kiná (14)
SNOW FILM FEST 2021 Festival dokumentárnych filmov aj v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického kraja, prináša opäť možnosť pozrieť si najlepšie svetové zimné filmy, finalistov zahraničných súťaží roku 2021. Festival prebieha od októbra 2021 do februára 2022 v stovke slovenských a českých miest. Vo výbere šiestich filmov je napríklad film K2: The Impossible Descent. „Dychberúci výkon poľského skialpinistu Andrzeja Bargiela divákom učaruje," hovorí manažér festivalu Pavel Pichler. „Film je o prvnom človeku, ktorý dokázal zísť z vrcholu K2 na lyžiach." Ide o druhú najvyššiu horu sveta, ktorá ma konte najviac neúspešných pokusov o výstup na jej vrchol. Všetky predchádzajúce pokusy lyžiarov skončili neúspechom alebo smrťou.
Slovenského diváka určite poteší dokument o známom chatárovi spod Rysov: Viktor Beránek – Zamyslenia nad životom. Premietať sa bude aj krátky animovaný film o dvojici superzáchranárov Hors Piste.
Letné kino vo hvezdárni - júl/august 2021, Lesná 1, Rožňava - Letné kino je v tomto roku už po dvanástykrát súčasťou ponuky rožňavskej hvezdárne. Fanúšikom strieborného plátna prinesie prírodné kino neopakovateľnú atmosféru priamo pod holým nebom.
Premietanie pod hviezdnou oblohou v Rožňave organizuje Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Počas letných prázdnin ponúkne návštevníkom opäť jedinečné spojenie - možnosť sledovať hviezdy na filmovom plátne a zároveň pozorovať nočnú oblohu s odborným výkladom astronóma. Letné kino si návštevníci budú môcť vychutnať v areáli hvezdárne na Lesnej ulici v Rožňave.
„Už tradične, každý júlový aj augustový štvrtok si návštevníci vychutnajú filmové novinky aj overené kinohity. Ponuka je pestrá a my veríme, že si so sebou odnesú príjemné zážitky. Skladbou programu sa snažíme osloviť celé spektrum návštevníkov. Prvé tohtoročné premietanie vychádza práve na 1. júla.
Digitálne kino Apollo zriadené v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) zavŕšilo štvrtý rok svojej existencie. Za obdobie svojho fungovania si stihlo získať pravidelných a verných divákov, ktorým ponúka filmy všetkých žánrov v čase tradičných štvrtkových večerných premietaní. Program kina zaujal aj najmenších návštevníkov a ich rodičov či starých rodičov, ktorí kino navštevujú najmä počas rodinných nedieľ. Obľúbené sú aj projekcie pre školy podľa aktuálnej ponuky alebo z archívu Gemerského osvetového strediska (GOS).
Výnimočne úspešný bol pre kino november 2019, kedy sa podarilo prilákať na program vyše 800 divákov. V tomto mesiaci boli zaradené do programu naozaj mimoriadne snímky.
Výnimočný film Nech je svetlo, ktorý je nominovaný za Slovensko na Oscara, uvedieme v premiére v rožňavskom kine Apollo vo štvrtok 10. októbra 2019 od 19.00 hod. Nenechajte si ujsť túto jedinečnú príležitosť vidieť ďalší z autorských počinov skvelého režiséra Marka Škopa, autora takých výnimočných dokumentov ako Osadné, či Iné svety. Aj jeho prvý hraný film Eva Nová získal výraznú divácku popularitu, a tiež pozornosť odborníkov v podobe ocenení na mnohých festivaloch. „Zaujíma ma téma bežného človeka, človeka milión, ktorý sa svojou nevedomou čiastočkou podieľa na masovej xenofóbnej duši, keď je s následkami nenávisti konfrontovaný natvrdo cez udalosti v najbližšej rodine,“ hovorí Škop. Opäť sa mu podarilo vytvoriť mimoriadne výstižný, autentický a aktuálny príbeh o rodine a spoločnosti.
Program kina Apollo v Rožňave na september 2019
Napísal(a) A. Kleinová
Nielen pre fanúšikov klasického kina, ale aj pre tých, ktorí si radi pozrú dobré filmy aj v inom prostredí uverejňujeme program kina Apollo v Rožňave na Hvezdárni Gemerského osvetového strediska, ktoré v septembri premieta filmy večer pod hviezdnou oblohou. Úplná romantika, najmä ak je teplý večer a obloha plná blikajúcich svetov. Nie je to program na každý deň, ale iba ako štvrtkové kino a jeden v mesiaci nedeľný ako rodinné predstavenie. Snáď si prídete pozrieť aj tie, ktoré máte pred sebou.
Hviezdne štvrtky - Letné kino na hvezdárni v Rožňave v desiatom ročníku
Napísal(a) Anežka Kleinová
Zároveň s letom sa pomaly preklopí do druhej polovice premietanie letného kina na Rožňavskej hvezdárni. Nie je to však len jeden z obľúbených programov, ktorý pripravilo Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ale ide o jubilejný ročník. Toto, už tradičné a podľa stúpajúcej diváckej návštevnosti úspešné podujatie, oslavuje tohto roku 10. výročie.
