Prvú novembrovú sobotu (05.11.206) zavíta do Hnúšte zimný filmový festival Snow Film Fest, ktorý prinesie do Kina Rimava 6 špičkových filmov o extrémnom lyžovaní, zimnom lezení, snowboardingu, snow-kitingu a ďalších zimných radovánkach.
Deň filmu a divadla v Klenovci (16.11.) venovaný prezentácii animovaných filmov z tvorivých dielní a divadelnému predstaveniu bude tento rok doplnený aj o výstavu fotografií v rámci súťaže Malohont mojimi očami.
Železní hasiči
V sobotu 5. novembra bude obec Kružno miestom konania súťaže Železný hasič, v ktorej si zmerajú sily jednotlivci v kategóriách muži a ženy bez rozdielu veku a výkonnosti na trati s rôznymi prekážkami a úlohami. Štart prvého pretekára začína o 10:00 hod. na dolnom ihrisku.
O tradičnom ovocinárstve
V obci Babinec bude prebiehať víkend venovaný ovocinárstvu. V sobotu 5. novembra v rámci kurzu Tradičné ovocinárstvo bude reč o význame tradičného ovocinárstva v extenzívnych sadoch a o výsledkoch stručného mapovania starých odrôd ovocia v Malohonte. Teoreticky aj prakticky sa zoznámite s výsadbou drevín a so založením sadu, ako aj so starostlivosťou o strom od jeho zasadenia až po starobu. Workshop, ktorý sa bude konať na druhý deň (06.11.), bude zameraný na údržbu a záchranu starých ovocných stromov a podá odpovede na otázky, prečo a ako ich chrániť, ako ich správne rezať a ošetrovať, ako zbierať vrúble a prečo znovu zakladať takéto extenzívne sady. Bude sa sadiť, ošetrovať a diskutovať, pričom oba workshopy povedie známy ovocinár a lektor Ľudovít Vašš z Bošáce.
Skvelé divadelné predstavenie i muzikál
Skvelé divadelné predstavenie Štyri dohody, ktoré môžete vidieť 7. novembra na doskách Domu kultúry v Rimavskej Sobote, odhaľuje zdroj obmedzujúcich názorov, ktoré pripravujú človeka o radosť a vedú k zbytočnému utrpeniu. V hlavnej úlohe tohto predstavenia si zahrá Jaroslav Dušek, ktorý cez monológ postupne vysvetľuje všetky štyri dohody - neprehrešujte sa slovom, neberte si nič osobne, nevytvárajte si žiadne domnienky a robte všetko, ako najlepšie dokážete.
Životný príbeh legendárnej mexickej maliarky Fridy Kahlo plný vášne, lásky, humoru, podmanivej hudby, hýrivých kostýmov a tanca môžete zažiť na vlastnej koži 16. novembra v Dome kultúry v Revúcej. Muzikál FRIDA Maľovať a milovať je muzikál s pôvodnou tvorbou hudobného skladateľa Rudolfa Geriho a autora libreta a textov piesní Daniela Heviera, v réžii Karola Vosátka.
Oslava folklóru
Obec Klenovec bude 11. novembra dejiskom oslavy folklóru, a to 45. výročia vzniku Folklórneho súboru Vepor, ktorý si ho pripomenie slávnostným galaprogramom pod názvom Koť sa Kľenovšaňe... Rovnaký program čaká na verejnosť, hostí a bývalých členov súboru aj v sobotu 12. novembra.
Koncerty modernej i vážnej hudby
Pre milovníkov krásnej hudby je v utorok 8. novembra určená pozvánka na koncert dvoch známych osobností hudobného života, violončelistu Jozefa Podhoranského a klaviristu Ivana Gajana. Počas koncertu s názvom Violončelové drobnosti majstrov si v divadelnej sále Domu kultúry v Rimavskej Sobote vypočujete skladby od takých hudobných velikánov ako Čajkovskij, Rubinštejn, Rachmaninov a iní.
V Kokave nad Rimavicou odohrá v sobotu 12. novembra svoj koncert Samuel Tomeček, ktorý odštartoval svoju spevácku kariéru v roku 2004 účasťou v speváckej súťaži Slovensko hľadá superstar.
Posledný novembrový pondelok (28.11.) bude v Rimavskej Sobote patriť koncertu známej maďarskej speváčky Zsuzsa Koncz.
Besedy so spisovateľom
Hnúšťanská knižnica bude v utorok 15. novembra hostiť slovenského spisovateľa Jozefa Banáša. Beseda s ním začína o 15:00 hod. a neskôr o 16:30 hod. pokračuje v miestnej knižnici v Kokave nad Rimavicou.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v našom regióne a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí na web stránke turistického sprievodcu regiónom Malohont: www.regionmalohont.sk.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
manažérka MAS MALOHONT
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.