Trojdňové podujatie patrilo nielen prezentácii paličkovanej čipky, výmene skúseností, tvorivej dielni, ale aj odborným prednáškam. Počas workshopu odzneli odborné prednášky s prezentáciou na tému „Cesty hľadania“ v podaní Mgr. Angely Czintelovej, s históriou, vývojom paličkovanej čipky a čipkou súčasnosti prítomných oboznámila majsterka ľudovo-umeleckej výroby Jarmila Rybánska za čipkársku tvorbu z Bratislavy a miestna historička Eva Tományová oboznámila účastníkov s históriou Rožňavy a osobnosťami mesta. Tvorivá dielňa tohto roku bola zameraná na splietanie lístočkov.
Atmosféra na podujatí bola veľmi príjemná, priateľská a samozrejme pracovná. Okrem výmeny skúseností sa diskutovalo aj o ďalšej spolupráci, o vytvorení spoločného diela na 15. ročník Medzinárodného čipkárskeho kongresu v Caen (Francúzsko). Spoločné dielo „MOST“ bude symbolom zbližovania národov a ďalšia tvorivá spolupráca paličkárok.
Poďakovanie patrí spoluorganizátorovi podujatia SNM – Múzeum Betliar za umožnenie realizácie podujatia v historickom prostredí.
Najbližšie stretnutie milovníčok paličkovanej čipky bude v októbri na Medzinárodnom festivale paličkovanej čipky v Bobowej v Poľsku.
A my sa opäť stretneme v septembri 2012 už na V. ročníku Medzinárodného workshopu paličkovanej čipky „Paličkovanie, csipkeverés, koronki, paličkování“.
Podujatie finančne podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v Bratislave.
Valéria Munková
{gallery}kultura/ludova/cipky{/gallery}
{jcomments on}
































Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja v Košiciach v dňoch 9. - 11. septembra 2011 zorganizovalo už IV. ročník Medzinárodného workshopu paličkovanej čipky pod názvom „Paličkovanie, csipkeverés, koronki“ vo výstavných priestoroch kaštieľa Betliar. Druhý septembrový víkend sa stretli paličkárky z Poľska, Maďarska, Klubu paličkovanej čipky pri Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave a sme radi, že naše pozvanie prijali aj členky klubu z Košíc. Počas týchto dní boli prezentované práce paličkovanej čipky formou výstav, celkove bolo vystavených vyše 200 diel.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.