Polomy, ktorá okrem háčkovania ju naučila vyšívať a štrikovať. Zo začiatku a najviac ju zaujala tvorba detských odevných zvrškov, mäkkých háčkovaných diek a kardigánov. Neskôr podľa návodov z YouTube našla záľubu v tvorbe háčkovaných postavičiek a hračiek pre deti. Tejto tvorbe sa venuje doposiaľ a využíva každý voľný časový priestor pre túto zmysluplnú záľubu, ktorou robí radosť malým drobcom.
Tibor Gulykáš - talentovaný Rómsky výtvarník - zaujal prítomných svojimi portrétmi a abstraktnými motívmi po vzore Piccasa a precíznym spracovaním recyklovaného papiera do podoby tzv. prútených košíkov či váz. Od detstva rád maľoval, v 16-tich rokoch mal svoju prvú výstavu v Osvetovom stredisku v Rožňave zameranú na krajinomaľby a portréty. Jeho talent si všimol akademický maliar pán Kuchta z Rožňavy, ktorý mu poskytol cenné rady.
Katarína Lengyelová sa radí k mladým tvorcom úžitkových predmetov. Vyštudovala VŠ - sociálnu prácu a pracuje v Domove dôchodcov v Tornali. Od detských rokov, počas letných prázdnin v detských táboroch si vyskúšala rôzne remeselné techniky - košíkárstvo, hrnčiarstvo, plstenie, batikovanie, výrobu korálkových náramkov. Pre priateľov vytvárala korálkové kľúčenky s rôznymi tvarmi zvieratiek, aj prívesky z polodrahokamov. Katarína Lengyelová odprezentovala vypaľované ornamenty do drevených lopárov a macramé.
Richard Balázs predstavil svoje originálne drevené svietniky a úžitkové drevené výrobky - lopáre, denká, drevené police. Potešila všetkých prítomných jeho prínosná tvorba. Pochádza z dedinky Lipovník a pracuje ako servisný technik poľnohospodárskych strojov. Pracovať s drevom začal vo svojej 20-tke a postupne si zadovážil pracovné nástroje a stroje na opracovanie dreva. Jeho cieľom bolo využiť staré opotrebované strešné trámy, staré zárubne, palety či koše na jablká. Proste tvoril, improvizoval podľa svojich predstáv a vyrobil originálne stolíky, police, posteľ aj kuchynskú linku - z každého rožku trošku aj pre rôznych záujemcov, ktorí sa dozvedeli o jeho zručnosti.

Besedu s Gemerskými remeselníkmi navštívila a príjemne prekvapila vzácna návšteva z Bratislavy v podobe lektorky Alex Guttmann - hlavnej iniciátorky názvu OZ Gemerskí umelci so sestrou Lillou v sprievode PM Lucie Černákovej z Diecéznej Charity Rožňava.

Besedu v rámci projektu podporil MsÚ Rožňava s MTZ, Karpatská nadácia a OZ RHG. Združenie podporilo aj OZ GR z Krásnohorskej Dlhej Lúky – najmä Gyurimu Nagyovi ďakuje aj za pozvanie na jarný remeselnícky jarmok, odkiaľ všetci aktéri besedy pochádzajú.
Moderátorka besedy a jej zostavovateľka Iveta Čapóová na záver poďakovala všetkým zúčastneným divákom za podporu umenia a kultúry. „Utvrdzuje nás to v tom, že zviditeľňovanie nadaných tvorcov umenia z regiónu Gemer má veľký zmysel pri rozširovaní ich radov a tvorby,“ povedala na samý koniec besedy.
I.Č.
Autor fotografií: Ivan Kerekes.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.