Knižnice (214)
Stretneme sa v knižnici – aj o tom, ako využívajú nákup nových kníh Z FONDU NA PODPORU UMENIA v Gemerskej Polome
Napísal(a) D. ČervenákováPod názvom Stretneme sa v knižnici Obecná knižnica v Gemerskej Polome v roku 2023 realizovala nákup nových kníh z finančných prostriedkov poskytovateľa Fondu na podporu umenia, ktorý je jediným dotačným systémom podporujúcim nákup knižničného fondu a vďaka ktorému máme v našej knižnici nové prírastky a spokojných návštevníkov. Nákup nových kníh bol realizovaný účelovo, čím prispel k cieľavedomému a systematickému doplneniu knižničného fondu. Kniha je výborným prostriedkom na posilnenie sebavedomia, zlepšenia pamäti a analytických schopností. Pravidelná a dlhodobá spolupráca s deťmi, žiakmi i študentami vedie k správnemu pochopeniu textu, výberu kníh a používaniu odbornej literatúry. Dôkazom toho sú aj spoločné stretnutia, kde je vidieť, že deti a žiaci sa v knižnici dokážu správne orientovať. Nerobí im problém vyhľadať si dielo beletrie. Rozoznajú poéziu od prózy. Pracovať s náučnou literatúrou si poradia už aj žiaci základnej školy nižších ročníkov. Veľké zastúpenie majú seniori, ktorí v mnohom využívajú služby knižnice, ako i členovia spoločenských organizácií a občania susedných obcí.
Postrehy pri stretnutí s knihou v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome
Napísal(a) M. Antalová
Kniha bola a je i v dobe počítačov neodmysliteľnou súčasťou nášho života. V jedno piatkové popoludnie sme sa zišli starší, mladší a deti, no skrátka všetci tí, ktorí majú radi dobrú knihu, na besede, ktorú v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome pripravila naša knihovníčka Danka Červenáková. Takto nám sprístupnila nové knihy, ktoré nakúpila v rámci projektu na nákup nových kníh z dotácie poskytovateľa Fondu na podporu umenia. Medzi aktívnych čitateľov našej knižnice patríme aj my, členky Miestneho odboru Matice slovenskej. Našli sme si čas, aby sme sa aj odreagovali od našich povinností a zistili, aké nové knihy pribudli.
Hneď v úvode nám toto posedenie spestrili šikovné dievčatá Danka Ďuričeková a Dorotka Liptáková s veľmi peknými prednesmi prózy a poézie. Jedných dychom sme tiež počúvali bývalú knihovníčku pani Marienku Červenákovú, ktorá nám porozprávala o jej začiatkoch v našej knižnici.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom a Galériou kresleného humoru Nové Mesto nad Váhom pripravili výstavu originálnych prác slovenských a českých karikaturistov pod názvom Život náš covidový. Vernisáž sa uskutoční 15.4.2024 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice.
Smiech. Pôsobí ako obrana proti záťažovým udalostiam. Na jeho blahodarné účinky nesmieme zabúdať. Musíme mať na zreteli, že práve smiech je bojovníkom voči stresu, hnevu, úzkosti, depresii. Je starší ako samotná reč človeka a je prirodzenou súčasťou nášho života. Smiechom sa zvyšuje sebadôvera. Vďaka nemu dokážeme vnímať naše problémy aj z inej perspektívy a s väčším nadhľadom.
Svet kníh je nekonečným zdrojom rôznych informácií, inšpirácií a fantázie. Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, prostredníctvom projektu Svet cez tisíce očí, doplnila knižničný fond o 994 knižničných jednotiek. Cieľom bolo ponúknuť široký výber noviniek z rôznych oblastí, rôznych žánrov, pre všetky vekové kategórie.
