Úvodné príhovory – prítomným sa prihovorila a úvodnú modlitbu a pobožnosť mala domáca zborová farárka Chyžné – fília Revúcka Lehota, Mgr. Emília Völgyiová, zaspievaná bola spoločná pieseň z ES: číslo 103. Ďalej svojím príhovorom a privítaním nasledovala pani starostka obce Revúcka Lehota Lucia Benediktyová, a sestra zborová kurátorka Ing. Iveta Pavláková, ktorá oboznámila prítomných aj s históriou cirkevného zboru v Revúckej Lehote.
Po schválení programu nasledovala kontrola uznesení a schválenie zápisnice z minuloročného konventu (konaného v Rožňavskom Bystrom, v roku 2022), ktoré vykonala Bc. Alica Kubajdová (zapisovateľka a presbyterka GES ECAV). Ďalej nasledovali voľby na uprázdnené miesta v Dištriktuálnom súde VD ECAV – zvolenými boli za ordinovaných Mgr. Peter Hlavatý (farár CZ Rožňavské Bystré) a Mgr. Jana Hrivniaková (farárka CZ Štítnik). Za neordinovaných GES v Dištriktuálnom súde VD ECAV zvoleného nebude mať nikoho.
Postupne sa prešlo k bodu správy – svoju Správu seniora GES ECAV prečítal celú brat senior GES ECAV Mgr. Radovan Gdovin, ktorý zhodnotil všetko, ako sa dalo a mohlo v roku 2022 uskutočniť v GES, a prispel svojím okienkom – nahliadnutím do činností jednotlivých cirkevných zborov v GES. Boli to slová správne, možno časťami aj kritické, aj nie celkom dobre počúvateľné, ale takto sa to udialo v roku 2022. Treba, aby sme sa všetci nad svojou činnosťou na vinici Pánovej zamysleli, či to robíme správne a podľa potreby dostatočne, tiež nad samotnými našimi činnosťami v GES, nad všetkým, čo je z našich pozícii potrebné. Aby sme sa zamysleli a robili možno viac a lepšie. Ďalej všetky ostatné správy boli prístupné na webovej stránke GES, tiež pre delegátov zasielané mailom, preto sa už postupne nečítali. Prečítané bola iba účtovná uzávierka za rok 2022, ktorú prečítala Mgr. Adriana Hrivnáková, Správa Revíznej komisie GES, ktorú prečítal člen komisie Ing. Ľubomír Zatroch a Rozpočet na rok 2023 GES, ktorý navrhla a prečítala Bc. Alica Kubajdová.
Všetky správy boli prijaté a schválené. Uzávierka a rozpočet schválené. Konventom sa od roku 2023 zvýšil seniorátny príspevok, a to 0,60 € na člena evidovaného v GES.
Postupne sa prešlo až k bodu rozprava, diskusia. Prítomným sa prihovoril hosť, brat dištriktuálny dozorca Ing. Ľubomír Pankuch. Zhodnotil svoje poznatky z GES ECAV, poukázal na to, ako by to mohlo a malo fungovať. Pripomenul, že cirkevné zbory si niekedy svojich duchovných platili a zabezpečovali samé. Teraz na základe príspevkov štátu, ktoré nie sú dostatočné, je potrebné na základe cirkevného zákona o FFZ (Fond finančného zabezpečenia) prispievať, ako je zborom vypočítané z GBU (generálny biskupský úrad), aj na člena cirkevných zborov. Žiaľ, niektoré CZ na to už nemajú financie, a pravdepodobne ani v budúcnosti mať nebudú. V taktom prípade je jedna z možností, že sa pristúpi k zlučovaniu CZ. Je to aj na základe nízkych počtov cirkevníkov v cirkevných zboroch.
Po všetkých diskusných príspevkoch, sa pristúpilo za pomoci návrhovej komisie k prečítaniu prijatých uznesení. Záverečný bod poďakovanie, kde brat seniorátny dozorca Dr. Michal Terrai, všetkým poďakoval za účasť, disciplinovaný prístup a poprial šťastný návrat domov. Záverečnou modlitbou poslúžila sestra farárka CZ ECAV Mokrá Lúka Mgr. Marta Klátiková.
Domáci CZ a Obec Revúcka Lehota pre všetkých účastníkov pripravili chutné pohostenie a výborný obed. Za všetko im ďakujeme.
Text a foto: PhDr. Michal Terrai, MBA.,
seniorátny dozorca GES
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.