Po dlhé desaťročia ovplyvňovala osud a štruktúru obce výmena obyvateľstva v rokoch 1946 – 1948. Z Tótkomlóša sa odsťahovalo 939 rodín – 3.254 slovenských obyvateľov. Naopak do Tótkomlóša sa vrátilo len 400 rodín – 1.500 maďarských obyvateľov.
V Tótkomlóši sú 2 pamätníky, ktoré pripomínajú osídľovanie.
Dňa 28. 04. 2007 sa uskutočnilo odhalenie prvého, okrem iného s nápisom PANE, POŽEHNAJ TÚTO ZEM A KAŽDÝ JEJ NÁROD. Súčasťou pamätníka sú tri žulové kamene, ktoré darovalo mesto Jelšava. Pamätník zhotovil Ladislav Szabó z Galanty.
O pár rokov bol odhalený druhý pamätník s nápisom:
Došli sme...
Kde, otecko?
Do novej domoviny, syn môj drahý.
Tu niet domu, otecko!
Ešte nieto, decko moje.
Tieto fakty ovplyvnili to, že Dni mesta Tótkomlóš sa každý rok oslavuje koncom apríla.
V dňoch 26. – 28. apríla 2019 sa štvorčlenná delegácia z Jelšavy zúčastnila tohoročných Dní mesta. Piatok patril slávnostným okamihom. Začal sa kladením vencov pri oboch pamätníkoch pripomínajúcich osídľovanie. Popoludnie pokračovalo Slávnostným zasadnutím Mestského zastupiteľstva, na ktorom sa potvrdila partnerská zmluva medzi Galantou a Slovenským Komlóšom a odovzdali sa ceny „PRO URBE“, „MLADÝ TALENT“ a „TALENTUM“. Večer patril galaprogramu pri príležitosti 70. výročia folklórnej skupiny Komlóš.
V sobotu sme uložili vence pri soche svätého Štefana a pri buste Pavla Walaského. Potom sme zavítali do slovenskej školy, kde bolo stretnutie dolnozemských Slovákov a 17. ročník súťaže suchej klobásy. Toto stretnutie spríjemnil kultúrny program, v ktorom vystúpili folklórne skupiny Gymnik z Bratislavy, Radosť z Pezinka a Gelovianka zo Sebechlieb. Nemohol chýbať ani koncert mládežníckej dychovky zo Slovenského Komlóša. V Slovenskej škole sa stretli riaditeľka z jelšavskej školy Mgr. Viera Bardoňová s riaditeľkou Mgr. Zuzanou Laukovou. Na stretnutí sa preberal výmenný pobyt detí v Slovenskom Komlóši a v Jelšave. Po kultúrnom vyžití sme sa zrelaxovali aj na kúpalisku Ruža.
V nedeľu sme uložili veniec pri pomníku 1. svetovej vojny v záhrade evanjelického kostola.
Bol to príjemne strávený víkend s priateľmi.
Gabriela Jakubecová
Foto: Ing. Zoltán Fandák a Gabriela Jakubecová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.