„Prípravná fáza projektu bola v mesiacoch marec až jún 2023. Priebežne sa realizoval prieskum knižného trhu a záujem používateľov,“ povedala pracovníčka úseku doplňovania a spracovania knižničných fondov Tímea Bagačková Zollerová a dodala: „nákup a spracovanie nových knižničných jednotiek prebiehal v mesiacoch júl 2023 až marec 2024.“
Rožňava – 100 rokov telovýchovy a športu – autorská beseda
Napísal(a) T. BachňákováMarec mesiac knihy už tradične patrí propagácii kníh, čítaniu a s tým súvisiacej vzdelanosti. Čítanie by ste mali zaradiť do svojich pravidelných aktivít aj kvôli zdraviu. A keďže schopnosť komunikácie mladých sa obmedzila na preposielanie fotiek a videí, v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave pripravili, v rámci Týždňa slovenských knižníc, podujatie o knihe a športe.
„V piatok 8.3.2024 o 16.30 sa uskutoční v našich priestoroch autorská beseda o knihe, ktorá je pre naše mesto jedinečná. Jej autor, Juraj Králik, zozbieral nesmierne vzácny materiál a koncom minulého roka vydal knihu Rožňava – 100 rokov telovýchovy a športu,“ prezradila riaditeľka knižnice Iveta Kyselová.
Hra na celý život – Výstava nominanta na Oscara v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského
Napísal(a) T. BachňákováGemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, a BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti pripravili pre širokú verejnosť putovnú výstavu Hra na celý život maďarského animátora, tvorcu filmov a pedagóga Gézu M. Tótha.
Géza M. Tóth pôsobí od roku 1992 ako filmový režisér. Nakrútil niekoľko úspešných krátkych filmov. Jeho diela boli uvedené na viac ako 250 medzinárodných filmových festivaloch a získali takmer 120 ocenení.
Krátky animovaný film Maestro z roku 2005 bol nominovaný na Oscara za najlepší Krátky animovaný film Americkej filmovej akadémie. Je producentom takých seriálov pre deti ako Berry and Dolly a The Kuflis.
Týždeň slovenských knižníc 2024 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. BachňákováUž tradične v marci organizuje Slovenská asociácia knižníc podujatie s názvom „Týždeň slovenských knižníc“.
25. ročník sa bude konať od 4.3. – 10.3.2024. Ich spoločným mottom je KNIŽNICE PRE VŠETKÝCH – #Knižnica.
Mesiac knihy si pripomenieme aj v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácii Košického samosprávneho kraja. Uskutočnia sa podujatia pre všetky vekové kategórie.
Literárna súťaž Prelistuj sa rokom – je výzvou k spoznávaniu literatúry podľa stanovených podmienok pre deti i dospelých. V zadaní sa nachádza 12 rozličných tematických podmienok. Ak chce byť čitateľ úspešným riešiteľom, musí splniť aspoň polovicu z nich, teda šesť rozličných podmienok = šesť rôznych kníh. Výzvu je potrebné absolvovať do 30. novembra 2024.
V spolupráci s medzinárodným domom umenia pre deti - BIBIANA je pripravená pre širokú verejnosť putovná výstava Hra na celý život maďarského animátora, tvorcu filmov a pedagóga Gézu M. Tótha.
Valentín i darovanie kníh, spájanie lásky a umenia, či Drobci v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského
Napísal(a) T. BachňákováVšetky príbehy a legendy späté so svätým Valentínom si ľudia naprieč krajinami pripomínajú 14. februára ako sviatok lásky a zamilovaných. Aj v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácii Košického samosprávneho kraja, si v tento deň pracovníci pripravili pre návštevníkov niekoľko prekvapení.
14. február nie je len sviatkom zamilovaných. Pre mnohých milovníkov kníh je to aj Medzinárodný deň darovania knihy. International Book Giving Day prebieha po celom svete a jeho poslaním je, ako názov napovedá, darovať knihu. Aj knižnici v Rožňave v tento deň môže široká verejnosť darovať knihy. Knihy nové aj použité, v dobrom a zachovalom stave. Výzva smeruje k tým, ktorí majú doma prečítané knihy, ku ktorým sa už viac nevrátia, aby sa zapojili do tejto akcie.
