Cirkev (36)
Slávnosť inštalácie zborového farára Petra Hlavatého v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) PCZ Rožňavské Bystré
V evanjelickom augsburského vyznania chráme Božom v Rožňavskom Bystrom dňa 12. októbra 2024 sa uskutočnila slávnosť inštalácie zborového farára Mgr. Petra Hlavatého. Pozvanie na slávnosť prijali mnohí bratia farári a sestry farárky nielen z Gemerského seniorátu, ale aj z iných seniorátov cirkvi. Slávnostným kazateľom bol brat farár Mgr. Ivan Mikuš, ktorý je toho času na dôchodku. Akt inštalácie odbavila vznešená sestra konseniorka Mgr. Karmen Želinská. Počas slávnosti s piesňou vystúpili a ucho i srdce potešili Mgr. Dominika Ďurská, Dis. Art. a Mgr. Stanislav Ďurský, Dis. Art. Prekvapením na slávnosti bolo vystúpenie spoluordinovaných oltárnych bratov i sestier, kolegov i priateľov, ktorí sa slovom i piesňou prihovorili inštalovanému bratovi farárovi. Vzácne slová zazneli aj od sestry zborovej dozorkyne Marty Lajčákovej, od zástupcu zborového dozorcu Ing. Viliama Volnu (z cirkevného zboru Turany), od starostu obce Rožňavské Bystré Ing. Jána Gonosa a od velebnej sestry farárky Mgr. Ľubice Štefanidesovej.
Jehovovi svedkovia sa v Revúcej stretávajú na novom mieste
Napísal(a) Zoltán Erdelyi
Revúca, 15.08.2024 – Tlačová správa. Jehovovi svedkovia nedávno dokončili stavbu novej sály Kráľovstva (ako nazývajú miesta, kde sa stretávajú) na Železničnej ulici č. 21B. V piatok 23. augusta 2024 v čase od 10:00 do 12:00 a od 14:00 do 16:00 môže široká verejnosť prísť na prehliadku tejto budovy počas dňa otvorených dverí.
Predchádzajúcu budovu využívali Jehovovi svedkovia v Revúcej od roku 1993 a pre ich potreby už nebola dostačujúca. Hovorca Jehovových svedkov Matúš Gablas dodal: „Miestni veriaci sa teraz sa veľmi tešia, že tieto nové kvalitné priestory budú môcť plne využívať. Okrem biblických prednášok v nich budú prebiehať aj ďalšie stretnutia, na ktorých sa rozoberajú praktické myšlienky z Biblie, ktoré môžu ľudia všetkých vekových kategórií využiť vo svojom živote.“
Navrátenie zreštaurovaného oltára v Evanjelickom a. v. kostole Rožňavské Bystré
Napísal(a) Marta Lajčáková
Obyvatelia obce Rožňavské Bystré sa od 7. júla 2024 tešia z nového vzhľadu oltára vo svojom evanjelickom kostole, ktorý bol postavený ako jednoloďová klasicistická stavba s predstavanou vežou v roku 1844. V jeho interiéri sa nachádza vzácny neskorobarokový oltár z polovice 18. storočia, uprostred ktorého je obraz Poslednej večere a po stranách plastiky a točité stľpiky, ktoré nesú nadstavec s reliéfom Svätej Trojice. Pretože sa na oltár postupne podpísal zub času, bolo ho potrebné opraviť a obnoviť.
Oltár bol v roku 2016 prevezený do Oblastného reštaurátorského ateliéru pri Pamiatkovom úrade SR Bratislava za účelom reštaurácie. Po ôsmich rokoch sa nám vrátil v plnej kráse. Reštaurátori odviedli kus náročnej práce, a oplatilo sa nám čakať takú dlhú dobu, lebo je nádherný. Vyniká ako dominanta a srdce kostola, z ktorého sa všetci tešíme.
