(sviatok nového chleba). V roku 1949 bola v tento deň prijatá komunistická ústava a od toho momentu to bol Deň ústavy. Od roku 1989 sa znovu oslavuje deň Svätého Štefana, zakladateľa maďarskej štátnosti.
Tak, ako vo väčšine miest v Maďarsku sa konajú slávnosti pri tejto príležitosti, nie je to iné ani v našom partnerskom meste Tótkomlós – Slovenský Komlóš. V tomto roku sme dostali pozvanie na XVIII. Tótkomlóšske dni v dňoch 18. – 20. 08. 2018. Mesto Jelšava zastupovali štyria zamestnanci mesta.
V sobotu, po príchode do Tótkomlósa, nás privítala na mestskom úrade primátorka dr. Rita Garay. Zúčastnili sme sa Gastronomického dňa, ktorý v slovenskej škole zorganizovali Slováci žijúci v Tótkomlósi. Ochutnali sme množstvo typických špecialít a pozreli sme si pestrý kultúrny program. Po ubytovaní sa na hasičskej zbrojnici sme sa zúčastnili koncertu mládežníckej dychovky z Tótkomlósa v evanjelickom kostole. Ako vždy, bol to krásny zážitok. Večer sme navštívili termálne kúpalisko Ruža.
V nedeľu bol voľnejší program. Doobeda sme uložili venček pri pomníku padlých v I. svetovej vojne v záhrade evanjelického kostola. Na počesť výročia osídľovania bol v roku 2008 vytvorený pamätník, na ktorom je napísané:
Došli sme...
Kde, otecko?
Do novej domoviny,
syn môj drahý.
Tu niet domu, otecko!
Ešte nieto, decko moje.
A zašli sme aj ku pamätníku Pavla Walaského, evanjelického farára, ktorý pôsobil aj v Jelšave a aj v Tótkomlósi. Pri oboch pamätníkoch sme uložili venček. Navštívili sme aj Slovenské regionálne kultúrne centrum. Večer sme si nenechali ujsť 12-minútový ohňostroj.
Pondelok patril slávnostnej spomienke pri soche svätého Štefana. Po maďarskej a slovenskej hymne, ktoré zahrala mládežnícka dychovka, sa prítomným prihovorila primátorka dr. Rita Garay. Všetci prítomní uložili vence ku soche sv. Štefana.
Vedľa sochy sv. Štefana je pamätník, ktorý bol vytvorený za pomoci slovenských partnerských miest Jelšava a Galanta, zobrazujúci ruku a zároveň aj nohu s textom: Pane, požehnaj túto zem a každý jej národ. Ku tomuto pamätníku okrem jelšavskej delegácie položil venček aj evanjelický pán farár z Tótkomlósa Attila Spišák. Poslednou pietnou zastávkou bola pamätná tabuľa na budove mestského úradu. Po slávnostnom obede sme sa rozlúčili s našimi hostiteľmi a s množstvom zážitkov sme sa vybrali z Dolnej zeme späť na Slovensko.
Gabriela Jakubecová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a