Dostaňme prostredníctvom rôznych podujatí literatúru a knihy čo najviac do povedomia verejnosti
Napísal(a) T. BachňákováV súčasnosti čítanie považujeme za základnú znalosť a pre mnohých z nás je tiež veľkou zábavou. No nebolo tomu vždy tak. V 18. storočí mnohí ľudia pokladali čítanie kníh za nepotrebnú vec. Venovali sa mu iba vzdelanci a bohatí ľudia.
Čítanie. Dôležitá činnosť každého dňa. Výsledky 15-ročných slovenských žiakov v medzinárodnom testovaní PISA 2022 sú alarmujúce. V rizikovej skupine sa v oblasti čitateľskej gramotnosti ocitlo vyše 30 percent žiakov, ktorí nedisponujú základnými čitateľskými zručnosťami! Čitateľská gramotnosť je potrebná, aby žiaci dokázali uspieť v ďalšom vzdelávaní a iných predmetoch.
„Tak, ako sa mení doba, mení sa aj poslanie knižníc. V minulosti boli miestom, kde sa dali požičať knihy alebo v priestoroch študovne poskytovali možnosti na štúdium. V súčasnosti majú knižnice množstvo ďalších úloh,“ povedala riaditeľka knižnice v Rožňave Iveta Kyselová.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravujú: Každé nárečie má čo ponúknuť... Život a dielo profesora Štefana Tóbika
Napísal(a) T. BachňákováGemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Centrom jazykov a kultúr národnostných menšín Prešovskej univerzity v Prešove pripravili pre študentov a širokú verejnosť dňa 13.9.2023 prednášku na tému „P. J. Šafárik a Štefan Tóbik“ a výstavu posterov „Život a dielo profesora Štefana Tóbika“.
Prof. PhDr. Štefan Tóbik, CSc. (1909 - 1969), rodák z Hnúšte, bol významný slovenský jazykovedec, dialektológ a vysokoškolský profesor. Patrí k zakladateľskej generácii slovenskej jazykovedy a dialektológie. Už počas vysokoškolských štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa zapájal do výskumu gemerských nárečí. „Výsledkom jeho celoživotnej témy je kompendium Gemerské nárečia (2018 – 2021), najväčší dialektologický spis v slovenskej dialektológii,“ rozhovorila sa Prof. PhDr. Júlia Dudášová, DrSc. „Z rôznych subjektívnych a objektívnych príčin však rukopis kompendia (1391 strán) dlho ležal v archíve a svojho vydania sa dočkal vo Vydavateľstve Prešovskej univerzity v Prešove po neuveriteľných
Viac...
Knižnica Gemersko-malohontského múzea získala dotáciu z Fondu na podporu umenia na nákup literatúry
Napísal(a) I. KrnáčováMúzejná knižnica v Rimavskej Sobote získala aj v tomto roku dotáciu na nákup literatúry. Dotáciu poskytol Fond na podporu umenia (FPU) predovšetkým na akvizíciu odbornej literatúry, v súlade s odborným zameraním a špecializáciou knižnice múzea.
Zakúpená bola literatúra z archeológie, histórie, etnológie, romológie, muzeológie, napríklad nasledovné tituly: Germánske elity v dobe rímskej na Slovensku, A Kárpát-medence kora Árpád-kori kincsleletei (1000-1141), Politika antisemitizmu a holokaust v povojnových retribučných procesoch v štátoch Európy, Premeny vlákna, Rómovia v slovenských mestách, Antropologie exotických sbírkových předmětů... Taktiež ďalšia odborná literatúra z prírodných vied: Genialita vtákov, Ptačí způsoby...
Spoza okien našej Obecnej knižnice v Gemerskej Polome sa na nás usmievali prvé letné lúče slnka. Počasie hlásilo príchod leta a vytúžených letných prázdnin. A my sme sa ešte ani nerozlúčili s našimi čitateľmi zo základnej školy. Hneď sme vzali do rúk mobilné telefóny a dohodli stretnutie s družinármi.
