V 20 stánkoch sa predávali regionálne produkty - ovocie, zelenina, šťavy, džemy, údené šunky, koláče so sezónnym ovocím, kvety, záhradnícke potreby, výrobky z dreva, košíky. Prezentovali sa tiež napríklad kvetinárstva, k tomu vyhrávala regionálna kapela a vystupovali súbory rôzneho žánru. Celé námestie hýrilo farbami aj kvôli nádhernej jesennej výzdobe.
Podujatia sa na pozvanie zúčastnilo takmer 30 novinárov a 3 celoštátne televízie, čím veľtrh dosiahol nadregionálny rozmer.
Mesto Revúca spolu s obcou Jasenová a ďalšími obcami regiónu Dolná Orava prijali pozvanie primátorky mesta Pakrac Anamarije Blažević na tento veľtrh.
V spoločnom stánku sa prezentovali tieto historicky prepojené mestá a obce prostredníctvom gastro špecialít a širokého spektra propagačných materiálov. Nechýbali rôzne druhy syrov, mäsové výrobky, domáce škvarkové pagáče a štrúdle. Z propagačných materiálov to bol turistický sprievodca o Revúcej, pexesá, záložky, pohľadnice a tiež materiály o zaujímavostiach Oravy. Návštevníci tohto podujatia mohli ochutnať Gemer i Oravu nielen prostredníctvom chuťových pohárikov a obrazových materiálov v slovenskom a anglickom jazyku, ale i vďaka folklórnemu vystúpeniu - spevu a hre na heligónke v podaní starostov z Oravy. Záujem zo strany Pakračanov bol veľmi intenzívny, o čom svedčí i fakt, že dobroty a materiály zo stánku mizli ako huby po daždi.
Toto pozvanie malo pre všetkých ešte jeden veľký význam, nakoľko v tomto roku uplynulo už 11 rokov od podpísania Zmluvy o spolupráci s mestami, kde sa narodil, žil, pracoval a tvoril slovenský spisovateľ Martin Kukučín. Sú to slovenské mestá Revúca, Jasenová, Kláštor pod Znievom a chorvátsky Lipik, Pakrac a Selca.
Zúčastnené strany skonštatovali prínos historického prepojenia miest a vyjadrili presvedčenie o význame vzájomných vzťahov vo všetkých oblastiach aj v súčasnosti. Bolo nám cťou reprezentovať naše mesto i Slovensko u priateľov v Chorvátsku.
Text: Oddelenie regionálneho rozvoja MsÚ Revúca
Foto: ORR MsÚ Revúca, MsL Revúca
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.