
- Evička, pochádzate z malej dedinky, z rodiny, v ktorej ani jeden z rodičov nemá umelecké vzdelanie. Čo rozhodlo, že ste sa dali na takúto vážnu cestu speváčky?
Áno, pochádzam z malej dedinky Rožňavské Bystré, kde som navštevovala aj Základnú školu. Práve tam si všimla môj talent pani učiteľka, taktiež výborná speváčka Marta Gadušová. Ona sa mi venovala a pripravovala ma na súťaže v ľudovom speve. Vtedy som zažila prvé spevácke úspechy. Navštevovala som aj Základnú umeleckú školu v Rožňave, ktorá mi dala výborné hudobné základy. Vďaka tým vedomostiam a vedeniu som sa dostala na Štátne Konzervatórium v Košiciach. Rozhodovanie o strednej škole bolo viac-menej jednoduché. Spev ma vždy napĺňal. V tom čase som ešte netušila, ako ma opera a vážna hudba očarí.
A moji rodičia? Ako ste povedali, nemajú umelecké vzdelanie, ale nikdy mi v speve, v mojich snoch, či výbere školy nebránili. Keď som bola menšia, chodili so mnou na súťaže, a vždy ma sprevádzali. Teraz keď som už dospelá z diaľky pozorujú moju dráhu a držia mi palce.
- Čo pre Vás znamená operný spev a ako ste sa dostali na naše operné scény? Čitateľov iste zaujíma, kde všade ste za pomerne krátky čas mali možnosť prezentovať spevom svoj umelecký talent?
Táto otázka je veľmi zaujímavá. Spev a láska k hudbe pre mňa znamená celý život. Každý deň počúvam spevákov, či árie, ktoré sa mi páčia. Rozmýšľam, ktorá by sa mi hodila, ktorú si nacvičím a kde ju využijem. Samozrejme, mám veľa diel, ktoré musím naštudovať, a tým sa venujem prioritne. Stále mám svoju hlasovú koučku, ktorá mi poradí a konzultujeme spolu skoro každý môj krok.
Najviac si vážim, že som mala možnosť (verím, že aj budem mať) sólovo spievať v Slovenskom národnom divadle. Je to naša najväčšia a najprestížnejšia scéna. Všetkému predchádza množstvo speváckych kurzov, štúdia, hodiny cvičenia a príprava na konkurzy. Je dôležité byť v správnej chvíli na správnom mieste a taktiež byť pripravený.
Teraz vám v krátkosti priblížim moju cestu, čím som si prešla, a kde spievam.
Počas štúdia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave som sa zúčastnila viacerých speváckych kurzov, aby som si rozšírila svoje obzory. Boli to kurzy barokovej hudby v Spálenom Poříčí, kde som naštudovala a javiskovo stvárnila rolu Venuše z opery Venuša a Adonis (John Blow).
Zdokonaľovala som sa na speváckych kurzoch v Semmeringu, ktoré organizuje viedenská Universität für Musik und darstellende Kunst. Každoročne sa zlepšujem aj v operetnom speve na Majstrovských operetných kurzoch pod vedením výborných sólistov: Anita Lukács, Júlia Gončarova, Maxim Katyrev, Brigite Hool či Lívia Ághová.
Pravidelne sólovo vystupujem s Metropolitným orchestrom Bratislava.
V divadle Teatro Colorato stvárňujem rolu Angeliky z operety Gróf z Luxemburgu (Franz Lehár).
V Slovenskom národnom divadle som spievala v balete Tulák Chaplin (Carl Davids), a stvárňujem 2. žienku v opere Rusalka (Antonín Dvořák).
V roku 2022 som sa so Slovenským filharmonickým zborom zúčastnila umeleckého zájazdu v nemeckom Baden-Badene a Berlíne, kde sme predviedli opery Piková dáma a Jolanta (Čajkovský). V súčasnosti som členkou Slovenského filharmonického zboru v sopránovej sekcii.
- Zrejme si spomínate na svoje prvé vážne vystúpenia. Kedy a kde to bolo?
Za moje prvé vážne vystúpenie považujem svoj absolventský výkon so Štátnou filharmóniu Košice 9. apríla 2015. Prvýkrát som spievala s veľkým orchestrom pod taktovkou českého dirigenta Zbyňka Müllera. Spievala som áriu „Pace mio Dio“ z opery Sila osudu od G. Verdiho a áriu „Kdybych se co takového“ z opery Predaná nevesta od Bedřicha Smetanu.
- Operný spev a vážna hudba vôbec, predstavuje, aspoň pre mňa, množstvo štúdia, nácvikov a poznávania jej jednotlivých tvorcov, či skladateľov. Určite máte svojich obľúbených. Prezradíte nám niečo o tejto sfére Vášho záujmu a o tom, čím si Vás získali?
Áno, ako som už vyššie spomínala, je to každodenná práca. Popri získaní technickej zručnosti, dokonalého ovládania svojho hlasu, je potrebné detailne poznať dielo. Jej text, celkový dej opery, obdobie, v ktorom bola napísaná a štýl hudobného skladateľa. Ak toto všetko ovládame, môžme skladbu prežiť a dať do hlasu a výrazu správnu emóciu. Každý umelec, ktorý skladbu interpretuje, do nej dá svoj vlastný vklad.
Nemám vyslovene obľúbených skladateľov. Vždy to, čo momentálne cvičím je pre mňa najobľúbenejšie.
- Čo považujete z Vášho doterajšieho repertoáru, čo ste už naštudovali, za náročnejšie a kde ste sa stvárnením niektorých postáv divákom predstavili?
Myslím, že náročné pre mňa bolo rýchle naštudovanie role Angeliky z operety Gróf z Luxemburgu (F. Lehár). Je to hlavná postava, ktorá oplýva náročnou speváckou, hereckou a tanečnou stránkou. Na jej naštudovanie som mala približne 2 týždne. Taktiež bolo pre mňa veľkou výzvou spievať rolu Sylvy v operete Čardášová princezná (E. Kálmán). Hoci sa hovorí, že opereta je mladšia a ľahšia odnož opery, myslím si, že to nie je pravda. Popri náročných speváckych partoch je potrebné tancovať, a často sa strieda hovorené slovo so spevom, čo nie je technicky jednoduché.
- V televízii sme Vás naposledy sledovali z jej priameho prenosu v Nitre. Čím bolo toto vystúpenie zaujímavé a čo pre Vás znamenalo?
V tej chvíli som si ešte neuvedomovala o čo ide. Došlo mi to až potom! Sústredila som sa na spev, dirigenta a na všetko čo bolo potrebné. Samozrejme som si koncert užila a vychutnala každý tón. Pre mňa je každé jedno vystúpenie zážitkom, keď môžem ľuďom svojím hlasom rozžiariť deň.

Vo Vašej umeleckej práci držíme Vám i naďalej palce a veríme, že natrvalo budete reprezentovať náš rodný Gemer svojím krásnym sopránom. Prajeme Vám do ďalších dní veľa radosti a veľa ďalších úspechov vo Vašom umeleckom napredovaní.
Za rozhovor ďakuje Ondrej Doboš
Foto: archív E. Dovcovej
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.