Počasie ako vyšité nám vnuklo nápad rozlúčiť sa v parku pri škole. Tak sme zbalili rozprávkové knihy, farbičky, papiere a poďho do parku. Pre deti sme si pripravili stanovištia, kde sme preverili ich zručnosti, znalosti, ale aj orientáciu v priestore. Podelili sa podľa tried a pre lepšie rozoznanie sa deti označili veselými pečiatkami na ruky. Hneď pri štarte za dobrodružstvom deti zistili, že sa musia orientovať podľa šípiek, zopakovať si ktorá ruka je ľavá a ktorá pravá, aby sa dostali na všetky pripravené stanovištia. Na prvom si urobili otlačok listu a kôry. Druhé stanovište vyžadovalo napísanie názvov štyroch slovenských rozprávok.
V obecnej knižnici v Gemerskej Polome využívajú formy dotačného systému FPU
Napísal(a) D. ČervenákováDiv a zázrak nazvaný kniha.
Kniha ako duševné dielo vydané v písanej, tlačenej, alebo dnes už aj v elektronickej forme je tvoriaci jeden celok myšlienkového obsahu, vyjadrený textom alebo obrazom. Je hmotným prvkom pôsobiacim na život spoločnosti. Je to symbol civilizácie, kultúry písomníctva vôbec. Alebo ináč: je to rukopisný, tlačený alebo akýmkoľvek spôsobom rozmnožený grafický dokument, knihársky spracovaný do zväzku, pričom tvorí myšlienkový i výtvarný celok. Alebo – je to neperiodická, knihársky spracovaná publikácia... Takto, by sme mohli pokračovať a o knihe toho veľa napísať. Faktom je, že kniha nás sprevádza životom od útleho veku a je len na nás, či si ju doň vpustíme. Našu obecnú knižnicu v Gemerskej Polome navštevujú a využívajú jej služby používatelia rôznych vekových kategórii – knižnica je verejná s voľným prístupom k dokumentom.
Esencia svetla * Zmysel pre mnohotvárnosť a pozornosť k detailu
Napísal(a) T. BachňákováMiroslav Baran – 15. výročie úmrtia
2. apríl – Miroslav Baran (26.2.1950 Ratkovské Bystré – 2.4.2009 Slovenská Ľupča) – pedagóg, folklorista, spevák ľudových piesní, hráč na kontrabas, spracovateľ ľudových piesní
Absolvoval štúdium na PF v Banskej Bystrici, odbor hudobná výchova. Pôsobil v Tisovci, Revúcej a od roku 1984 na ZŠ v Banskej Bystrici ako učiteľ špecializovanej hudobnej výchovy, kde dosahoval výborné výsledky, viedol detskú ľudovú hudbu Sedmokráska a bol aj riaditeľom Základnej školy v Banskej Bystrici. Upravoval ľudové piesne pre súbory Dratvárik, Spievanky, Sedmokráska, Slnečnica, Ekonóm a pre verejné rozhlasové nahrávky. Pôsobil vo folklórnych súboroch Mladosť, Partizán a Borievka, ktorej bol spoluzakladateľom. Hrával v rozhlasovom orchestri Slovenského rozhlasu Banská Bystrica a hosťoval aj v ďalších muzikách na kontrabas. Veľmi úspešný bol aj ako sólový spevák a s ľudovou hudbou Róberta Puškára nahral svoje samostatné CD pod názvom Ej idem, idem... Ako muzikant precestoval temer celú Európu. Bol autorom rozhlasového cyklu relácií o Gemeri. Jeho populárna rozhlasová relácia Fujarôčka moja (v rádiu Lumen), priblížila mnohé ľudové zvyky, obyčaje, folkloristické osobitosti a krásy slovenskej ľudovej piesne. -MM-
Mikuláš Moyzes – 80. výročie úmrtia
2. apríl – Mikuláš Moyzes (6.12.1872 Zvolenská Slatina – 2.4.1944 Prešov) – hudobný skladateľ, organista, dirigent, pedagóg.
