zborová farárka a konseniorka GES vo Vyšnej Slanej Mgr. Karmen Želinská, emeritný farár v Betliari Mgr. Ján Gdovin, bývalí zboroví farári v Gemerskej Polome Mgr. Janka Maťová, zborová farárka v Poprade-Matejovciach, Mgr. Martin Bobák, námestný farár v Nitrianskej Strede a Mgr. Miroslav Maťo, zborový farár v Batizovciach.
Prítomná bola aj starostka Gemerskej Polomy Lillian Bronďošová, poslanci Obecného zastupiteľstva, predstavitelia spoločenských organizácií, starosta Betliara Ľubomír Zatroch a dozorca CZ Betliar Viliam Grieger, zástupca seniorálneho dozorcu GES a primátor Jelšavy MVDr. Milan Kolesár a cirkevníci a obyvatelia Gemerskej Polomy a okolia, ktorí zaplnili priestor kostola do posledného miesta.
Slávnostnú kázeň Slova Božieho mal dôstojný brat biskup Východného dištriktu Mgr. Slavomír Sabol, v ktorej zdôraznil význam poznania našej minulosti a vlastných dejín ako nevyhnutnosť, ak si národ i jednotlivec má uchovať svoju idenditu. Vyzdvihol morálny odkaz ThDr. Júliusa Madarása, ktorý v ťažkých rokoch nedávnej minulosti bol za svoje presvedčenie nespravodlivo odsúdený a väznený a podal ho ako vzor pre jeho teologickú odbornú spôsobilosť, ale aj kvôli jeho pozitívnemu a ľudskému prístupu k svojmu okoliu.
Po pôsobivej piesni Svojho Pána sláviť chcem v podaní miestneho cirkevného spevokolu predstavil predchádzajúci dlhoročný starosta obce Ján Chanas pamätnú tabuľu venovanú bývalým farárom a Mgr. Marta Mikitová oboznámila s obsahom vydanej publikácie, ktorá podáva informácie o všetkých evanjelických farároch, ktorí pôsobili v CZ Gemerská Poloma od roku 1590 až do dnešných čias a zaznamenáva aj značnú časť polomských cirkevných dejín.
Sviatočnému zhromaždeniu sa prihovorili aj zástupca zborového dozorcu Ján Očkaík, domáci brat farár Mgr. Daniel Gdovin, zborový farár v Batizovciach Mgr. Miroslav Maťo a dcéra ThDr. Júliusa Madarása, Jela Chudíková, ktorá v krátkosti charakterizovala činnosť svojho otca a jeho životné postoje.
Po zaspievaní hymny Hrad prepevný je Pán Boh náš sa účastníci presunuli pred budovu ev. fary, na ktorej bola odhalená pamätná tabuľa bývalým farárom, ktorí v cirkvi a obci zanechali od roku 1784 kus svojej plodnej práce. Sú to Michal Hankóczy, Karol Kellner, Gustáv Kellner, Ľudovít Linczényi, Ján Paulov, Rastislav Tupý a Július Madarás.
Zaspievaním hymnickej piesne od Karola Kuzmányho Kto za pravdu horí bola slávnosť dôstojne ukončená. Následne si všetci v areáli kostola a fary mohli prezrieť výstavku fotografií, dokumentujúcu život Júliusa Madarása a ostatných farárov, fotografie z dávnych konfirmácií a z bývalého života zboru. Po priateľských rozhovoroch a spoločnom obede pozvaných hostí sa bratia farári rozišli do svojich zborov a ostatní účastníci do svojich domovov, naplnení duchom povznášajúcej slávnosti.
Spomienka na Júliusa Madarása, odhalenie pamätnej tabule i vydanie knihy sú vyjadrením uznania a rešpektu k výnimočným jednotlivcom, ktorí formovali a budovali náboženskú pamäť ako súčasť kolektívnej pamäti tunajšieho spoločenstva. Poznanie vlastných dejín a hrdosť na všetko čo naši predkovia vytvorili, a zároveň ocenenie toho, čo vytvárajú a zveľaďujú naši súčasníci, je jedným zo základných predpokladov úspešného života a nášho ďalšieho napredovania. Preto všetkým farárom účinkujúcim v Gemerskej Polome patrí veľké poďakovanie za vykonanú prácu v prospech evanjelickej a. v. cirkvi i v prospech rozvoja obce a jej obyvateľov.
Poprajme Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku a jej cirkevnému zboru v Gemerskej Polome veľa požehnaných dní a rokov, nech je naďalej pre nás prameňom viery, obrazom nášho života a zdrojom rady, útechy a potešenia v každej životnej situácii.
Mgr. Marta Mikitová
Fotografie Ing. Stanislav Kejík


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a