„Dá sa povedať, že u nás máme organy aj v tej najmenšej dedinke, čo nie je pravidlom ani v mnohých krajinách západnej Európy. Sú to unikáty a mnohé boli najväčšími nástrojmi vo svojej dobe. Ich technicko-umelecký stav je však v drvivej väčšine zlý až kritický a ich obnova súčasnými dostupnými finančnými prostriedkami je problematická,“ hovorí vedecký pracovník z Ústavu hudobnej vedy SAV, organológ Mgr. Art. Andrej Štafura, PhD a dodáva: „Reštaurovanie organov je pritom v porovnaní s inými pamiatkami náročnejšie. Aj v tom zmysle, že obsahujú komplex materiálov ako drevo a kov a navyše je pri nich potrebné zohľadňovať ten najdôležitejší rozmer – samotný zvuk.“
V spolupráci s Ústavom hudobnej vedy SAV zaradila Nadácia VÚB tento rok do svojho súťažného programu Poklady Slovenska spolu deväť organov, ktoré nutne potrebujú obnovu.
Zahlasovať za pamiatku, ku ktorej máte najbližšie, môžete na stránke
www.nadaciavub.sk/poklady

Dočítate sa tu tiež bližšie informácie o histórii, unikátnych charakteristikách a aj o súčasnom stave každého organu. Aj vy máte opäť príležitosť svojím hlasom rozhodnúť, ktorý z deviatich pokladov Slovenska pomôže Nadácia VÚB zreštaurovať grantom vo výške 30 000 eur.
Pomôžte Gemeru rozoznieť srdcia jeho kostolov! Organ v kaplnke hradu Krásna Hôrka a organ v rímskokatolíckom kostole sv. Petra a Pavla v Jelšave predstavujú značné hodnoty po stránke zvukovej, technickej aj architektonicko-výtvarnej a zaslúžia si našu pozornosť.
KRÁSNA HÔRKA
Jeden z najväčších a veľmi pekných historických organových pozitívov z 18. storočia sa zachoval v barokovo-klasicistickej kaplnke hradu Krásna Hôrka. Vznikol po roku 1770 a umiestnili ho do kaplnky podľa nariadenia grófa Štefana III. Andrášiho. Mimoriadne zaujímavá akustika hradnej kaplnky dodáva 7-registrovému organovému pozitívu neobyčajný zvukový kolorit. Nástroj našťastie nezničil ani nedávny požiar na hrade Krásna Hôrka, avšak momentálne je silno znečistený a nutne potrebuje opravu. Okrem toho má nástroj rôzne technické nedostatky a problémy s intonáciou a ladením.
JELŠAVA
Romantický organ v rímskokatolíckom kostole sv. Petra a Pavla v Jelšave je najväčším zachovaným organom od Ferdinanda Komorníka. Z jeho dielne sa u nás zachovali len 3 z vyše 100 nástrojov. Tento 1-manuálový organ bol postavený v roku 1866. V súčasnosti je vo veľmi zlom technickom stave a len s veľkou toleranciou sa dá použiť aspoň na liturgické účely. Súčasťou jeho zvukovej výbavy boli aj registre Trompett bass 8´ a Cornett, ktoré však boli začiatkom 20. stor. odstránené, čo organ významne zvukovo ochudobnilo. Obnova nástroja a znovupostavenie registrov by výnimočne podtrhli nádhernú akustiku kostola.
Hlasovať môžete od 12. do 25. februára 2018.
Marta Mikitová
(Zdroj: https://www.nadaciavub.sk/novinky/pomozte-nam-rozozniet-srdcia-kostolov.html
www.nadaciavub.sk/poklady.)

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-