Vzdelávanie (20)
Bohatá programová ponuka GOS počas jarných prázdnin je pripravená aj pre rodiny s deťmi
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko pripravilo počas jarných prázdnin (2. - 6. marca 2020) tvorivé dielne pre rodiny s deťmi. Okrem prípravy tradičných jedál si môžu návštevníci vyskúšať aj výrobu keramiky či zdobenie kraslíc.
Bohatá programová ponuka Gemerského osvetového strediska (GOS), kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, počas jarných prázdnin je pripravená pre rodiny s deťmi. Aktivity sú zamerané na tradičnú ľudovú kultúru a tematicky prispôsobené jarným zvykom. Prebiehať budú v remeselníckych dielňach Domu tradičnej kultúry Gemera. Novinkou tohtoročnej ponuky sú krátke vzdelávacie programy v mobilnom planetáriu.
Prvý ročník detských letných tvorivých dielní v Rimavskej Sobote bol úspešný
Napísal(a) M. Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote uskutočnilo v dňoch 6. – 10. augusta 2018 cyklus detských letných tvorivých dielní. Pre detičky bol pripravený bohatý program plný zábavy a tvorenia. Hneď prvý deň bol pestrý. S pomocou lektorky Janky Bokorovej sme pracovali s hlinou. Deti sa naučili točiť na hrnčiarskom kruhu, modelovať a vykrajovať z hliny. Poobede sme sa pustili do výroby voňavých mydielok a farebných šperkov z korálkov. Ďalší deň patril práci s pedigom. Jarko Zvara z Klenovca učil pliesť detičky košíky. Okrem nich si mohli vyrobiť servítovníky, krásne venčeky z pedigu a brošničky alebo ozdoby formou suchého plstenia. V stredu sme si urobili výlet do Klenovca. Boli sme navštíviť Múzeum súkenníctva a gubárstva, Tradičnú izbu a pána kováča Igora Radiča,
Mgr. Juraj Lörinčík pozýva na nezvyčajnú prednášku o fenoméne CERN tak, ako ho nepoznáte
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva do svojich priestorov v piatok 24.11.2017 o 17:00 hod. na prednášku Mgr. Juraja Lörinčíka, spojenú s prezentáciou na tému "Fenomén CERN ako cesta od mikrokozmu po makrokozmos" s podtitulom "Správa nielen o svete atómov, urýchľovačov a medzinárodnej spolupráci.“
Psychotesty v Jelšave absolvovali aj vodiči hasičskej techniky
Napísal(a) Gabriela Jakubcová
Podľa zákona 8/2009 o cestnej premávke musia vodiči vozidiel s právom prednostnej jazdy, teda aj vodiči hasičskej techniky (aj vodiči Dobrovoľných hasičských zborov) s výstražným znamením, absolvovať psychologické vyšetrenie. Pravidelné psychologické vyšetrenia je potrebné absolvovať každých 5 rokov. Nad 65 rokov každé 2 roky. Psychologickým vyšetrením sa posudzuje psychologická spôsobilosť. Psychicky spôsobilý je ten, kto spĺňa minimálnu úroveň psychickej spôsobilosti
Podoby tanca, metodické stretnutie spojené so školou gemerských ľudových tancov v Rožňave
Napísal(a) M.F.
V sobotu 3. decembra 2016 sa v Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave opäť stretnú vedúci, choreografi a členovia folklórnych kolektívov z okresu, aby si vymenili skúsenosti a získali nové poznatky. Podoby tanca budú viesť odborní lektori: Mgr. Ján Lipták, Ing. Marianna Poprocká, Ing. Alena Ďurkovičová. „Podujatie začíname v odpoludňajších hodinách
Agentúra pre rozvoj Gemera spúšťa projekt PlaNET SOEN – ENTERprise your region i v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Agentúra pre rozvoj Gemera
Po úspešnom úvodnom podujatí v Revúcej spúšťa Agentúra pre rozvoj Gemera svoj jedinečný projekt PlaNET SOEN – ENTERprise your region i v Rimavskej Sobote. V rimavskosobotskom okrese projekt slávnostne otvoríme dvojdňovou konferenciou 11.10. a 12.10.2016 od 9:00 hod v MsKS v Rimavskej Sobote. V spolupráci s organizáciou CESC
Čarovná studnička priblížila vývoj tradičných materiálov na výrobu tradičného ľudového odevu
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v rámci projektu Čarovná studnička organizovalo 10. septembra 2016, v meste Jelšava vzdelávanie v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Odborný seminár na tému tému: Vývoj tradičných materiálov na výrobu tradičného ľudového odevu viedla lektorka Mgr. Ľudmila Pulišová
Začne 3. ročník letnej filmovej školy zameraný na animáciu
Napísal(a) A. KleinováV kurze vtáčieho spevu sa naučíte rozlišovať 35 známych druhov vtákov
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote opäť pripravuje Kurz vtáčieho spevu. Počas 4 lekcií sa naučíte rozlišovať 35 známych aj menej známych druhov vtákov podľa spevu a vaše vedomosti si overíte v teréne počas exkurzie. Kurz je určený všetkým, čo majú radi prírodu a vtáky a chcú sa o nich dozvedieť viac.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-