
- Evička, pochádzate z malej dedinky, z rodiny, v ktorej ani jeden z rodičov nemá umelecké vzdelanie. Čo rozhodlo, že ste sa dali na takúto vážnu cestu speváčky?
Áno, pochádzam z malej dedinky Rožňavské Bystré, kde som navštevovala aj Základnú školu. Práve tam si všimla môj talent pani učiteľka, taktiež výborná speváčka Marta Gadušová. Ona sa mi venovala a pripravovala ma na súťaže v ľudovom speve. Vtedy som zažila prvé spevácke úspechy. Navštevovala som aj Základnú umeleckú školu v Rožňave, ktorá mi dala výborné hudobné základy. Vďaka tým vedomostiam a vedeniu som sa dostala na Štátne Konzervatórium v Košiciach. Rozhodovanie o strednej škole bolo viac-menej jednoduché. Spev ma vždy napĺňal. V tom čase som ešte netušila, ako ma opera a vážna hudba očarí.
A moji rodičia? Ako ste povedali, nemajú umelecké vzdelanie, ale nikdy mi v speve, v mojich snoch, či výbere školy nebránili. Keď som bola menšia, chodili so mnou na súťaže, a vždy ma sprevádzali. Teraz keď som už dospelá z diaľky pozorujú moju dráhu a držia mi palce.
- Čo pre Vás znamená operný spev a ako ste sa dostali na naše operné scény? Čitateľov iste zaujíma, kde všade ste za pomerne krátky čas mali možnosť prezentovať spevom svoj umelecký talent?
Táto otázka je veľmi zaujímavá. Spev a láska k hudbe pre mňa znamená celý život. Každý deň počúvam spevákov, či árie, ktoré sa mi páčia. Rozmýšľam, ktorá by sa mi hodila, ktorú si nacvičím a kde ju využijem. Samozrejme, mám veľa diel, ktoré musím naštudovať, a tým sa venujem prioritne. Stále mám svoju hlasovú koučku, ktorá mi poradí a konzultujeme spolu skoro každý môj krok.
Najviac si vážim, že som mala možnosť (verím, že aj budem mať) sólovo spievať v Slovenskom národnom divadle. Je to naša najväčšia a najprestížnejšia scéna. Všetkému predchádza množstvo speváckych kurzov, štúdia, hodiny cvičenia a príprava na konkurzy. Je dôležité byť v správnej chvíli na správnom mieste a taktiež byť pripravený.
Teraz vám v krátkosti priblížim moju cestu, čím som si prešla, a kde spievam.
Počas štúdia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave som sa zúčastnila viacerých speváckych kurzov, aby som si rozšírila svoje obzory. Boli to kurzy barokovej hudby v Spálenom Poříčí, kde som naštudovala a javiskovo stvárnila rolu Venuše z opery Venuša a Adonis (John Blow).
Zdokonaľovala som sa na speváckych kurzoch v Semmeringu, ktoré organizuje viedenská Universität für Musik und darstellende Kunst. Každoročne sa zlepšujem aj v operetnom speve na Majstrovských operetných kurzoch pod vedením výborných sólistov: Anita Lukács, Júlia Gončarova, Maxim Katyrev, Brigite Hool či Lívia Ághová.
Pravidelne sólovo vystupujem s Metropolitným orchestrom Bratislava.
V divadle Teatro Colorato stvárňujem rolu Angeliky z operety Gróf z Luxemburgu (Franz Lehár).
V Slovenskom národnom divadle som spievala v balete Tulák Chaplin (Carl Davids), a stvárňujem 2. žienku v opere Rusalka (Antonín Dvořák).
V roku 2022 som sa so Slovenským filharmonickým zborom zúčastnila umeleckého zájazdu v nemeckom Baden-Badene a Berlíne, kde sme predviedli opery Piková dáma a Jolanta (Čajkovský). V súčasnosti som členkou Slovenského filharmonického zboru v sopránovej sekcii.
- Zrejme si spomínate na svoje prvé vážne vystúpenia. Kedy a kde to bolo?
Za moje prvé vážne vystúpenie považujem svoj absolventský výkon so Štátnou filharmóniu Košice 9. apríla 2015. Prvýkrát som spievala s veľkým orchestrom pod taktovkou českého dirigenta Zbyňka Müllera. Spievala som áriu „Pace mio Dio“ z opery Sila osudu od G. Verdiho a áriu „Kdybych se co takového“ z opery Predaná nevesta od Bedřicha Smetanu.
- Operný spev a vážna hudba vôbec, predstavuje, aspoň pre mňa, množstvo štúdia, nácvikov a poznávania jej jednotlivých tvorcov, či skladateľov. Určite máte svojich obľúbených. Prezradíte nám niečo o tejto sfére Vášho záujmu a o tom, čím si Vás získali?
Áno, ako som už vyššie spomínala, je to každodenná práca. Popri získaní technickej zručnosti, dokonalého ovládania svojho hlasu, je potrebné detailne poznať dielo. Jej text, celkový dej opery, obdobie, v ktorom bola napísaná a štýl hudobného skladateľa. Ak toto všetko ovládame, môžme skladbu prežiť a dať do hlasu a výrazu správnu emóciu. Každý umelec, ktorý skladbu interpretuje, do nej dá svoj vlastný vklad.
Nemám vyslovene obľúbených skladateľov. Vždy to, čo momentálne cvičím je pre mňa najobľúbenejšie.
- Čo považujete z Vášho doterajšieho repertoáru, čo ste už naštudovali, za náročnejšie a kde ste sa stvárnením niektorých postáv divákom predstavili?
Myslím, že náročné pre mňa bolo rýchle naštudovanie role Angeliky z operety Gróf z Luxemburgu (F. Lehár). Je to hlavná postava, ktorá oplýva náročnou speváckou, hereckou a tanečnou stránkou. Na jej naštudovanie som mala približne 2 týždne. Taktiež bolo pre mňa veľkou výzvou spievať rolu Sylvy v operete Čardášová princezná (E. Kálmán). Hoci sa hovorí, že opereta je mladšia a ľahšia odnož opery, myslím si, že to nie je pravda. Popri náročných speváckych partoch je potrebné tancovať, a často sa strieda hovorené slovo so spevom, čo nie je technicky jednoduché.
- V televízii sme Vás naposledy sledovali z jej priameho prenosu v Nitre. Čím bolo toto vystúpenie zaujímavé a čo pre Vás znamenalo?
V tej chvíli som si ešte neuvedomovala o čo ide. Došlo mi to až potom! Sústredila som sa na spev, dirigenta a na všetko čo bolo potrebné. Samozrejme som si koncert užila a vychutnala každý tón. Pre mňa je každé jedno vystúpenie zážitkom, keď môžem ľuďom svojím hlasom rozžiariť deň.

Vo Vašej umeleckej práci držíme Vám i naďalej palce a veríme, že natrvalo budete reprezentovať náš rodný Gemer svojím krásnym sopránom. Prajeme Vám do ďalších dní veľa radosti a veľa ďalších úspechov vo Vašom umeleckom napredovaní.
Za rozhovor ďakuje Ondrej Doboš
Foto: archív E. Dovcovej

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-