, skrytým pohľadom kohosi až k čitateľovi. Ten ako tajomný kustód pohládzal slová, vety, súvetia láskavou rukou odborníka – profesionála, odiaty v redaktorsko-korektorskom plášti, podávajúc „rozhrešenia“ za previnenie či prehrešky. Zostával utajený a ako „súputník“ ošetroval v gramatike, diakritike, „sanoval“ v dikcii textu. Odhaľujúc takto svoj zámer, neskryte chcem porozumieť účasti kohosi dnes v dobe a čase tak povediac „marketingového ťaženia“. Kohosi, kto v nočných - prevažne po polnočných hodinách „len tak“ - bez akéhokoľvek nároku na čokoľvek, len z priazne a lásky venuje sa a stále rozdáva svoj čas, chvíle v dávkach nemeraných už viac ako 6 rokov v tom, o čom som obrazne – neobrazne či metaforicky skicoval vyššie. Dovoľme si v skratke, nie
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.