V roku 1883 – 1893 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Revúcej. Od roku 1908 pôsobil celých 36 rokov ako pedagóg a v kultúrnej a v spoločenskej sfére Prešova. Bol jedným z priekopníkov slovenskej národnej hudby, realistických tendencií v slovenskej hudbe, predchodca slovenskej hudobnej moderny. Autor hudobných diel, kompozícií, upravovateľ ľudových piesní. Napísal niekoľko učebníc hudby, zemepisu, slovenčiny a počtov pre slovenské školy. Okrem skladateľskej a vyučovacej zložky bol aj aktívny koncertný umelec v hre na klavíri a organe a tiež významný organizátor hudobného života v Prešove. Na jeho pamiatku je v Prešove a v Bratislave postavený pomník, jeho meno nesie ZUŠ Mikuláša Moyzesa v Prešove. -MM-
Fridrich Koroni (Coroni) – 205. výročie úmrtia
2. apríl – Fridrich Koroni (Coroni) (3.8.1738 Hontianske Tesáre – 2.4.1819 Ratkovské Bystré, pochovaný v Ratkovej) – evanjelický farár, náboženský spisovateľ.
Študoval na gymnáziu v Kremnici, Banskej Štiavnici a v Bratislave, na univerzite v Jene. Do Ratkovej prišiel za farára z Veľkého Krtíša v roku 1775, kde pôsobil až do roku 1813. V roku 1785 sa stal gemerským seniorom a v tejto funkcii vysvätil mnohé ev. kostoly na Gemeri. Zaslúžil sa aj o založenie Knižnice gemerského seniorátu ev. a. v cirkvi v Revúcej v roku 1811. Pri bratislavskom lýceu založil 1000 zlatých ako základinu pre podporu študentov teológie a svoj majetok venoval na podporu slovenských študentov na nemeckých univerzitách. Je autorom kázní, ktoré mu vyšli aj knižne: Radostné kázaní (Prešov 1784), Své milé cirkvi Ratkovské (Prešov 1786) a i. Písal i duchovnú poéziu a náboženské piesne (niektoré sú uverejnené v Zpěvníku evangelickom (Liptovský Mikuláš 1842) a v Tranovského kancionáli (1895). Bol tiež jedným z autorov starých latinských nápisov na objekte ratkovského kostola. -MM-
Ľudovít Gyürky – 150. výročie úmrtia
5. apríl – Ľudovít Gyürky (18.11.1813 Ochtiná – 5.4.1874 Rožňava) – lekár.
Študoval na gymnáziu v Rožňave a medicínu v Budapešti. Známy je ako člen prvej slovenskej Lekárskej spoločnosti, založenej poslucháčmi medicíny v r. 1833 v Budapešti, kde aj prednášal o využití elektriny v terapii. Prístroje, ktoré si sám čiastočne vyrábal, v záveti venoval tomuto spolku. Bol zakladajúcim členom Lekársko-lekárnického spolku Gemerskej župy v r. 1867. Pôsobil ako lekár v Rožňave. Napísal životopisný článok o rožňavskom lekárovi a prírodovedcovi Antonovi Kissovi (1813 – 1883). -MM-
Ľudovít Kenyeres – 125. výročie narodenia
8. apríl – Ľudovít Kenyeres (8.4.1899 Jelšava – 21.6.1967 Jelšava) – zvonkár.
