
Zmeny sme prežívali všetci, mám na mysli kovidové obdobie. Počas neho som nastúpila aj na nové pracovisko. Bolo to aj obdobie tzv. „lockdownov“, čiže pracovala som dosť z
domu. Vyhovovalo mi to, nemusela som cestovať, mohla som robiť za počítačom hoci aj v pyžame. Rada som zašla na prechádzky do prírody a mala som čas v pokoji dokončiť aj také veci, čo som dlho odkladala, alebo sa k nim dovtedy nedostala. S písaním som neprestala, naopak, bol dostatok času aj na to. Hoci boli podmienky iné, napríklad som si musela objednať aj fixky, keďže v istej dobe boli aj mnohé predajne zatvorené a nutne som ich potrebovala, lebo nie všetko píšeme len do počítača. Po Zvieratkách z abecedy vyšli Písmenká z abecedy a vlani aj Hádanky z abecedy, celá séria ilustrovaná Adriánom Machom.
Tohto roku sa Vám podarilo presadiť so svojimi detskými knižkami a dosiahli ste niekoľko skvelých úspechov. Nás potešilo napríklad ocenenie za knihu básničiek pre deti Písmenká z abecedy, ktorou ste tento rok vo Vydavateľstve Ikar získali ocenenie Zlatá kniha. Ako sa na to pozeráte s odstupom teraz ?
Ocenenia sú príjemná vec, zatiaľ som dostala dve zlaté a jednu platinovú knihu. Nie je to len moja zásluha, veľký podiel má na tom Adrián Macho a pravdaže, je tu hlavne veľká podpora Ikaru – ich redaktorov, grafikov a zabezpečenia celého procesu vydania knihy, od tlače po distribúciu do kníhkupectiev či zverejňovanie oznamov o knihách na weboch. Som rada, keď sa knihy páčia deťom, alebo keď mi niekto pošle spätnú väzbu – napíše alebo pošle fotografiu či video z mobilu, ako trávi chvíle čítania s dcérkou, synom, vnučkou či vnukom pri mojej knižke.

Svoje skúsenosti i úspechy pri tvorbe najmä básničiek pre deti využívate aj pri rôznych stretnutiach s čitateľmi na rôznych miestach Slovenska. Ako hodnotíte túto činnosť a čo pre Vás znamená?
Pri besedách v knižniciach, školách či škôlkach po Slovensku sa všade stretávam so šikovnými i zvedavými deťmi a vždy som po skončení odchádzala s dobrými a hrejivými pocitmi. Verím, že to bolo a azda ešte aj bude obojstranné. Deti bývajú často aj „pripravené“, mnohé poznajú niektoré moje knižky. Vnímam to pozitívne, keď je umožnené stretnúť sa deťom so živým spisovateľom či spisovateľkou a mať možnosť opýtať sa ich z očí do očí čokoľvek.
Často takéto podujatia podnecujú deti k ich väčšiemu záujmu o knihy a budovaniu vzťahu ku knihám, pretože si myslím, že žiadne moderné technológie nedajú človeku to, čo práve knihy. Mnohé knižnice okrem požičiavania kníh organizujú pravidelne besedy, či rôzne zaujímavé i tvorivé stretnutia, za čo im patrí obdiv i vďaka.
Prezraďte nám na záver rozhovoru, čo pre deti pripravujete a kedy sa tieto novinky objavia na knižnom trhu?
Rysujú sa mi „úrodné“ mesiace do konca roka:
V najbližších dňoch vyjde štvrtá knižka do abecednej série, Básničky z abecedy, opäť s ilustráciami Adriána Macha.
Na september je plánované vydanie knižky o zaujímavostiach z prírody, kde budú aj rôzne doplňovačky, osemsmerovky, prešmyčky, kvízy či iné lahôdky, knižka bude mať názov LAMOHAVY. Ilustrovala Alžbeta Kováčová.
A do tretice, pred Vianocami by mi mala vyjsť aj prozaická kniha pre deti s názvom Vianočná vločka, ktorú ilustruje Zuzana Hlavatá.
Veľmi pekne Vám ďakujem za rozhovor. Na záver Vám želám veľa tvorivých síl, ktoré ste iste nabrali aj Vy počas tohto leta, tak doma, ako aj na dovolenke v zahraničí.
Ďakujem, tiež prajem Vám i návštevníkom stránky MajGemer.sk všetko dobré.
Pripravil Ondrej Doboš
Fotografie: archív ID
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-