Betlehemské svetlo aj tohto roku šíri predzvesť Vianoc medzi ľuďmi Gemera
Napísal(a) G. Jakubecová
Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ aj tohto roku krátko pred Vianocami osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje aj medzi ľuďmi nášho Gemera. Napĺňa tak svoje poslanie byť symbolom jednoty, nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc. Chceme spolu s ním odovzdať porozumenie do sŕdc ľudí v našom okolí. Teší nás, že môžeme dotvárať sviatočnú atmosféru a s radosťou prinášať pokoj do príbytkov. Prijmime ho a šírme jeho plamienok ďalej, aby sme pomohli rozžiariť a spojiť celé Slovensko.
Jelšavskí dobrovoľní hasiči v tomto roku už 10-tykrát priniesli do vašich príbytkov Betlehemské svetlo. Sme radi, že z roka na rok sa rozširujú rady dobrovoľných hasičov, ktorí šíria tento plamienok lásky a nádeje.
V sobotu 16. 12. 23 rýchlik GEMERAN priviezol svetielko aj do železničnej stanice Plešivec. Skauti rozsvietili lampášiky dobrovoľným hasičom z Chyžného, Jelšavy, Muráňa, ale aj niekoľkým ďalším obyvateľom.
Gemerský seniorát (GES) ECAV bilancoval rok 2022 v Revúckej Lehote
Napísal(a) M. Terrai
Gemerský seniorát (GES) ECAV bilancoval rok 2022. Dňa 18.3.2023 sa v CZ Chyžné, filiálka Revúcka Lehota, v priestoroch Kultúrneho domu obce Revúcka Lehota, uskutočnil výročný konvent evanjelikov na Gemeri za rok 2022. Pozvanie Predsedníctva GES na konvent prijali delegáti z cirkevných zborov v GES, ktorí sa stretli o 9:00 hodine v sále KD Revúcka Lehota. Zaregistrovali sa a zapísali v prezenčných listinách, pri vstupe, u konseniora GES Mgr. Dušana Hrivnáka, ktorý tieto prípravy delegačiek má stále na starosti. Všetci si našli miesto a čakali na privítanie a otvorenie konventu.
O 9:00 hodine boli všetci pripravení na otvorenie konventu.
Dozorca GES PhDr. Michal Terrai, otvoril konvent a všetkých privítal. Privítal tiež aj hosťa, ktorým bol dištriktuálny dozorca VD ECAV Ing. Ľubomír Pankuch. Nasledovalo zriadenie konventu a všetkých procesných záležitostí.
Známa rožňavská kunsthistorička oboznámi verejnosť o histórii reformácie v Gemeri
Napísal(a) R. Šimko
Reformačné hnutie v Gemeri, osobitne v Rožňave je témou prednášky známej rožňavskej historičky umenia Edity Kušnierovej, ktorá sa uskutoční 16. marca 2022 v Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja.
Prvé ohlasy Lutherovej reformácie v bývalej Gemerskej župe sa sústredili predovšetkým na významné sídla feudálov, ako bol hrad Muráň, Štítnik a mesto Rožňava, kde sa obyvateľstvo zoznamovalo s novými myšlienkami husitského hnutia už v 15. storočí, za prítomnosti bratríckych vojsk v tunajšej pevnosti. 16. storočie tu už bolo úplne pod vplyvom reformácie, ktorú sa v 17. storočí snažili utlmiť z Ríma prizvaní jezuiti. Počas nadvlády Turkov nastalo obdobie tvrdých náboženských bojov, ktoré znamenalo kruté prenasledovanie evanjelikov a veľa obetí. Situácia sa skonsolidovala až koncom 18. storočia po tolerančnom patente Jozefa II. a po príchode mierumilovných františkánov do Rožňavy.