Meštiansku školu navštevoval v Dobšinej, u otca sa vyučil za zvonkára. Od roku 1918 pôsobil ako zvonkár v Jelšave, s výnimkou rokov 1936-37, keď pôsobil v Rumunsku. Od r. 1957 bol registrovaný ako výrobca ÚĽUV-u, v roku 1960 získal titul Majster ľudovej umeleckej výroby. Vyrábal plechové, železné a mosadzné zvonce s výborným ladením a so širokým odbytom najmä na Slovensku, no aj na Balkáne, v Maďarsku a v Čechách. Za viac ako polstoročie svojho aktívneho remeselného života vyrobil desaťtisíce zvoncov. Medzi pastiermi i zberateľmi na celom území Slovenska i v zahraničí ich preslávila široká škála rôznych druhov a tvarov, no najmä kvalita hlasu. Bol posledným pokračovateľom rodinnej i jelšavskej zvonkárskej tradície. Zvonce veľkých rozmerov vystavoval medzi vojnami v Montreali a v Budapešti. -MM-
Jozef Vozár – 85. výročie narodenia
11. apríl – Jozef Vozár (11.4.1939 Dobšiná) – geológ.
Stredné vzdelanie získal v Dobšinej, študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Viac ako 40 rokov pracoval ako výskumný a vedecký pracovník a riaditeľ v Geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave. Publikoval 265 pôvodných vedeckých prác, 5 monografií a 32 rôznych geologických máp. Prednášal na mnohých svetových a európskych kongresoch. Viedol viaceré štátne výskumné úlohy a projekty, na medzinárodnej úrovni viedol projekt CELEBRATION 2000 – najrozsiahlejší experiment seizmického profilovania v Európe, projekt DANREG, venovaný výskumu Podunajskej panvy a mnohé ďalšie. Pôsobil ako predseda redakčnej rady Geologica Carpathica a ako člen redakčných rád medzinárodných časopisov. Za svoju bohatú vedeckú a výskumnú činnosť získal viaceré ocenenia a rezortné vyznamenania. K poznaniu okolia Dobšinej prispel v knihe Mladšie paleozoikum Západných Karpát (1988), s podrobným opisom geologického vývoja a stavby okolia s charakterizovaním najvýznamnejších geologických a paleontologických lokalít. Podieľal sa aj na vydaní publikácie Banské mesto Dobšiná (2008). -MM-
Baltazár Sontág – 130. výročie úmrtia
13. apríl – Baltazár Sontág (Szontágh) (9.6.1827 Dobšiná – 13.4.1894 Dobšiná) – meteorológ, právnik.
Právo študoval v Budapešti. Po r. 1851 bol niekoľko rokov riaditeľom papierní v Slavošovciach, v r. 1872 bol zvolený za richtára Dobšinej, neskôr pôsobil ako úradník dobšinskej sporiteľne. Bol zakladajúci člen Dobšinského dobrovoľného hasičského zboru v roku 1875. Zaoberal sa meteorologickými pozorovaniami a meraniami. Napísal aj niekoľko poviedok s poľovníckou tematikou. -MM-
Július Lux – 140. výročie narodenia
20. apríl – Július Lux (20.4.1884 Henckovce – 4.11.1957 Budapešť) – stredoškolský profesor, regionalista.