Prvý - nultý ročník, letného kina sa uskutočnil už v roku 2009 na nádvorí Gemerského osvetového strediska. Keďže bol záujem divákov o premietanie evidentný, GOS v spolupráci s členmi filmového klubu Gemerfilm upravilo areál hvezdárne a od leta 2010 sa hviezdy filmového plátna prezentujú pod hviezdnou oblohou
Hviezdne štvrtky v letnom kine na rožňavskej hvezdárni
Napísal(a) Anežka Kleinová
Ako je už zvykom, v letných mesiacoch sa premietania filmov presúvajú mimo kinosál - na čerstvý vzduch. Nebude tomu inak ani v Rožňave, kde kino Apollo Gemerského osvetového strediska (GOS) presúva svoje premietanie už tradične pod večernú hviezdnu oblohu. Prvý prázdninový štvrtok 5. júla 2018 opäť otvorí svoju bránu pre filmových nadšencov rožňavská hvezdáreň (Lesná 1, Rožňava).
„Skladbou programu sa snažíme osloviť celé spektrum návštevníkov. Ako prvý v ponuke, pre najmenších prázdninujúcich divákov spolu s rodičmi, je pripravený rodinný film a postupne vystriedame komédie, hudobné, romantické a akčné filmy, trochu mystérie a fantasy, nevynecháme ani český film a na záver aj drámu s vojnovou témou," informuje o dramaturgii Anežka Kleinová (GOS).
Vynovenému kinu v Revúcej do tretice všetko dobré
Napísal(a) Barbora Vrabcová
Aj toto by sme mohli zapriať vynovenému kinu v Revúcej, keďže tento rok sa udiali ďalšie zmeny, ktoré, dúfame, budú lákať nových divákov na filmové projekcie. Po minuloročnej digitalizácii, ktorá vdýchla druhý dych nášmu mestskému kinu, prišla na rad renovácia interiéru. Modernizácia sedadiel Kino Klub Revúca stála 77 738,40 eur. Z finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu sme cez projekt získali dotáciu vo výške 30 000 eur a ďalšie dofinancovanie zabezpečilo mesto Revúca sumou 47 738,40 eur.
Expedičná kamera 2017 - medzinárodný festival dokumentárnych filmov v Rožňave
Napísal(a) Anežka Kleinová
Po začiatku roka, ktorý ovládla ozajstná zima, s prichádzajúcou jarou mnohí premýšľajú nad tým, kam a za akým dobrodružstvom vyraziť. A práve v tomto rozhodovaní môže byť nápomocný ďalší ročník filmového festivalu Expedičná kamera - svojím rozsahom najväčší outdoorový festival v Česku a na Slovensku s viac ako 25 tisíc návštevníkmi vo viac ako 200 mestách. Do Rožňavy ho opäť prináša Gemerské osvetové stredisko (GOS) 17. marca 2017
Rozbiehame projekt obnovy historického kina na Železníku
Napísal(a) MG od
Prišiel mi od nášho návštevníka stránky pána Ladislava Beneho krátky oznam. "Dobrý deň. Chceli by sme vás požiadať o zdieľanie nášho projektu na vašej stránke. Rozbiehame projekt obnovy historického kina na Železníku a cez projekt gesto pre mesto chceme získať dotáciu. Pomôže nám každý hlas, keďže rozhodujúci je konečný počet. Ďakujeme za pomoc. Náš projekt sa volá: Skrášlenie okolia historického kina Stachanov a zahlasovať sa dá na stránke:
Viac...
Digitálne kino Apollo zriadené v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) zavŕšilo rok svojej existencie. Za obdobie od otvorenia si stihlo získať pravidelných a verných divákov, ktorým ponúklo vo svojom programe takmer stovku filmov všetkých žánrov. Do ďalšieho roka vstupuje s ambíciou získať nových priaznivcov prostredníctvom večerných premietaní pre verejnosť.
Digitálne kino Apollo zavŕšilo rok svojej existencie
Napísal(a) A. Kleinová
Digitálne kino Apollo zriadené v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) zavŕšilo rok svojej existencie. Za obdobie od otvorenia si stihlo získať pravidelných a verných divákov, ktorým ponúklo vo svojom programe takmer stovku filmov všetkých žánrov. Do ďalšieho roka vstupuje s ambíciou získať nových priaznivcov

































V máji 2015 podalo Mestské kultúrne stredisko v Revúcej žiadosť o poskytnutie dotácie z finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu. Projekt, ktorého základným cieľom bolo umožniť divákom mesta a celého okresu Revúca prístup k aktuálnym dielam v štandardnej kvalite požadovanej v dnešnej dobe,
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-