zlatej a diamantovej konfirmácie. Už tradične sa tieto stretnutia nesú v slávnostnom duchu, a to nielen pre samotných jubilantov, ale aj pre prítomných príbuzných a ostatných členov zboru.
V nedeľu, v rámci služieb Božích v Rakovnici, zazneli mená 16-tich prítomných jubilantov, ale aj tých, ktorí sa slávnosti nedožili, či sa jej nemohli zúčastniť z vážnych zdravotných alebo osobných dôvodov. Niektorí sa do domáceho cirkevného zboru vrátili po rokoch, keďže ich životné cesty zaviedli do rôznych kútov našej krajiny. Spoločenstvo pri stole Pánovom tak bolo veľmi požehnanou chvíľou pre všetkých zúčastnených. Vážnosť atmosféry slávnosti podčiarkla aj prítomnosť predsedníctva Gemerského seniorátu. Brat farár a administrátor seniora Jerguš Olejár poslúžil kázňou slova Božieho i spevom v rámci liturgie. Sestra zborová kaplánka Zuzana Poláková odovzdala jubilantom pri oltári konfirmačné rozpomienky a po recitácii básne L. Fričovského, povzbudila prítomných aj krátkym príhovorom k Večeri Pánovej. Za konfirmandov vystúpili s poďakovaním a modlitbou sestry Božena Čapová a Alica Simonová. Pekné slová na adresu konfirmandov, ktoré sa prítomným jubilantom vryli hlboko do sŕdc, zazneli aj z úst zborovej dozorkyne Marty Lajčákovej a seniorálneho dozorcu Jána Štefana.
Záver slávnostného programu sa už niesol v družnej atmosfére slávnostného obedu v sále kultúrneho domu. Aj napriek tomu, že príprava takéhoto stretnutia stojí každý rok nemalé úsilie, i tento rok sme mohli napokon s vďakou vyznať, že Pán Boh prípravu i celé stretnutie mimoriadne požehnal.
ThDr. Zuzana Poláková
zborová kaplánka ECAV Rožňavské Bystré
Účastníci jubilejnej konfirmácie:
- z ročníka 1957: Ján Molnár, Igor Duda, Ján Ilašenko, Božena Čapová – Dobošová, Mária Tomková – Dorkinová, Helena Genčiová - Pástorová.
- z ročníka 1967: Dušan Ujházi, Dušan Uhrin, Ivan Lőrinc, Ján Gonos, Alica Simonová – Tomková, Viera Geldová – Molnárová, Mária Pavúková – Dorkinová, Marta Szőllősová – Dorkinová, Mária Žolnová – Hlaváčová, Zuzana Hencelová - Leštáková.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.