Festival Pro musica nostra je medzinárodný hudobný festival, ktorý sa každoročne koná v rôznych mestách na Slovensku. Fanúšikovia klasickej hudby si na koncertoch môžu vychutnať hudobné výkony desiatok popredných slovenských i zahraničných umelcov. Cieľom festivalu, ktorý sa koná vo vybraných historických pamiatkach jednotlivých regiónov, je prezentácia klasickej hudby na špičkovej interpretačnej úrovni a sprostredkovanie jedinečného vizuálneho zážitku z priestorov historických pamiatok. Pro musica nostra prinavracia hudobný život na miesta, kde ho publikum v minulosti bežne vyhľadávalo. Stretávame sa na putovaní po krásnych architektonických pamiatkach za zvukov predovšetkým komornej hudby, ktorá má svojou intimitou a vnútornou integritou osobitú silu priestory týchto pamätihodností rozozvučať. Nielen vniesť do nich zvuk, ale rozvibrovať to, čo je v nich na prvý pohľad statické, umŕtvené časom z povahy architektúry, maliarstva či sochárstva. Náš zámer – odhaľovať nepoznané, pridať mu zvukom novú farbu a ukázať dnešnému človeku estetický a etický výraz minulej doby v jej nespočetných a neopakovateľných podobách. (Úvodný text k festivalu.)
Na otváracom koncerte festivalu Pro musica nostra Gemeriensi 2024, v nedeľu 29. 9. v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, ponúknu huslista Václav Hudeček a čembalista Martin Hroch sonáty talianskych husľových mágov, akými boli Antonio Vivaldi, Giuseppe Tartini ale i Františka Bendu, českého husľového virtuóza pôsobiaceho na dvore pruského kráľa Friedricha II. v Berlíne.
Vo fascinujúco monumentálnej Synagóge v Lučenci zaznejú v pondelok 30. 9. skladby Johanna Sebastiana Bacha, Antonína Dvořáka a Johannesa Brahmsa v podaní česko-slovenského dua – huslistu Ivana Ženatého a klaviristu Mariana Lapšanského. Okrem hudobného zážitku ponúkne priestor synagógy návštevníkom aj zážitok vizuálny, vo forme výstavy umeleckých diel a expozície židovského kultúrneho dedičstva.
Tretí festivalový koncert sa uskutoční v utorok 1. 10. v zaujímavých priestoroch Prvého slovenského gymnázia a v súčasnosti sídla kultúrno-vzdelávacieho centra Litterra v Revúcej. Jedinečné klarinetové kvarteto Aurum Quartet poteší publikum sviežim programom, v ktorom nebude chýbať južanský temperament ani prvky džezovej hudby.
Súbor pre starú hudbu Solamente Naturali pod umeleckým vedením medzinárodne uznávaného Miloša Valenta, je vždy zárukou nevšedného umeleckého zážitku. V stredu 2. 10. v Evanjelickom kostole v Štítniku predstavia inštrumentálnu hudbu talianskeho baroka 17. storočia. Hudbu talianskych majstrov interpretovanú na dobových nástrojoch podtrhne priestor kostola, ktorý sa môže popýšiť najrozsiahlejším zachovaným súborom stredovekých nástenných malieb na území Slovenska.
Vo štvrtok 3. 10. budú znieť v ďalšom kostolíku s unikátnymi nástennými maľbami, v Evanjelickom kostole v Rimavskom Brezove, podmanivé melódie Fritza Kreislera, drobnosti Georgesa Boulangera či Bélu Bartóka v podaní holandsko-českého dua Liselotte Rokyta a Jan Rokyta a čarovnej súhre Panovej flauty a cimbalu.
Dejiskom šiesteho festivalového koncertu v piatok 4. 10. bude starobylosťou dýchajúci a nástennými maľbami krásne zdobený Evanjelický kostol v Ochtinej. Ostrieľaní hudobníci a členovia významných slovenských orchestrov, flautisti Dominika Haramiová, Tomáš Jánošík a violončelista Boseong Cho si pre naše publikum pripravili zaujímavý komorný program. Na koncerte zaznejú triové sonáty Johanna Sebastiana Bacha, Antonia Vivaldiho, Londýnske trio Josepha Haydna ale i svetová premiéra Tria pre altovú flautu, flautu a violončelo Ilju Zeljenku.
V Kostole reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci sa v sobotu 5. 10. uskutoční ďalší zaujímavý koncert. Pražský súbor Collegium Marianum, ktorý sa venuje uvádzaniu často neznámej hudby 17. a 18. storočia najmä českých a v strednej Európe pôsobiacich autorov, poteší publikum tancami, nápevmi a melódiami hanáckej ľudovej kultúry, ale zaznie i ľudová hudba z Peru, ktorá nie je tej našej stredoeurópskej až tak vzdialená, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
Dnes azda najznámejším „zhudobňovateľom“ romantickej poézie je Franz Schubert, ktorému sa vo svojich piesňach podarilo dokonale prepojiť literárne a hudobné svety a všetko zavŕšiť v podobe živej praxe na komorných večierkoch zvaných Schubertiade. Atmosféru týchto večierkov navodia v nedeľu 6. 10. v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí sopranistka Simona Šaturová a gitarista Martin Krajčo. Piesne a skladby Franza Schuberta a Josepha Kaspara Mertza doplní romantická poézia, ktorú prednesie Štefan Bučko. Koncert bude, veríme, krásnou bodkou za 4. ročníkom festivalu Pro musica nostra Gemeriensi.
Festival sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku. Organizátorom podujatia je Hudobné centrum. Koná sa s finančným príspevkom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Spoluusporiadatelia: Košický samosprávny kraj, Rímskokatolícka cirkev, farnosť Rožňava, LUKUS Lučenec, LITTERRA, n. o. Revúca, Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Štítnik, Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Rimavské Brezovo, Cirkevný zbor ECAV Ochtiná, Reformovaná kresťanská cirkev, farnosť Plešivec a Banícke múzeum v Rožňave.
Partner podujatia: Peugeot. Mediálni partneri: Hudobný život, MY regionálne noviny, ECHO, Rožňavské noviny, TV Košice, STVR Rádio Devín, Best FM, Region press, Moja kultúra, Opera Slovakia, Music Press a Kam do mesta.
Vstupenky na koncerty v Lučenci, Revúcej a Krásnohorskom Podhradí si môžete kúpiť v sieti Ticketportal, alebo v mieste konania koncertu hodinu pred jeho začiatkom. Na koncerty v Rožňave, Štítniku, Rimavskom Brezove, Ochtinej a Plešivci je vstupné dobrovoľné.
Hudobné centrum
Tlačová správa
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.