Na probléme objavenia zobrazovacej metódy pracovalo po roku 1800 nezávisle na sebe niekoľko vynálezcov. Objavenie zobrazovacej techniky bolo dôsledkom jedno storočie trvajúcej práce s úkazmi optiky, mechaniky a chémie. Obdobím predhistórie fotografie môžeme nazvať prvé pokusy, tzv. Heliografiu (Niepce) a daguerotypiu (Daguerre 1939). Jener Daguerre bol v roku 1839 oslavovaný ako vynálezca fotografie (referaty.aktuality.sk/historia-fotografie/referat-19150).
Fotografické dianie na Slovensku sa už dvadsať rokov dáva do povedomia prostredníctvom rôznych výstav, vernisáží, podujatí najmä v hlavnom meste. No ani malé mestá či obce nezaostávajú v prezentácii tohto umenia pre širokú verejnosť. Potešiť estetické vnímanie prostredníctvom fotografie nie je jednoduchá záležitosť. Výsledné dielo dokonalého oka fotografa, aj amatérskeho, je niekedy veľmi precítená a mravenčia práca, ktorá môže trvať dlho. Ale výsledok určite stojí za pohľad.
Je pred nami takmer celý jedenásty mesiac v roku, je tu november. Mesiac, kde na jeho začiatku spomíname na tých, ktorí už nie sú medzi nami, ale stretávame a navštevujeme tých, ktorí sú nám blízki. Skúsme na chvíľu „zastaviť“ čas, ktorý tak rýchlo beží a „prevetrajme“ fotografie, ktoré tým rýchlo ubiehajúcim časom pomaly žltnú. Bude to taká malá vernisáž fotografií so spomienkami pri príležitosti Mesiaca fotografie.
Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica
Pavla Dobšinského v Rožňave
{gallery}kultura/foto/dejiny{/gallery}
{jcomments on}

































Nenávratné okamihy, pred „pár“ rokmi v čiernobielom prevedení, dnes možno ešte nachádzajúce sa aj v domácnostiach mladých rodín... Fotografie. Aj po dlhých desaťročiach majú svoje čaro. Francúzsky maliar Paul Delaroche po zverejnení vynálezu fotografie údajne povedal: ,,Odteraz je maliarstvo mŕtve.” Aj keď nie je jeho výrok historicky overený, tieto slová naznačujú určité obavy pre ďalší vývoj výtvarného menia.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a