"Účastníci workshopu budú mať možnosť naučiť sa čítať chorál z tzv. kvadratickej notácie, získajú základné znalosti o sanktgallenskej neumatickej notácii, ale najmä budú mať možnosť zaspievať si jednoduché i náročnejšie spevy z gregoriánskeho repertoáru pod vedením skúseného choralistu a lektora Mareka Kleina,“ priblížil pripravovaný workshop Marcel Antal, vedúci tunajšieho občianskeho združenia Alter Nativa. „Aj keď sa naše občianske združenie prioritne venuje vzdelávaniu v oblasti permakultúry a udržateľného života, organizujeme aj hudobné podujatia. Workshop i koncert sú súčasťou našej iniciatívy Hudba na Brdárke, pretože si myslíme, že hudba by v (čerešňovom) raji nemala chýbať,“ dodal.
Lektor Marek Klein (1969) sa venuje gregoriánskemu chorálu od roku 1992. Okrem samoštúdia a liturgickej praxe absolvoval kurzy a podujatia spojené s gregoriánskym chorálom pod vedením osobností ako Jiří Hodina, David Eben, Louis-Marie Vigne, Jan Eik Tulve, Alberto Turco, Nino Albarosa a ďalších. Spolupracuje s Parížskou gregoriánskou scholou, s Conventus Choralis (ČR). Vedie triedu gregoriánskeho chorálu v rámci medzinárodnej letnej školy Convivium (ČR). Od roku 2012 zverejňuje nahrávky gregoriánskych spevov v rámci Projektu Graduale. Je spoluzakladateľom a vedúcim Vokálneho súboru Gregoriana od jeho založenia v roku 2014.
„Súčasťou víkendového podujatia bude aj prezentácia historických rukopisov, ako aj najnovších edícií chorálnych spevníkov. Workshop zavŕši spoločné slávenie gregoriánskeho completoria v latinčine a následné vystúpenie vokálneho súboru Gregoriana o 17:00 v Evanjelickom a. v. kostole v Brdárke. Počas koncertu budú návštevníci môcť absolvovať komentovanú prehliadku tohto unikátneho renesančno-barokového kostola z roku 1696,“ doplnil M. Antal.
Viac o workshope a prihlasovací formulár na: https://alter-nativa.sk/gregoriansky-choral/
Vstupné na koncert je dobrovoľné. Prednostné miesta na koncerte je možné si rezervovať online na: https://bit.ly/koncert-gregoriana
Gregoriánsky chorál
Gregoriánsky chorál je starodávny liturgický spev, ktorý sa vyvinul v rámci kresťanskej tradície. Ide o jednohlasný spev, teda spev s jednou melódiou, bez sprievodu hudobných nástrojoj (a capella).
Charakteristiky gregoriánskeho chorálu:
- Jednohlasnosť: Všetci speváci spievajú rovnakú melódiu.
- Latinský text: Texty sú prevažne v latinčine a sú čerpané zo Svätého písma, najmä zo žalmov.
- Kvadratická notácia: Noty sú zapisované v štvorcových tvaroch a umiestnené na štyroch linkách, čo je odlišné od moderného päťriadkového notového zápisu.
- Voľný rytmus: Gregoriánsky chorál nemá pevný rytmus, rytmus je určený prirodzeným prúdením textu.
Účel a využitie:
Gregoriánsky chorál sa používal (a dodnes používa) ako súčasť liturgie v katolíckej cirkvi. Jeho hlavnou úlohou je podporiť modlitbu a duchovnú atmosféru. Pre mnohých je tento spev známy aj svojimi upokojujúcimi blahodarnými účinkami vďaka svojmu špecifickému zneniu a frekvenciám. Tento spev má dôležitý historický a kultúrny význam, keďže tvorí základ západnej sakrálnej hudby a mal veľký vplyv na vývoj európskej hudby.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Lucia Grznár Kormošová
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.