Prvý fotoaparát mal na zvitkový film 6x6 už v roku 1972. Stále ho však lákali pohyblivé obrázky. V tom čase bolo možné filmovať len v rámci organizovaných klubov, natáčalo sa na 8 a 16 mm celuloid, točili sa dokumenty, reportáže a hrané filmy. Po príchode a dostupnosti videoformátu bežnému spotrebiteľovi v roku 1991 si kúpil vlastnú videokameru a začal filmovať svoje prvé krátke rodinné dielka. Prvý film, ktorý prihlásil na súťažnú prehliadku, bol z dovolenky v Chorvátsku a získal 3. cenu. Námety pre svoju ďalšiu tvorbu čerpal z Revúcej, jej okolia a krásneho Gemera. Pravidelne sa zúčastňoval celoslovenskej súťaže amatérskej filmovej tvorby Cineama, jeho filmy boli prezentované v Českej republike, Nemecku, Slovinsku, Rusku, Rakúsku, v Japonsku a na Malte.
„Ukážky z filmov ako Majster Juraj, Šivetická tradícia, Leto na konci sveta, Pieseň o zámku Muránskom, Čaro Muránskej planiny, Rok na planine, Majster Gigac, ktoré boli ocenené na viacerých domácich aj medzinárodných súťažných prehliadkach uvedieme v rámci programu, kde sa aj dozviete viac o ich autorovi," pozýva Anežka Kleinová, manažérka kultúry GOS. Svojimi filmami reprezentoval Slovensko na svetových festivaloch UNICA, napr. Cesta životom v roku 2003 v Luxemburgu, Norik muránsky v roku 2013 v rakúskom Fieberbrune. Ako hovorí Peter Poboček: „V dnešnej dobe má kameru ktokoľvek, ale napriek tomu skutočných filmárov je málo, takže dúfam, že nekomerčný film celkom nezanikne."
„V roku 2014 získal aj vo svojej rodnej Revúcej ocenenie za dlhoročnú a úspešnú reprezentáciu regiónu vo filmovej tvorbe, pri príležitosti životného jubilea sa ho rozhodlo oceniť aj Národné osvetové centrum a naša organizácia chce Petrovi Pobočekovi týmto programom tiež vzdať hold," uzatvára riaditeľka GOS Helena Novotná.
Realizáciu podujatia finančne podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Vstup je voľný, srdečne pozývame.
A. Kleinová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a