Výtvarník a dlhoročný pedagóg PU Ján Bartko na výstave prezentuje niekoľko samostatných cyklov. Z olejomalieb možno spomenúť: Magický realizmus – pastorále, katedrály prírody, Šarišské motívy, Grécke motívy a Voľné impresie, z (retro) pastelov zase cykly: Banská Štiavnica a Motívy z Východoslovenskej krajiny. „Pre vznik každého z mojich diel sú charakteristické predovšetkým dve veci. Tou prvou je môj vzťah k námetu – keď už som v krajine, snažím sa z nej vyťažiť čo najviac, všetko tomu podriadim, a to bez ohľadu na okolnosti. Tou druhou je úcta k divákovi-prijímateľovi, aby našiel a „prečítal“ obraz – t. j. to, o čom hovorí jeho názov, resp. o čom to dielo je. Teda, aby v ňom niečo hľadal a zároveň, aby sa pri hľadaní až tak neunavil,“prezradil výtvarník Bartko. Zároveň ozrejmil, že slovo katedrála v názve výstavy nevníma len ako cirkevnú stavbu, ale chápe ho symbolicky, v širšom zmysle – ako nejaké dielo, či už ľudské alebo božské, ktoré nás pomyselne povznáša k niečomu vyššiemu – k viere, že existuje niečo medzi nebom a zemou. „Je úplne jedno, či ide o reálnu, murovanú katedrálu alebo pomyselnú lesnú katedrálu z vetiev stromov, stebiel tráv alebo či je to nebeská katedrála. Všetko to by nás malo povznášať. Ja by som si veľmi prial, aby ste takýto pocit mali aj vy pri vzhliadnutí tejto mojej výstavy,“ prihováral sa návštevníkom vernisáže.
Nad názvom výstavy sa pozastavil aj pedagóg a spisovateľ Valentín Ševčík: „Nepoznám žiadne iné slovo, ktoré by znelo tak, ako znie slovo katedrála. Už samotný zvukový vnem našepkáva, že ide o niečo výnimočné. Svetlo, ktoré vniká oknami a vitrážami do priestoru katedrály, je to isté svetlo, ktoré dáva hĺbku a farebnosť makrosvetu lesa i mikrosvetu lúky. Tvoje impresie žijú tvoj i svoj život. Pixely tvojich farieb sú tí najmenší žiaci tvojej magickej školy, ktoré učíš žiť na svojich plátnach,“ uviedol vo svojom slávnostnom príhovore. „Je sympatické, že katedrály ako nosný
motív tejto výstavy nehľadáš a nenachádzaš výlučne v mnohovrstvových a viacposchodových motívoch. Celkom prirodzene a nenápadne pozývaš oko diváka aj do menších obrazov,“ uzavrel Ševčík.
Na úvod vernisáže zazneli verše Milana Rúfusa v sugestívnom prednese Emílie Alcnauerovej. O hudobný program vernisáže sa postarali Martin Michelčík s dcérou Emou, pričom milým hudobným prekvapením pre jubilanta bola pieseň od jeho vnučky Malvínky.
***
Ján Bartko, rodák z gemerskej Dúžavy, je bývalým študentom a dlhoročným pedagógom Prešovskej univerzity v Prešove (predtým Univerzity P. J. Šafárika). Až do odchodu do dôchodku (v roku 2011) pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy a umenia. Jeho umelecký záujem je sústredený na krajinomaľbu. V impresívne a fantazijne ladených dielach spočiatku zachytával konkrétnu slovenskú krajinu východoslovenského regiónu, v ktorej prezentuje svoje videnie sveta – tzv. (Márquezov) magický realizmus. V tomto tisícročí však v jeho tvorbe čoraz častejšie nachádzame aj motívy zo slnečného Grécka, ktoré si zamiloval a dnes ho považuje za svoj druhý domov. Autor má za sebou desiatky samostatných aj kolektívnych výstav nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí (Grécko, Taliansko, Poľsko, Česko atď.).
Text: Anna Polačková
Foto: UK PU, Peter Haľko ml.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/gos/283/umenie/12470/presovska-univerzita-si-pripomina-75-narodeniny-znameho-vytvarnika-jana-bartka#sigProGalleria3fd86f5236
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.