kiná (14)
SNOW FILM FEST 2021 Festival dokumentárnych filmov aj v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického kraja, prináša opäť možnosť pozrieť si najlepšie svetové zimné filmy, finalistov zahraničných súťaží roku 2021. Festival prebieha od októbra 2021 do februára 2022 v stovke slovenských a českých miest. Vo výbere šiestich filmov je napríklad film K2: The Impossible Descent. „Dychberúci výkon poľského skialpinistu Andrzeja Bargiela divákom učaruje," hovorí manažér festivalu Pavel Pichler. „Film je o prvnom človeku, ktorý dokázal zísť z vrcholu K2 na lyžiach." Ide o druhú najvyššiu horu sveta, ktorá ma konte najviac neúspešných pokusov o výstup na jej vrchol. Všetky predchádzajúce pokusy lyžiarov skončili neúspechom alebo smrťou.
Slovenského diváka určite poteší dokument o známom chatárovi spod Rysov: Viktor Beránek – Zamyslenia nad životom. Premietať sa bude aj krátky animovaný film o dvojici superzáchranárov Hors Piste.
Letné kino vo hvezdárni - júl/august 2021, Lesná 1, Rožňava - Letné kino je v tomto roku už po dvanástykrát súčasťou ponuky rožňavskej hvezdárne. Fanúšikom strieborného plátna prinesie prírodné kino neopakovateľnú atmosféru priamo pod holým nebom.
Premietanie pod hviezdnou oblohou v Rožňave organizuje Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Počas letných prázdnin ponúkne návštevníkom opäť jedinečné spojenie - možnosť sledovať hviezdy na filmovom plátne a zároveň pozorovať nočnú oblohu s odborným výkladom astronóma. Letné kino si návštevníci budú môcť vychutnať v areáli hvezdárne na Lesnej ulici v Rožňave.
„Už tradične, každý júlový aj augustový štvrtok si návštevníci vychutnajú filmové novinky aj overené kinohity. Ponuka je pestrá a my veríme, že si so sebou odnesú príjemné zážitky. Skladbou programu sa snažíme osloviť celé spektrum návštevníkov. Prvé tohtoročné premietanie vychádza práve na 1. júla.
Digitálne kino Apollo zriadené v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) zavŕšilo štvrtý rok svojej existencie. Za obdobie svojho fungovania si stihlo získať pravidelných a verných divákov, ktorým ponúka filmy všetkých žánrov v čase tradičných štvrtkových večerných premietaní. Program kina zaujal aj najmenších návštevníkov a ich rodičov či starých rodičov, ktorí kino navštevujú najmä počas rodinných nedieľ. Obľúbené sú aj projekcie pre školy podľa aktuálnej ponuky alebo z archívu Gemerského osvetového strediska (GOS).
Výnimočne úspešný bol pre kino november 2019, kedy sa podarilo prilákať na program vyše 800 divákov. V tomto mesiaci boli zaradené do programu naozaj mimoriadne snímky.
Výnimočný film Nech je svetlo, ktorý je nominovaný za Slovensko na Oscara, uvedieme v premiére v rožňavskom kine Apollo vo štvrtok 10. októbra 2019 od 19.00 hod. Nenechajte si ujsť túto jedinečnú príležitosť vidieť ďalší z autorských počinov skvelého režiséra Marka Škopa, autora takých výnimočných dokumentov ako Osadné, či Iné svety. Aj jeho prvý hraný film Eva Nová získal výraznú divácku popularitu, a tiež pozornosť odborníkov v podobe ocenení na mnohých festivaloch. „Zaujíma ma téma bežného človeka, človeka milión, ktorý sa svojou nevedomou čiastočkou podieľa na masovej xenofóbnej duši, keď je s následkami nenávisti konfrontovaný natvrdo cez udalosti v najbližšej rodine,“ hovorí Škop. Opäť sa mu podarilo vytvoriť mimoriadne výstižný, autentický a aktuálny príbeh o rodine a spoločnosti.
Program kina Apollo v Rožňave na september 2019
Napísal(a) A. Kleinová
Nielen pre fanúšikov klasického kina, ale aj pre tých, ktorí si radi pozrú dobré filmy aj v inom prostredí uverejňujeme program kina Apollo v Rožňave na Hvezdárni Gemerského osvetového strediska, ktoré v septembri premieta filmy večer pod hviezdnou oblohou. Úplná romantika, najmä ak je teplý večer a obloha plná blikajúcich svetov. Nie je to program na každý deň, ale iba ako štvrtkové kino a jeden v mesiaci nedeľný ako rodinné predstavenie. Snáď si prídete pozrieť aj tie, ktoré máte pred sebou.
Hviezdne štvrtky - Letné kino na hvezdárni v Rožňave v desiatom ročníku
Napísal(a) Anežka Kleinová
Zároveň s letom sa pomaly preklopí do druhej polovice premietanie letného kina na Rožňavskej hvezdárni. Nie je to však len jeden z obľúbených programov, ktorý pripravilo Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ale ide o jubilejný ročník. Toto, už tradičné a podľa stúpajúcej diváckej návštevnosti úspešné podujatie, oslavuje tohto roku 10. výročie.