Štedrovečerné služby Božie 2021 budú vysielané z CZ Muránska Dlhá Lúka
Napísal(a) PM
Po prvýkrát v doterajšej histórii stránky Maj Gemer Služby Božie na Štedrý večer 24.12.2021 budú odvysielané na kanáli YouTube Gemerského seniorátu ECAV na Slovensku. Pripravili ich duchovní Gemerského seniorátu vzhľadom na to, že z kapacitných a pandemických dôvodov sa nebudú služby Božie konať v každom cirkevnom zbore. O natáčanie a produkciu sa postaral evanjelický farár CZ ECAV v Rožňavskom Bystrom Mgr. Peter Hlavatý. Pripájame aj link na Youtube, ktorý bude aktívny 24.12.2021 o 16.00h.
O čo sa má veriaci kresťan usilovať, aby dokázal prežiť obdobie vianočných sviatkov bez straty zreteľa na ich skutočný význam
Napísal(a) Mgr. P. Hlavatý
Drahí čitatelia,
prihováram sa k vám z Farského úradu ECAV na Slovensku Rožňavské Bystré. Moje meno je Mgr. Peter Hlavatý a do tohto krásneho kraja som sa dostal na základe menovania vtedajšieho biskupa Východného dištriktu. Krátko teda po zložení kaplánskej skúšky a následnej ordinácii som započal moje pôsobenie ako zborový kaplán v cirkevnom zbore oficiálne od 01.10.2019. Niekoľko dní pred oficiálnym nástupom do úradu som z dôvodu sťahovania sa prvýkrát navštívil kňazskú stanicu v Rožňavskom Bystrom. Pochádzam z Turca, z malého mestečka Turany a okrem mojej návštevy kaštieľa v Betliari a zámku Krásna Hôrka v detskom veku som nemal inú skúsenosť v spojitosti s gemerským regiónom. Preto bola moja prvá návšteva nového pôsobiska spojená s veľkým očakávaním a istou dávkou obáv z úplne nového prostredia.
Anna Polcková, zborová farárka: Mala som krásne Vianoce
Napísal(a) Anna Polcková
Mala som krásne Vianoce. S porciou klasickej pred-štedrovečernej paniky, čo a ako zase poviem, a tentokrát aj prekvapivú trému "v priamom prenose". Keď som vo Veľkom kostole uvidela tie stovky ľudí, nebola som schopná spievať. Ale potom som začala dýchať a bolo.
Porciu adrenalínu, ale následne sérotonínu, ktorú som zažila počas služieb Božích, môžem prirovnať len k výstupu na Lomnický štít. Kázala som na prikázanie "Nezabiješ". Asi to neocenili úplne všetci, ale veď ešte mi napíšu.
Dostala som množstvo nádherných darčekov a ešte omnoho omnoho viac povzbudzujúcich slov. A objatí.
Slávnostný večer v Evanjelickom kostole v Revúcej nás vystúpením speváckeho zboru Quirin úplne pohltil vianočnou atmosférou
Napísal(a) Janka Dorčáková
Milujem tieto chvíle, keď vôňa ihličia, perníkového korenia, ľudskej lásky a vianočného tepla zablúdi hádam do každého srdca. Pokojný slávnostný večer v Evanjelickom kostole v Revúcej nás 19. decembra 2019 úplne pohltil slávnostnou atmosférou. SZ Quirín pri Základnej umeleckej škole v Revúcej pod dirigentskými rukami Jarka Petra a Renátky Brezovskej v spolupráci s cirkevným zborom ECAV v Revúcej spríjemnil predvianočné chvíle svojimi skladbami a koledami. Dona nobis pacem, Láska opravdivá, Biele Vianoce, Daj BOH šťastia tejto zemi, O HOLY NIGHT a Tichá noc zneli počas koncertu celým chrámom. ĎAKUJEMe SZ Quirín, skvelému publiku a všetkým, ktorí pomohli toto slávnostné podujatie, uvedené aj p. primátorom Júliusom Buchtom, zrealizovať.
Viac...
