Audiovizuálny fond schválil a finančne podporil sumou 28 000 €. Konečná suma 83 256 €, potrebná na zabezpečenie technických a inštalačných náležitostí, bola spolufinancovaná Mestom Revúca, ktoré prispelo sumou 55 256 €.
Po splnení všetkých právnych a projektových podmienok bolo v septembri 2015 spustené verejné obstarávanie a v novembri toho roku sa víťazom stala firma AudioMaster. Samotná digitalizácia kina sa uskutočnila v decembri 2015. Záverečnou fázou, trvajúcou až do slávnostného otvorenia, bola príprava internetových stránok, vytvorenie programu kina, zazmluvnenie distribučných spoločností a zabezpečenie predajného miesta.
Slávnostné otvorenie Kina KLUB Revúca, ktoré je naplánované vo štvrtok 11. februára o 19:30 odštartuje česká komédia „Padesátka“ so symbolickým vstupným 1 €. Premietacie dni budú streda, štvrtok, piatok, sobota a dvakrát sa bude premietať v nedeľu, kde o 17:00 hod. dostanú priestor filmové rozprávky pre deti. Všetky informácie ohľadom premietania Kina KLUB nájdete na: www.kino.msksrevuca.sk, ako aj na facebookovej stránke facebook.com/kinoklub.
Zavedením digitalizácie sa očakáva skvalitnenie filmovej projekcie, premietanie filmových premiér v rovnakom čase ako budú prinášané do iných kín na Slovensku, niektoré aj vo formáte 3D, lepší filmový zážitok ako aj vyššia návštevnosť, keďže najbližšie 3D kino je až v Poprade. Programová stratégia kina bude zostavovaná tak, aby v rámci hracieho profilu pokrývala všetky vekové kategórie diváka. Bude sa prispôsobovať a bude reagovať na aktuálnu premiérovú ponuku filmov s plánovaným rozšírením priamych prenosov prostredníctvom satelitu. Filmy sa budú získavať od filmových distribučných spoločností pôsobiacich na území SR na základe zmluvných vzťahov.
Po úspešnom ukončení digitalizácie kina má Mesto Revúca v úmysle ďalej pokračovať vo zveľaďovaní svojho kultúrneho stánku a to rekonštrukciou sály, výmenou sedadiel, vzduchotechniky a jej celkovou úpravou.
MsKS Revúca
































V máji 2015 podalo Mestské kultúrne stredisko v Revúcej žiadosť o poskytnutie dotácie z finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu. Projekt, ktorého základným cieľom bolo umožniť divákom mesta a celého okresu Revúca prístup k aktuálnym dielam v štandardnej kvalite požadovanej v dnešnej dobe,
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.