Nevedel som, čo ma čaká, na akých ľudí natrafím a určitým spôsobom to bolo vzrušujúce, pretože sa predo mnou zrazu otvárala nová životná etapa, nové zážitky a dobrodružstvá. Hneď ako prvé ma zaujalo krásne prostredie, do ktorého sú dedinka Rožňavské Bystré a aj filiálka Rakovnica zasadené. Na mieste ma netrpezlivo očakávalo niekoľko spolusestier z cirkevného zboru. Určite boli i ony plné očakávaní voči novému duchovnému. Úvodná nervozita, možno neistota pri prvom stretnutí rýchlo opadla a my sme vedeli, že ako ľudia sme si hneď na prvý pohľad sadli. Vrelé prijatie sa mi dostalo na prvých službách Božích aj od zvyšných členov a pravidelných účastníkov bohoslužieb. Prvá bohoslužba v zbore bola pre mňa výnimočná aj preto, lebo som si spolu s veriacimi mohol pripomenúť 175. výročie posvätenia chrámu v Rožňavskom Bystrom a prislúžiť aj prvýkrát sviatosť Večere Pánovej. Vrelého prijatia sa mi dostalo aj zo strany mojej principálky, sestry Mgr. Ľubice Olejárovej, PhD., ktorá počas môjho kaplánskeho pôsobenia administrovala cirkevný zbor a bola mi vždy nápomocná. Najväčšou výzvou bolo pre mňa na začiatku spoznávať mojich cirkevníkov a vysporiadať sa s určitými problémami, ktoré služba v tomto zbore prinášala. Jednou z nich bola dlhodobá absencia kantora, ktorá trápila aj mojich predchodcov. Preto som hľadal spôsoby, ako by sa dal tento problém vyriešiť. Prostredníctvom počítačového softvéru a techniky sa mi podarilo nájsť riešenie a na službách Božích nás počas piesní doprevádza cez reproduktor organový sprievod vyhotovený v počítači podľa predlohy z cirkevných partitúr.
Organová hudba je veľkým obohatením každej bohoslužby a veriacim sa i tento spôsob riešenia veľmi páči.
Jednou vecou je život v cirkevnom zbore a v spoločenstve veriacich, no nemenej dôležitým je aj spoločenstvo bratov a sestier v oltárnej službe. Hneď od začiatku som sa medzi nimi cítil prijatý a priateľská atmosféra i tímový duch priniesol svoje ovocie najmä v období pandémie a prvých lockdownov. Hoci som sa prihováral veriacim počas lockdownu prostredníctvom obecných rozhlasov v Rožňavskom Bystrom i v Rakovnici, predsa len sme s kolegami cítili potrebu šíriť slovo Božie aj iným spôsobom. Preto som inicioval natáčanie bohoslužieb v jednotlivých cirkevných zboroch, ktoré by si potom veriaci z celého seniorátu, ba aj z celej cirkvi počas lockdownu mohli pozrieť vždy v nedeľu na internete. Samotné natáčanie a produkciu som si zobral pod patronát a spolu s vnútromisijným výborom a za veľkej podpory nášho seniora Mgr. Radovana Gdovina, sa podarilo tento projekt aj úspešne zrealizovať. Do natáčania sa horlivo zapojilo mnoho kolegov a kolegýň zo seniorátu a v neposlednom rade netreba zabudnúť aj na kantorov a kantorky, ktorí svojimi hudobnými zručnosťami a umom výrazne dopomohli pri tvorbe tohto, dovolím si tvrdiť, úspešného projektu.
Dobrý čas strávený s veriacimi a v pracovnom nasadení mi rýchlo prešiel a po dvojročnej kaplánskej službe a po splnení všetkých stanovených kritérií som sa prihlásil na zloženie farárskej skúšky, ktorú sa mi úspešne podarilo zložiť 6. októbra 2021. Odvtedy pôsobím v cirkevnom zbore ako námestný farár. Za celé obdobie musím skonštatovať, že som si miestne prostredie i ľudí veľmi obľúbil a práca v zbore i s kolegami na Pánovej vinici ma napĺňa. Iste, ako spoločnosť si momentálne prechádzame turbulentným obdobím, ktoré sa značne dotýka aj života cirkevného zboru. Musíme hľadať cesty a spôsoby ako sa s nepriaznivou situáciou vysporiadať. Polovicu adventného času sme sa opäť nemohli stretávať na bohoslužbách kvôli pandemickým opatreniam. Som rád, že došlo k čiastočnému uvoľneniu a v posledné dve adventné nedele sme mohli spoločne stráviť čas v kostole pri Božom slove, spoločenstve, modlitbách a piesňach. Adventný čas je totiž dôležitým obdobím vnútornej prípravy na hodné prijatie prichádzajúceho Spasiteľa. O to by sa mal usilovať každý veriaci kresťan, aby dokázal prežiť obdobie vianočných sviatkov oveľa intenzívnejšie a hlavne bez straty zreteľa na skutočný význam Vianoc, ktorý je zavinutý v plienkach v betlehemskej maštali. Preto by som rád povzbudil aj všetkých čitateľov, aby sa nenechali strhnúť vírom vianočných príprav a prázdnym klišé bez duchovnej hodnoty, ktoré ponúka všadeprítomný konzum. Viera, služba a odovzdanosť Kristu je oveľa viac. Teší ma, že toto môžem prežívať spolu s veriacimi tu na Gemeri a hlavne vo svojom cirkevnom zbore.
Rád by som využil ešte túto milú príležitosť a aspoň krátko vám, milí čitatelia, poprial v mene svojom i v mene CZ ECAV na Slovensku Rožňavské Bystré, Pánom požehnané nadchádzajúce vianočné sviatky a veľa požehnania, milosti a ochrany do nastávajúceho roku 2022.
Mgr. Peter Hlavatý
námestný farár CZ ECAV
Rožňavské Bystré

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-