Vianočné Pastorále slávnostne zazneli tentoraz v slavošovskom kostole
Napísal(a) M. Terrai
Dňa 14.12.2019 sa uskutočnil koncert Vianočné pastorále, ktorý poriadajú obce Štítnickej doliny (Čierna Lehota, Slavošovce, Rochovce, Ochtiná, Štítnik). Tento rok sa konal práve v obci Slavošovce. Tieto slávnosti na oslavu Pána Boha, nášho Stvoriteľa, sa uskutočnili už po 17. krát. V chráme Božom v Slavošovciach na oslavu a k narodeniu Pána zaspievali: Spevokol pri ZPOZ Slavošovce, Spevokol pri CZ Štítnik, Spevokol pri CZ Ochtiná, Spevokol pri CZ Slavošovce Radostná zvesť, Spevokol pri CZ Rochovce, Folklórna skupina Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Spevokol pri CZ Slavošovce. Všetky spevokoly si pripravili krásne oslavné piesne, a na záver zaznela spoločná magická pieseň Tichá noc. Programom sprevádzala domáca pani farárka ECAV Mgr. Viera Kmecová,
Slávnostné chvíle Cirkevného zboru ECAV v Gemerskej Polome
Napísal(a) Mgr. Marta Mikitová
Cirkevný zbor ECAV v Gemerskej Polome prežíval v sobotu 12.10.2019 slávnostné a nevšedné chvíle. Pri príležitosti 100. výročia narodenia ThDr. Júliusa Madarása, ktorý ako zborový farár pôsobil v Gemerskej Polome v rokoch 1968 – 1990, bola odhalená pamätná tabuľa bývalým farárom pôsobiacim v tunajšom cirkevnom zbore v rokoch 1784 – 1990 a prezentovaná bola vydaná kniha autorov Ján Chanas – Marta Mikitová: Gemerská Poloma – Ev. a v. cirkevný zbor a jeho farári 1590 – 2019.
Slávnostných služieb Božích sa zúčastnili dôstojný brat biskup Východného dištriktu ECAV Mgr. Slavomír Sabol, senior Gemerského seniorátu Mgr. Radovan Gdovin, emeritný biskup Východného dištriktu Mgr. Igor Mišina, zborový farár v Muránskej Dlhej Lúke a konsenior GES Mgr. Dušan Pavel Hrivnák,
V Dobšinej odhalia spomienkovú tabuľu Jozefovi Bedrichovi Kasanickému
Napísal(a) RG
Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Dobšiná pozýva na slávnostné služby Božie pri príležitosti pamiatky posvätenia chrámu, počas ktorých bude odhalená spomienková tabuľa br. farárovi Jozefovi Bedrichovi Kasanickému pri príležitosti jeho nedožitých 100. narodenín.
Služby Božie sa uskutočnia 6. 10. 2019 (nedeľa) o 10.00 hod. Slávnostným kazateľom bude Mgr. Rado Gdovin, zborový farár v Dobšinej a senior Gemerského seniorátu.
Program bude pokračovať 6. 10. 2019 o 14.00 hod. v dobšinskom ev. a. v. chráme Božom koncertom hudobného telesa “Kredo – Viruju” a prednáškou sestry Violy Fronkovej na tému: “Evanjelickí kňazi väznení počas komunizmu”, zameranú na br. farára Kasanického.
V rámci Dní mesta Revúca sa 23. Júna 2019v Mestskom dome kultúry uskutočnili ekumenické bohoslužby pod nazvom Vy ste soľ zeme a svetlo sveta. Pre miestnych veriacich boli o to cennejšie, že sa konali pod záštitou Mesta Revúca a pána primátora Ing. Júliusa Buchtu a za účasti duchovných, mládeže a nasledovných miestnych cirkví: Bratská jednota babtistov, Cirkev adventistov siedmeho dňa, Evanjelická cirkev a. v. a Rímskokatolícka cirkev. Fotoreportáž z tohto podujatia pripravil pán Karol Žigo.































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-