zborová farárka a konseniorka GES vo Vyšnej Slanej Mgr. Karmen Želinská, emeritný farár v Betliari Mgr. Ján Gdovin, bývalí zboroví farári v Gemerskej Polome Mgr. Janka Maťová, zborová farárka v Poprade-Matejovciach, Mgr. Martin Bobák, námestný farár v Nitrianskej Strede a Mgr. Miroslav Maťo, zborový farár v Batizovciach.
Prítomná bola aj starostka Gemerskej Polomy Lillian Bronďošová, poslanci Obecného zastupiteľstva, predstavitelia spoločenských organizácií, starosta Betliara Ľubomír Zatroch a dozorca CZ Betliar Viliam Grieger, zástupca seniorálneho dozorcu GES a primátor Jelšavy MVDr. Milan Kolesár a cirkevníci a obyvatelia Gemerskej Polomy a okolia, ktorí zaplnili priestor kostola do posledného miesta.
Slávnostnú kázeň Slova Božieho mal dôstojný brat biskup Východného dištriktu Mgr. Slavomír Sabol, v ktorej zdôraznil význam poznania našej minulosti a vlastných dejín ako nevyhnutnosť, ak si národ i jednotlivec má uchovať svoju idenditu. Vyzdvihol morálny odkaz ThDr. Júliusa Madarása, ktorý v ťažkých rokoch nedávnej minulosti bol za svoje presvedčenie nespravodlivo odsúdený a väznený a podal ho ako vzor pre jeho teologickú odbornú spôsobilosť, ale aj kvôli jeho pozitívnemu a ľudskému prístupu k svojmu okoliu.
Po pôsobivej piesni Svojho Pána sláviť chcem v podaní miestneho cirkevného spevokolu predstavil predchádzajúci dlhoročný starosta obce Ján Chanas pamätnú tabuľu venovanú bývalým farárom a Mgr. Marta Mikitová oboznámila s obsahom vydanej publikácie, ktorá podáva informácie o všetkých evanjelických farároch, ktorí pôsobili v CZ Gemerská Poloma od roku 1590 až do dnešných čias a zaznamenáva aj značnú časť polomských cirkevných dejín.
Sviatočnému zhromaždeniu sa prihovorili aj zástupca zborového dozorcu Ján Očkaík, domáci brat farár Mgr. Daniel Gdovin, zborový farár v Batizovciach Mgr. Miroslav Maťo a dcéra ThDr. Júliusa Madarása, Jela Chudíková, ktorá v krátkosti charakterizovala činnosť svojho otca a jeho životné postoje.
Po zaspievaní hymny Hrad prepevný je Pán Boh náš sa účastníci presunuli pred budovu ev. fary, na ktorej bola odhalená pamätná tabuľa bývalým farárom, ktorí v cirkvi a obci zanechali od roku 1784 kus svojej plodnej práce. Sú to Michal Hankóczy, Karol Kellner, Gustáv Kellner, Ľudovít Linczényi, Ján Paulov, Rastislav Tupý a Július Madarás.
Zaspievaním hymnickej piesne od Karola Kuzmányho Kto za pravdu horí bola slávnosť dôstojne ukončená. Následne si všetci v areáli kostola a fary mohli prezrieť výstavku fotografií, dokumentujúcu život Júliusa Madarása a ostatných farárov, fotografie z dávnych konfirmácií a z bývalého života zboru. Po priateľských rozhovoroch a spoločnom obede pozvaných hostí sa bratia farári rozišli do svojich zborov a ostatní účastníci do svojich domovov, naplnení duchom povznášajúcej slávnosti.
Spomienka na Júliusa Madarása, odhalenie pamätnej tabule i vydanie knihy sú vyjadrením uznania a rešpektu k výnimočným jednotlivcom, ktorí formovali a budovali náboženskú pamäť ako súčasť kolektívnej pamäti tunajšieho spoločenstva. Poznanie vlastných dejín a hrdosť na všetko čo naši predkovia vytvorili, a zároveň ocenenie toho, čo vytvárajú a zveľaďujú naši súčasníci, je jedným zo základných predpokladov úspešného života a nášho ďalšieho napredovania. Preto všetkým farárom účinkujúcim v Gemerskej Polome patrí veľké poďakovanie za vykonanú prácu v prospech evanjelickej a. v. cirkvi i v prospech rozvoja obce a jej obyvateľov.
Poprajme Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku a jej cirkevnému zboru v Gemerskej Polome veľa požehnaných dní a rokov, nech je naďalej pre nás prameňom viery, obrazom nášho života a zdrojom rady, útechy a potešenia v každej životnej situácii.
Mgr. Marta Mikitová
Fotografie Ing. Stanislav Kejík
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-