Táto novorenesančná budova sa stala impozantným výrazom sebavedomia mesta. V piatok v skorých ranných hodinách sme vyrazili do partnerského mesta Litovel. Dlhá cesta a ani pochmúrne počasie nás neodradilo od dobrej nálady, tešili sme sa na skvelé zážitky a odpočinok. Do tohto malebného mesta sme dorazili v podvečerných hodinách, po ubytovaní v luxusných hotelových izbách sme sa s nadšením vystrojili na slávnostný večer. V budove kultúrneho domu sa konal ceremoniál. Večerom nás sprevádzal místostarosta mesta Viktor Kohout. Po slávnostnom prípitku nasledovalo vystúpenie kapely Crazy sticks. Litovelčania boli veľmi pohostinní, milí a zhovievaví. Ak niekomu za ten čas vyhladlo, výsostné pohostenie bolo umiestnené v zadnej časti sály. Medzičasom pár pekných slov povedal pán starosta mesta Litovel Ing. Zdeněk Potužák, spolu s primátorkou mesta Revúca MVDr. Evou CIreňovou. Rozdali si krásne dary a utvrdili naše viacročné partnerstvo. Tichú chvíľku sme si mohli vychutnať pri biblických obrazoch vo výstavnej sieni kultúrneho domu. Mesto priam prekypovalo krásou histórie. Budovy dýchali pokorou a my sme sa kochali aj inými historickými pamiatkami. Návštevou múzea harmoník sme si precvičili hru na harmonike, urobili si prehľad v rôznosti a pestrosti vývoja tohto nástroja. Pán Jiří Sedláček vlastní do 300 druhov harmoník a heligóniek, niektoré kusy sú staré dokonca až 150 rokov. Ako sám tvrdí, nikto mu nedal nič zadarmo a preto si na všetky našetril opravou starých kusov, aby si mohol kúpiť ďalšie skvostné nástroje. Múzeum je zriadené v jeho súkromnom dome. Po prezentovaní tancov FS Lykovec a FS Lykovček z Revúcej nás zaujímal pohľad z veže radnice. Veža zahŕňala kapacitu 30 ľudí, a preto sme si museli počkať pekne v rade. Pohľad stál za to. Poslednou večernou zastávkou bolo staré gymnázium Jana Opletala. Ako nás informoval pracovník Turistického Informačného centra v Litovli, najviac si ho užijeme v noci, keď sa gymnázium odráža v rybníku miestneho parku. Historickú budovu dookola zdobila busta Jána Opletala - študenta gymnázia, sochy T. G. Masaryka a G. Frištenského. Na lavičkách parku zamilovane sedeli páry, dívajúc sa na tú krásu v odraze vody. Expozíciu venovanú G. Frištenskému si môžete pozrieť v Múzeu Litovel – budove bývalej strelnice. Posledný deň bol venovaný slzám šťastia. Také krásne privítanie a lúčenie sme dlho nezažili. Je vidno aké úsilie zanechávajú naši predkovia a samozrejme vedenie miest Litovel a Revúca, aby sme si ctili súdržnosť krajín. Po odznení piesne „Ej Rozmajrín, rozmajrín“ podaného FS Lykovec, sme s vrelým podaním ruky pánom starostom dostali aj výslužku. S úsmevom na tvári sme si sadli do autobusu, hlboko sa nadýchli, a aj keď Česko je nádherné, tešili sme sa na príchod do rodného mesta Revúca. Tešíme sa na ďalšie stretnutie pri príležitosti osláv mesta.
Mgr. Petra Oravcová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.