„Dá sa povedať, že u nás máme organy aj v tej najmenšej dedinke, čo nie je pravidlom ani v mnohých krajinách západnej Európy. Sú to unikáty a mnohé boli najväčšími nástrojmi vo svojej dobe. Ich technicko-umelecký stav je však v drvivej väčšine zlý až kritický a ich obnova súčasnými dostupnými finančnými prostriedkami je problematická,“ hovorí vedecký pracovník z Ústavu hudobnej vedy SAV, organológ Mgr. Art. Andrej Štafura, PhD a dodáva: „Reštaurovanie organov je pritom v porovnaní s inými pamiatkami náročnejšie. Aj v tom zmysle, že obsahujú komplex materiálov ako drevo a kov a navyše je pri nich potrebné zohľadňovať ten najdôležitejší rozmer – samotný zvuk.“
V spolupráci s Ústavom hudobnej vedy SAV zaradila Nadácia VÚB tento rok do svojho súťažného programu Poklady Slovenska spolu deväť organov, ktoré nutne potrebujú obnovu.
Zahlasovať za pamiatku, ku ktorej máte najbližšie, môžete na stránke
www.nadaciavub.sk/poklady
Dočítate sa tu tiež bližšie informácie o histórii, unikátnych charakteristikách a aj o súčasnom stave každého organu. Aj vy máte opäť príležitosť svojím hlasom rozhodnúť, ktorý z deviatich pokladov Slovenska pomôže Nadácia VÚB zreštaurovať grantom vo výške 30 000 eur.
Pomôžte Gemeru rozoznieť srdcia jeho kostolov! Organ v kaplnke hradu Krásna Hôrka a organ v rímskokatolíckom kostole sv. Petra a Pavla v Jelšave predstavujú značné hodnoty po stránke zvukovej, technickej aj architektonicko-výtvarnej a zaslúžia si našu pozornosť.
KRÁSNA HÔRKA
Jeden z najväčších a veľmi pekných historických organových pozitívov z 18. storočia sa zachoval v barokovo-klasicistickej kaplnke hradu Krásna Hôrka. Vznikol po roku 1770 a umiestnili ho do kaplnky podľa nariadenia grófa Štefana III. Andrášiho. Mimoriadne zaujímavá akustika hradnej kaplnky dodáva 7-registrovému organovému pozitívu neobyčajný zvukový kolorit. Nástroj našťastie nezničil ani nedávny požiar na hrade Krásna Hôrka, avšak momentálne je silno znečistený a nutne potrebuje opravu. Okrem toho má nástroj rôzne technické nedostatky a problémy s intonáciou a ladením.
JELŠAVA
Romantický organ v rímskokatolíckom kostole sv. Petra a Pavla v Jelšave je najväčším zachovaným organom od Ferdinanda Komorníka. Z jeho dielne sa u nás zachovali len 3 z vyše 100 nástrojov. Tento 1-manuálový organ bol postavený v roku 1866. V súčasnosti je vo veľmi zlom technickom stave a len s veľkou toleranciou sa dá použiť aspoň na liturgické účely. Súčasťou jeho zvukovej výbavy boli aj registre Trompett bass 8´ a Cornett, ktoré však boli začiatkom 20. stor. odstránené, čo organ významne zvukovo ochudobnilo. Obnova nástroja a znovupostavenie registrov by výnimočne podtrhli nádhernú akustiku kostola.
Hlasovať môžete od 12. do 25. februára 2018.
Marta Mikitová
(Zdroj: https://www.nadaciavub.sk/novinky/pomozte-nam-rozozniet-srdcia-kostolov.html
www.nadaciavub.sk/poklady.)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.