Pomaly sa už končí „Týždeň slovenských knižníc" v rámci mesiaca knihy, ktorý sa na rôznych miestach našich miest niesol v znamení najrôznejších programov - organizovaných výhradne kolektívmi pracovníkov knižníc. Ak píšeme pár slov až ku koncu tejto kultúrno-osvetovej celoštátnej akcie, tak preto, že aspoň okrajovo chceme tému inkorporovať do nosných už prebiehajúcich a prebehnutých. Samozrejme s tlačeným slovom - knihou súvisia aj "Kalendáre"... Kedysi „veľmi významná“ kniha, veľmi populárna, prijatá masovo, ktorá bola i prostriedkom osvety - vzdelávania, informácií, prístupného rozptýlenia či pobavenia - máme na mysli dobu v čase vzdialenom – dávno predchádzajúcu časy rozhlasu, televízie, či internetu. F. Machold, Z. Štefanová, A. H. Škultéty, L. Medzihradský, J. Kadavý, Viliam Pauliny - Toth, V. Mehner, A. Bucsánsky a mnohí ďalší v neskorších rokoch.. K evidovaným autorom sú uvádzané podrobne i názvy jednotlivých kalendárov. Okrem kalendárov, ktorých tvorcom bol G. Fejérpataky - Belopotocký s názvom „Nový a starý vlastenský kalendár“ (sú z roku 1860 a neskorších) a niekoľkých "Tranovského" zachoval sa v truhlici i kalendár, ktorého existencia ani autor
nie je nikde v literatúre uvádzaná. Jedná sa o autora Karola Martineka, evanjelického farára v Čankove, ktorého kalendár má názov „Nový kalendár pro lid evanjelický“. Z titulnej strany vyplýva, že ide o kalendár na rok 1859, že ide o štvrtý ročník, vytlačený v Pešti švabachom v slovakizovanej bibličtine u Filipa Wodanera. Ako všetky kalendáre tých rokov - v prehľade obsahuje astronomické údaje zatmenia Slnka, východu, západu Slnka, o štvrtiach Mesiaca, mená podľa jednotlivých dní v roku, sviatky, verše pod jednotlivými mesiacmi. Dátumy zaujímavých starých udalostí. Prehľad platnej kolkovej škály. Ďalej údaje o členoch cisárskej rodiny, menoslov všetkých panovníkov európskych štátov podľa náboženstva. Portréty a biografie troch osobností: švédskeho kráľa Gustáva Adolfa, Jána Seberinyho - evanjelického superintendenta tých rokov, Jána Kalvína, a históriu Juraja Lániho, evanjelického kňaza odsúdeného na galeje. Je v ňom publikovaná i báseň D. H. Hroboňa „Národům“. Niekoľko vtipne písaných krátkych textov, ako poučné – zábavné – ironické vložky na rozveselenie čítajúcich - anekdoty pod názvom "Trní a bodlačí". Stať "Rádce a tabulky" na šiestich stranách s informáciami o platnosti nových a starých mincí, o peniazoch v striebre, o nových peniazoch prepočítavaných na strieborné a rôzne iné tabuľky z finančníctva (úroky, dôchodky, mzdy, árendy atď.) - pre obchodníkov, kupcov, remeselníkov, hospodárov a roľníkov. Na konci úplný zoznam výročných trhov v Uhorsku.
Neopakovateľne milým „rustikálným koloritom“ zaujmú roľnícke pranostiky uvádzané pri každom mesiaci, ktoré akoby cez tieto vyblednuté listy starého kalendára vracali uplynulý čas v kolobehoch roka - jarou, letom, jeseňou, zimou - vnímaný zmyslami našich dávnych predkov a takto odovzdávaný cez skúsenostnú empíriu potomkom. (Osobitnú pozornosť by si zaslúžili kalendáre vydávané Gašparom Fejérpatakym - Belopotockým, kde sa nachádzajú staré zápisy zaujímavé z titulu charakteru hospodársko-ekonomických aktivít )rodinných predkov z polovice 19. storočia.)
Roľnícke pranostiky – Leden (Januarius): Jestliže sme v lednu, meli zimu levnau, budeme v jarný čas, nejeden míti mráz, než po chvíli této, pride sparné léto. Unor (Februarius): Navštívilli leden nás svau studeností i v unoru ješte budeš ji mít dosti: neb se malý sečen protivý velkému, a snaží se hanbu učiniti jemu. Březen (Martius): Kolikráte rosa v breznu se zjevuje, tolikráte nás duben s deštem navštevuje, a tolik i srpen mhly dati slibuje. Duben (Aprilis): Kolik dnú před Jiřim žabu slyšíš sskrečet, tolik bude po nem pro zlau chvíli mlčet. Dešť velikonočný, prináši rok močný. Květen (Majus): Jestli v máji chrausty čerstvé poletují- rolníci dobrému roku se radují: A jestli na Ducha přicházi dešť tichý, svine nebudau moc choditi od pýchy (tlustosti.) Červen ( Junius): Slyšetli po Jáne kukučku kukati, drahýho se chleba máme obávati. Jakové počasí na Medarda stojí, takové šest týdnú potom byti strojí. Červenec (Julius): Když pri blesku slunce pršíva v červenci a veliká hnízda delají mravenci: škodlivá rez skazí jetel a ledníky a pro včasnau zimu bude 
strach veliký. Srpen (Augustus): Hojná rosa, v srpnu dobrý čas zvestuje; nenili ji bouře a dešť nasleduje. Pri měsíci novem pozoruj na rožky, spatríšli je tmavé, čekej mnohé pršky. Září (September): Neodletujíli pred Michalem ptáci, do Vánoc nebudau klauzati se žáci: Totéž oznamuje dešť na den Michala, nebo potom teplá jesen býva stála. Řijen (Oktober): Když nechce list v řijnu se stromu padati, máme ostrau zimu a zlau jar čekati; neb se zjeví množství hausenek a hmizu, jenž potom list stromu i s všim květem zhřizau. Listopád (November): Jestli sa v novembri řeky rozvodnují, v nejbližší rok mnohé dešte se zjevují. Na Martina husy stojíli na ledě, budau na Vánoce jistě stat na blatě. Prosinec (December): Vítr od východu v den Adama Evy, dulem tvuj dobytek odnese jak plevy; je li od západu budau páni mríti; je li od poledne, mor nás chce ubíti.
I staré nefunkčné kalendáre akoby u našich predkov žili v úcte, akoby im patril nadčasový status prežívania - utvrdzuje ma v tom poznanie, keď pri likvidácii nielen „papierových artefaktov“ z preplnenej starej rodinnej truhlice pred asi šesťdesiatimi rokmi dostalo sa im „milosti prežitia“. Pokiaľ ide o popisovaný konkrétny "Nový kalendár pro lid evanjelický“ a konkrétneho autora Karola Martineka mali sme záujem v rámci kultúrno-historického významu o jeho zaradenie. O autorovi vieme málo - študoval v Bratislave, potom bol teológom vo Viedni, ev. farárom v Čankove a neskôr vojenským kňazom v Ľvove. Bol rodák z Trenčína a pracoval aj literárne... Toto sme chceli povedať v dňoch mesiaca knihy ako marginálny detail dokresľujúci absenciu v histórii genézy slovenských kalendárov a ich autorov staršieho obdobia.
Miroslav Ďurinda, Košice 28.3.2015
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.