Dňa 23.10.2015 o 13,00 hod oslavy vyvrcholili hodnotným a pútavým programom, ktorý dôstojne pripravila obec Drienčany p. starosta a obecného zastupiteľstva s CZ ECAV v Drienčanoch. O 13,00 hod účastníkov osláv privítal starosta obce p. Peter Švoňava, osobitne privítal poslanca NR Slovenskej republiky Mgr. Michala Bagačku – primátora Hnúšte a prednostu Okresného samosprávneho kraja, vedúceho expozície Rodného domu P. Dobšinského PaedDr. Milana Sajenka, ako aj všetkých ďalších prítomných účastníkov a občanov Drienčan. V slávnostnom príhovore vystúpil poslanec NR SR Mgr. Michal Bagačka. Významného rodáka, kráľa slovenskej rozprávky pripomenul následne starosta obce p. Peter Švoňava, ktorý vyzdvihol osobnosť, ktorou aj v prítomnosti je Pavol Dobšinský.
Spomienkové služby Božie dôstojne zabezpečil miestny pán farár Mgr. Štefan Gabčan spoločne s prítomnými ev. bratmi farármi z Kokavy n/ Rimavicou a Hrachova. Účastníkom v chráme Božom, kde bolo cítiť dôstojnosť muža, ktorý tu skoro štvrťstoročie pôsobil, sa predstavil aj miestny spevokol CZ ECAV. Úvodom bolo oslovenie a privítanie hostí i domácich, motivačná a zaujímavá kázeň p. farára z Kokavy n/ Rimavicou, tiež pieseň spevokolu. Po ukončení s následným podaním rúk sa prítomní odobrali k hrobu P. E. Dobšinského, kde túto ďalšiu časť vydarenej spomienkovej slávnosti otvoril miestny p. farár Mgr. Štefan Gabčan, básňou ev. kňaza a národovca Martina Rázusa. Po tomto požiadal o príhovor zástupcu obce Slavošovce PaedDr. Milana Sajenka. Oficiálna časť bola ukončená spoločným zaspievaním hymnickej piesne členmi spevokolu a prítomnými "Kto za pravdu horí“. Po pietnom akte pri hrobe P. E. Dobšinského spojenom s položením vencov s národnou trikolórou sa návštevníci odobrali k prehliadke múzea slovenskej rozprávky na reinštalovanom interiéri pôvodnej fary, kde Dobšinský v dôstojnosti dožil posledné roky svojho života, po ťažkej a nevyliečiteľnej chorobe.
O 18,00 hod. bolo dôstojné podujatie ukončené predstavením divadelného súboru T. Vansovej z Rimavskej Píli – komédiou „STARUŠ PLESNIVEC“, alebo štyri svadby na jednom pohrebe.
Dobšinskému sa už tradične v Slavošovciach a Drienčanoch dostáva pocty, ktorá mu patrí a ktorú mu národ odovzdáva. Ak by sme sa domnievali, že Dobšinského „ KRÁĽA SLOVENSKEJ ROZPRÁVKY si na Slovensku pripomíname len v Drienčanoch a Slavošovciach, mýlili by sme sa. Svedectvom toho bola aj milá pozvánka vedúcemu rodného domu Dobšinského od Divadelného súboru D efekt Dúbové, ktoré dňa 25. októbra 2015 o 17,00 hod. uviedlo v Kultúrnom dome v Dubovom divadelné predstavenie na počesť 130.výročia smrti spisovateľa a zberateľa ľudovej slovesnosti P. Dobšinského ( Múdry Maťko a blázni). Aj to nesporne patrí k milej spomienke na tohto velikána, vtedy malého slovenského národa. Potvrdzuje to aj citát v Dobšinského Sokole z r. 1861 „ Slávnych a zaslúžilých mužov a ženy pomníkmi ctiť a potomstvu ich takto do pamäti uvádzať je toľko, ako národ v jeho pokroku a národnosti stužovať a silniť“ /J. Čajak ml. MISCELANEA/.
Osudný rok 1885, ktorého 130. výročie úmrtia si Drienčany spoločne s prítomnými účastníkmi pripomenuli, bol pre Dobšinského smutný a tragický. Odpočíva v Drienčanoch vedľa artikulárneho chrámu, v ktorom hlásal vernosť a lásku k národu, mravnosť a úctu k večným zákonom. „Milovať slobodu, bojovať proti zlu v sebe a všade, kde diabol kazí nás, bojovať o ľudskosť, to nech je našou alfou i omegou!“ kázal.
Dnes v areáli chrámu, kde sme boli účastníkmi, stojí pomník s bustou Dobšinského. Vôkol neho symboly slovenských prostonárodných povestí. Všetko je z tvrdého kameňa. Ubezpečuje nás, že klenoty nášho ľudu a duch Dobšinského zostanú majákmi umenia, krásy a ľudskosti nielen pre nás ale aj pre budúce pokolenia. /J. Čajak ml. čestný občan Slavošoviec./
PaedDr. Milan Sajenko
































Obec Drienčany, CZ ECAV Drienčany a OZ Valgata Drienčany si v dňoch 20. – 21. a 23.10.2015 dôstojným spôsobom pripomenuli 130. výročie úmrtia svojho občana Pavla Emanuela Dobšinského, ktorý tu pôsobil vyše 24 rokov, tu zomrel a je aj pochovaný. Drienčany a Slavošovce ešte počas svojho života nevedome označil svojim pseudonymom Slavoj Drienčanský, kde spomenul dve gemerské dediny: Slavošovce, miesto svojho rodiska a Drienčany, miesto svojho skonu a mohyly svojej. Už každoročne Gemersko – malohontské stredisko v Rimavskej Sobote, obec Drienčany, OZ Valgata, ECAV Drienčany, Dom Matice slovenskej v R. Sobote, aj v tomto roku uskutočnili XII. ročník regionálnej a X. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky ZLATÁ PODKOVA, ZLATÉ PERO, ZLATÝ VLAS, na počesť Pavla E. Dobšinského. Nebolo tomu ináč ani pri príležitosti 120. výročia úmrtia Pavla Dobšinského s bohatou účasťou súťažiacich nielen z tohto regiónu, ale možno s potešením konštatovať že aj z celého Slovenska. Bol to skutočný umelecký zážitok, potvrdzujúci slová národného umelca, spisovateľa Vladimíra Mináča, ktorý ešte na celoslovenských oslavách narodenia Dobšinského povedal, že k Dobšinskému budeme nielen prichádzať ale neustále s k nemu budeme vracať.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-