Meštiansku školu vychodil v Dobšinej, absolvoval Učiteľský ústav v Lučenci a pôsobil ako učitel nemčiny v Maďarsku. V roku 1909 ukončil štúdium na univerzite v Budapešti a nastúpil ako profesor na Učiteľský ústav v Kluži. Tu sa v roku 1914 oženil s Irenou Gömöryovou z Dobšinej. Potom sa rodina presťahovala do Budapešti, kde sa stal riaditeľom učiteľského ústavu. Externe vyučoval aj na univerzite v Szegede. Publikoval vyše 150 vedeckých štúdií, odborných statí i novinových článkov z oblasti jazykovedy, histórie, etnografie a demografie. Podstatná časť je venovaná Dobšinej. Posmrtne v roku 1961 bol v Marburgu vydaný jeho slovník nárečia Dobšinej Wörterbuch der Mundart von Dobschau. Za jeho životné dielo trvalej hodnoty sa považuje práca Eine deutsche Sprachinsel im Karpathenland Dobschau (Nemecký jazykový ostrov v Karpatskej oblasti Dobšiná), vydaná v Mníchove v roku 1959. -MM-
Vladimír Zvara – 100. výročie narodenia
22. apríl – Vladimír Zvara (22.4.1924 Kociha, okres Rimavská Sobota – 26.7.2012 Bratislava) – lekár, vedec a odborník na urológiu, vysokoškolský učiteľ.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Pracoval na Urologickej klinike Univerzity Komenského a na II. chirurgickej klinike v Bratislave, potom v Hradci Králové, Prahe, v Brne a opäť v Bratislave. V rokoch 1964-69 bol povereníkom SNR pre zdravotníctvo, v rokoch 1969-71 ministrom zdravotníctva SSR, v rokoch 1962-64 dekanom LF UK. V roku 1968 založil Urologickú kliniku na bratislavských Kramároch a stál na jej čele až do roku 1991. Na Slovensku v roku 1972 uskutočnil prvú transplantáciu obličky. V rámci transplantačného programu, ktorý rozbehol a dlhé roky viedol, transplantovali viac ako tisíc obličiek. Bol jedným zo zakladajúcich členov a dlhoročným predsedom Československej a Slovenskej urologickej spoločnosti. Autor viacerých vedeckých monografií a mnohých odborných článkov. Jeho činnosť bola opakovane ocenená významnými poctami a aj čestným členstvom v zahraničných spoločnostiach. V roku 2018 mu v rodnej obci odhalili pamätnú tabuľu na budove OcÚ. -MM-
Ľudovít Záhoranský – 85. výročie narodenia
23. apríl – Ľudovít Záhoranský (23.4.1939 Dobšiná) – horolezec, tréner. Patrí k prvotriednym slovenským horolezcom.
Absolvoval vyše 280 výstupov v Tatrách, Alpách, na Pamíre, prvovýstupy na kaukazských päťťisícovkách. Zdolal niekoľkých významných výstupov na himalájske osemtisícovky (Nanga Parbat, Makalu a i.). Na vrchole tretej najvyššej hory sveta Kančendžongy stál spolu s Jozefom Psotkom v roku 1981, bol to slovenský (československý) prvovýstup na tento končiar. Zúčastnil sa aj expedície Mount Everest 1984. Zaslúžilý majster športu, dostal Zlatý odznak IAMESu. V súčasnosti žije ako dôchodca v Zábřehu na Morave. -MM-
Samo Daxner – 75. výročie úmrtia
27. apríl – Samo Daxner (4.5.1856 Banská Štiavnica – 27.4.1949 Tisovec) – kultúrny pracovník, právnik, advokát.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. Bol gemersko-malohontským županom, senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok. S bratom Štefanom založili šachový klub a v roku 1904 zorganizovali prvý župný šachový turnaj. Bol režisérom, dramaturgom i dirigentom ochotníckeho divadla. Poslovenčil text Smetanovej Predanej nevesty, ktorej prvé dejstvo pod jeho vedením zahrali tisovskí ochotníci už v roku 1903. Nacvičil tiež operu V studni od Viléma Blodka. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal ako činovník evanjelickej cirkvi. -MM-
Branislav Kriška – 25. výročie úmrtia
30. apríl – Branislav Kriška (7.1.1931Tisovec – 30.4.1999 Bratislava) – popredný slovenský operný režisér, dramaturg a vysokoškolský pedagóg.
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave.. -MM-
Miloslav Francisci – 170. výročie narodenia
30. apríl – Miloslav Francisci (30.4.1854 Debrecín – 29.1.1926 Cleveland) – lekár, hudobný skladateľ, syn Jána Francisciho-Rimavského..
Študoval na gymnáziu v Revúcej, Bratislave a Šoproni. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov a rozvinul značnú hudobno-umeleckú činnosť. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal Trávnice – zbierku slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Bohatieri veselej družiny, Astra, Obšitošova dcéra, V cigánskom tábore, Ženská bula. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Jeho tvorba pomáhala udržiavať národné povedomie medzi americkými Slovákmi. Jeho diela boli predvedené v USA a na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935.. -MM-