Prvý - nultý ročník, letného kina sa uskutočnil už v roku 2009 na nádvorí Gemerského osvetového strediska. Keďže bol záujem divákov o premietanie evidentný, GOS v spolupráci s členmi filmového klubu Gemerfilm upravilo areál hvezdárne a od leta 2010 sa hviezdy filmového plátna prezentujú pod hviezdnou oblohou
Hviezdne štvrtky v letnom kine na rožňavskej hvezdárni
Napísal(a) Anežka Kleinová
Ako je už zvykom, v letných mesiacoch sa premietania filmov presúvajú mimo kinosál - na čerstvý vzduch. Nebude tomu inak ani v Rožňave, kde kino Apollo Gemerského osvetového strediska (GOS) presúva svoje premietanie už tradične pod večernú hviezdnu oblohu. Prvý prázdninový štvrtok 5. júla 2018 opäť otvorí svoju bránu pre filmových nadšencov rožňavská hvezdáreň (Lesná 1, Rožňava).
„Skladbou programu sa snažíme osloviť celé spektrum návštevníkov. Ako prvý v ponuke, pre najmenších prázdninujúcich divákov spolu s rodičmi, je pripravený rodinný film a postupne vystriedame komédie, hudobné, romantické a akčné filmy, trochu mystérie a fantasy, nevynecháme ani český film a na záver aj drámu s vojnovou témou," informuje o dramaturgii Anežka Kleinová (GOS).
Vynovenému kinu v Revúcej do tretice všetko dobré
Napísal(a) Barbora Vrabcová
Aj toto by sme mohli zapriať vynovenému kinu v Revúcej, keďže tento rok sa udiali ďalšie zmeny, ktoré, dúfame, budú lákať nových divákov na filmové projekcie. Po minuloročnej digitalizácii, ktorá vdýchla druhý dych nášmu mestskému kinu, prišla na rad renovácia interiéru. Modernizácia sedadiel Kino Klub Revúca stála 77 738,40 eur. Z finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu sme cez projekt získali dotáciu vo výške 30 000 eur a ďalšie dofinancovanie zabezpečilo mesto Revúca sumou 47 738,40 eur.
Expedičná kamera 2017 - medzinárodný festival dokumentárnych filmov v Rožňave
Napísal(a) Anežka Kleinová
Po začiatku roka, ktorý ovládla ozajstná zima, s prichádzajúcou jarou mnohí premýšľajú nad tým, kam a za akým dobrodružstvom vyraziť. A práve v tomto rozhodovaní môže byť nápomocný ďalší ročník filmového festivalu Expedičná kamera - svojím rozsahom najväčší outdoorový festival v Česku a na Slovensku s viac ako 25 tisíc návštevníkmi vo viac ako 200 mestách. Do Rožňavy ho opäť prináša Gemerské osvetové stredisko (GOS) 17. marca 2017
Rozbiehame projekt obnovy historického kina na Železníku
Napísal(a) MG od
Prišiel mi od nášho návštevníka stránky pána Ladislava Beneho krátky oznam. "Dobrý deň. Chceli by sme vás požiadať o zdieľanie nášho projektu na vašej stránke. Rozbiehame projekt obnovy historického kina na Železníku a cez projekt gesto pre mesto chceme získať dotáciu. Pomôže nám každý hlas, keďže rozhodujúci je konečný počet. Ďakujeme za pomoc. Náš projekt sa volá: Skrášlenie okolia historického kina Stachanov a zahlasovať sa dá na stránke:
Viac...
Digitálne kino Apollo zriadené v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) zavŕšilo rok svojej existencie. Za obdobie od otvorenia si stihlo získať pravidelných a verných divákov, ktorým ponúklo vo svojom programe takmer stovku filmov všetkých žánrov. Do ďalšieho roka vstupuje s ambíciou získať nových priaznivcov prostredníctvom večerných premietaní pre verejnosť.
Digitálne kino Apollo zavŕšilo rok svojej existencie
Napísal(a) A. Kleinová
Digitálne kino Apollo zriadené v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) zavŕšilo rok svojej existencie. Za obdobie od otvorenia si stihlo získať pravidelných a verných divákov, ktorým ponúklo vo svojom programe takmer stovku filmov všetkých žánrov. Do ďalšieho roka vstupuje s ambíciou získať nových priaznivcov
































V máji 2015 podalo Mestské kultúrne stredisko v Revúcej žiadosť o poskytnutie dotácie z finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu. Projekt, ktorého základným cieľom bolo umožniť divákom mesta a celého okresu Revúca prístup k aktuálnym dielam v štandardnej kvalite požadovanej v dnešnej dobe,
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.