Základnou ideou pri komunikácii s docentom Jánom Triaškom, vedúcim katedry maľby na Akadémii umenia, bolo poskytnúť mladým výtvarníkom priestor na tvorbu priamo v teréne. Možnosti, ktoré sa v regióne Gemer otvorili po vyhlásení mesta Revúca za mesto kultúry 2022, pomohli tieto predstavy zhmotniť. Workshop pre 12 študentov druhého ročníka maľby a grafiky v rámci predmetu maliarske techniky a technológia sa uskutočnil posledný septembrový týždeň, od 26.9. do 2.10.2022. Združenie Gotická cesta počas prvých dvoch dní pripravila exkurziu v stredovekých kostoloch regiónu, aby sa študenti zoznámili s prácou majstrov pravej talianskej fresky priamo v samotných pamiatkach. Lokality ako Ochtiná, Koceľovce, Štítnik, Henckovce, Rákoš, Šivetice či Kameňany boli doplnené aj ďalšími miestami s akcentom na banícku históriu Gemera a Malohontu. Najdôležitejšou úlohou bolo predstaviť podmienky a postupy, s ktorými stredovekí maliari pracovali.
Teoretické informácie z lokalít študenti v ďalšej fáze pod vedením odborných lektorov v priestoroch rozpracovali do návrhov. Hlavným zameraním tvorby bolo použitie techník pre mladých umelcov doteraz neznámych, a teda pochopenie a osvojenie si ďalšieho technologického postupu. V kreatívnej časti študenti pracovali s čerstvou vápennou omietkovou vrstvou a zapúšťaním prírodných pigmentov na vopred pripravené rámiky s omietkou.
„Workshop bol pre študentov inšpiratívny, keďže obyčajne nemajú veľa možností učiť sa priamo v teréne. Entuziazmus pri tvorbe je neporovnateľný s klasickými učebnými priestormi a študenti budú pri práci s historickými technikami z tejto skúsenosti čerpať ešte veľmi dlho,“ prínosy podujatia priblížila maliarka a lektorka Jana Farmanová z Akadémie umení.
Peter Palgut zo združenia Gotická cesta: „Sme naozaj radi, že sa nám takúto spoluprácu podarilo zorganizovať a začať tak so vzdelávacími aktivitami, ktoré majú priblížiť naše kultúrne hodnoty a umenie európskych kvalít aj mladej generácii a oživiť ich tak pre širokú verejnosť.“
Samotná forma výtvarných diel je zo svojej podstaty zaujímavá a návštevníkom výstavy ponúkne iný rozmer pohľadu nielen na súčasnú tvorbu študentov, ale aj na stáročné fresky z gotických chrámov. Špecifická farebnosť prírodných pigmentov na vápennom podklade v súlade s gotickými motívmi a inšpiráciami vyvoláva prirodzenú emóciu. Výstava je tak určená aj širokej laickej verejnosti. Vernisáž sa uskutočnila v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej v pondelok 12.12.2022 o 17:00 hod.
Peter Palgut
organizátor workshopu
Združenie Gotická cesta
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.