proti zapojenia Slovenska vo vojne po boku Nemecka proti ZSSR. V rodičovskom dome v Slavošovciach našli pochopenie a útočisko velitelia, ale aj radoví partizáni počas SNP. Pre mladého 11-ročného chlapca bola najväčšia česť, keď mohol uviazať koňa partizána a o „poťaškaňja“ samopalu ani nehovoriac.
Postoj rodičov v dobe boja proti fašizmu sa stal pre Milanka vodítkom v jeho životnej púti. Okrem založenia siene „bojových tradicíí“ v Slavošovciach (ktorej expozícia po prevrate po roku 1989 skončila v „odpade“), má osobnú zásluhu na zriadení jediného múzea Pavla Dobšinského, o ktorom majú vedomosť aj v Číne, kde preložili jeho rozprávky, ale na Slovensku sa to „nenosí“ a o jeho existencii nevedia nielen žiaci v blízkom okolí, ale ani učitelia slovenčiny a možno ani minister školstva.
PaedDr. Milan Sajenko má osobnú zásluhu na sprístupnení Slavošovského tunela, ktorý je turistickou raritou a počas SNP zohral významnú úlohu. Napriek krásnemu veku s erudovaným výkladom nezištne sprevádza návštevníkov múzea P. E. Dobšínského, ako aj turistov spomínaným tunelom.
Pre nás odbojárov je vzorom vo svojej aktivite pri dokumentácii obdobia SNP. Vydal niekoľko publikácii o odboji v oblasti Čiernej Lehoty, Slavošoviec. Dosiaľ je aktívnym poslancom obecného zastupiteľstva. Stále vykonáva prednášky na školách a medzi vojakmi o odkaze SNP a protifašistického odboja.
Vo svoje aktivite v šírení odkazu SNP a protifašistického odboja by mal byť vzorom aj pre funkcionárov SZPB, ktorí za svojich niekoľko desiatok rokov funkcionárskej činnost neustále zdôrazňujú propagáciu odkazu protifašistického odboja a najmä SNP medzi mládežou, ale za svojho funkcionárského pôsobenia neboli schopní absolvovať ani jednu besedu, prednášku, ale sú stále v čele cieľov SZPB. O to vzácnejší sú odbojári ako PaedDr. Milan Sajenko, ktorí napriek veku nerečnia, ale aktívne pracujú.
Preto aj touto cestou prajeme oslávencovi pevné sibírské zdravie a kaukazskú dlhovekosť a mnoho síl pri šírení odkazu SNP a protifašistického odboja.
JUDr. Jozef Pupala
V Čiernom Potoku 16.3.2017
|
Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v časopisoch Verejná správa, Obzor Gemera, Zora Gemera, Slavošovské obecné noviny, Bojovník, Obecné noviny, mnohokrát aj na webovej stránke Maj Gemer.Je autorom celého radu publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia: Historický prameň a jeho výchovné využitie vo vyučovaní dejepisu v 9. ročníku ZDŠ (Bratislava, SPN 1976), Slavošovce /zostavil, text a fotografie spracoval Milan Sajenko/ (Slavošovce 1995), 680 rokov Slavošovce : 1318 – 1998 (Slavošovce 1998), Kapitoly z histórie (Slavošovce 1998), Slavošovce naše (Rožňava 2006), Slavošovce naše jubilujúce /zostavovateľ/ (Slavošovce 2008). Doplnil MG |


























predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Celý život sa zapájal do spoločenskej a kultúrnej práce v obci, dosiaľ je poslancom v Obecnom zastupiteľstve v Slavošovciach. 

Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a