„Dá sa povedať, že u nás máme organy aj v tej najmenšej dedinke, čo nie je pravidlom ani v mnohých krajinách západnej Európy. Sú to unikáty a mnohé boli najväčšími nástrojmi vo svojej dobe. Ich technicko-umelecký stav je však v drvivej väčšine zlý až kritický a ich obnova súčasnými dostupnými finančnými prostriedkami je problematická,“ hovorí vedecký pracovník z Ústavu hudobnej vedy SAV, organológ Mgr. Art. Andrej Štafura, PhD a dodáva: „Reštaurovanie organov je pritom v porovnaní s inými pamiatkami náročnejšie. Aj v tom zmysle, že obsahujú komplex materiálov ako drevo a kov a navyše je pri nich potrebné zohľadňovať ten najdôležitejší rozmer – samotný zvuk.“
V spolupráci s Ústavom hudobnej vedy SAV zaradila Nadácia VÚB tento rok do svojho súťažného programu Poklady Slovenska spolu deväť organov, ktoré nutne potrebujú obnovu.
Zahlasovať za pamiatku, ku ktorej máte najbližšie, môžete na stránke
www.nadaciavub.sk/poklady

Dočítate sa tu tiež bližšie informácie o histórii, unikátnych charakteristikách a aj o súčasnom stave každého organu. Aj vy máte opäť príležitosť svojím hlasom rozhodnúť, ktorý z deviatich pokladov Slovenska pomôže Nadácia VÚB zreštaurovať grantom vo výške 30 000 eur.
Pomôžte Gemeru rozoznieť srdcia jeho kostolov! Organ v kaplnke hradu Krásna Hôrka a organ v rímskokatolíckom kostole sv. Petra a Pavla v Jelšave predstavujú značné hodnoty po stránke zvukovej, technickej aj architektonicko-výtvarnej a zaslúžia si našu pozornosť.
KRÁSNA HÔRKA
Jeden z najväčších a veľmi pekných historických organových pozitívov z 18. storočia sa zachoval v barokovo-klasicistickej kaplnke hradu Krásna Hôrka. Vznikol po roku 1770 a umiestnili ho do kaplnky podľa nariadenia grófa Štefana III. Andrášiho. Mimoriadne zaujímavá akustika hradnej kaplnky dodáva 7-registrovému organovému pozitívu neobyčajný zvukový kolorit. Nástroj našťastie nezničil ani nedávny požiar na hrade Krásna Hôrka, avšak momentálne je silno znečistený a nutne potrebuje opravu. Okrem toho má nástroj rôzne technické nedostatky a problémy s intonáciou a ladením.
JELŠAVA
Romantický organ v rímskokatolíckom kostole sv. Petra a Pavla v Jelšave je najväčším zachovaným organom od Ferdinanda Komorníka. Z jeho dielne sa u nás zachovali len 3 z vyše 100 nástrojov. Tento 1-manuálový organ bol postavený v roku 1866. V súčasnosti je vo veľmi zlom technickom stave a len s veľkou toleranciou sa dá použiť aspoň na liturgické účely. Súčasťou jeho zvukovej výbavy boli aj registre Trompett bass 8´ a Cornett, ktoré však boli začiatkom 20. stor. odstránené, čo organ významne zvukovo ochudobnilo. Obnova nástroja a znovupostavenie registrov by výnimočne podtrhli nádhernú akustiku kostola.
Hlasovať môžete od 12. do 25. februára 2018.
Marta Mikitová
(Zdroj: https://www.nadaciavub.sk/novinky/pomozte-nam-rozozniet-srdcia-kostolov.html
www.nadaciavub.sk/poklady.)



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a