
Knižnice (205)
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravujú: Každé nárečie má čo ponúknuť... Život a dielo profesora Štefana Tóbika
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Centrom jazykov a kultúr národnostných menšín Prešovskej univerzity v Prešove pripravili pre študentov a širokú verejnosť dňa 13.9.2023 prednášku na tému „P. J. Šafárik a Štefan Tóbik“ a výstavu posterov „Život a dielo profesora Štefana Tóbika“.
Prof. PhDr. Štefan Tóbik, CSc. (1909 - 1969), rodák z Hnúšte, bol významný slovenský jazykovedec, dialektológ a vysokoškolský profesor. Patrí k zakladateľskej generácii slovenskej jazykovedy a dialektológie. Už počas vysokoškolských štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa zapájal do výskumu gemerských nárečí. „Výsledkom jeho celoživotnej témy je kompendium Gemerské nárečia (2018 – 2021), najväčší dialektologický spis v slovenskej dialektológii,“ rozhovorila sa Prof. PhDr. Júlia Dudášová, DrSc. „Z rôznych subjektívnych a objektívnych príčin však rukopis kompendia (1391 strán) dlho ležal v archíve a svojho vydania sa dočkal vo Vydavateľstve Prešovskej univerzity v Prešove po neuveriteľných
Knižnica Gemersko-malohontského múzea získala dotáciu z Fondu na podporu umenia na nákup literatúry
Napísal(a) I. Krnáčová
Múzejná knižnica v Rimavskej Sobote získala aj v tomto roku dotáciu na nákup literatúry. Dotáciu poskytol Fond na podporu umenia (FPU) predovšetkým na akvizíciu odbornej literatúry, v súlade s odborným zameraním a špecializáciou knižnice múzea.
Zakúpená bola literatúra z archeológie, histórie, etnológie, romológie, muzeológie, napríklad nasledovné tituly: Germánske elity v dobe rímskej na Slovensku, A Kárpát-medence kora Árpád-kori kincsleletei (1000-1141), Politika antisemitizmu a holokaust v povojnových retribučných procesoch v štátoch Európy, Premeny vlákna, Rómovia v slovenských mestách, Antropologie exotických sbírkových předmětů... Taktiež ďalšia odborná literatúra z prírodných vied: Genialita vtákov, Ptačí způsoby...

Spoza okien našej Obecnej knižnice v Gemerskej Polome sa na nás usmievali prvé letné lúče slnka. Počasie hlásilo príchod leta a vytúžených letných prázdnin. A my sme sa ešte ani nerozlúčili s našimi čitateľmi zo základnej školy. Hneď sme vzali do rúk mobilné telefóny a dohodli stretnutie s družinármi.
Počasie ako vyšité nám vnuklo nápad rozlúčiť sa v parku pri škole. Tak sme zbalili rozprávkové knihy, farbičky, papiere a poďho do parku. Pre deti sme si pripravili stanovištia, kde sme preverili ich zručnosti, znalosti, ale aj orientáciu v priestore. Podelili sa podľa tried a pre lepšie rozoznanie sa deti označili veselými pečiatkami na ruky. Hneď pri štarte za dobrodružstvom deti zistili, že sa musia orientovať podľa šípiek, zopakovať si ktorá ruka je ľavá a ktorá pravá, aby sa dostali na všetky pripravené stanovištia. Na prvom si urobili otlačok listu a kôry. Druhé stanovište vyžadovalo napísanie názvov štyroch slovenských rozprávok.
V obecnej knižnici v Gemerskej Polome využívajú formy dotačného systému FPU
Napísal(a) D. Červenáková
Div a zázrak nazvaný kniha.
Kniha ako duševné dielo vydané v písanej, tlačenej, alebo dnes už aj v elektronickej forme je tvoriaci jeden celok myšlienkového obsahu, vyjadrený textom alebo obrazom. Je hmotným prvkom pôsobiacim na život spoločnosti. Je to symbol civilizácie, kultúry písomníctva vôbec. Alebo ináč: je to rukopisný, tlačený alebo akýmkoľvek spôsobom rozmnožený grafický dokument, knihársky spracovaný do zväzku, pričom tvorí myšlienkový i výtvarný celok. Alebo – je to neperiodická, knihársky spracovaná publikácia... Takto, by sme mohli pokračovať a o knihe toho veľa napísať. Faktom je, že kniha nás sprevádza životom od útleho veku a je len na nás, či si ju doň vpustíme. Našu obecnú knižnicu v Gemerskej Polome navštevujú a využívajú jej služby používatelia rôznych vekových kategórii – knižnica je verejná s voľným prístupom k dokumentom.
Esencia svetla * Zmysel pre mnohotvárnosť a pozornosť k detailu
Napísal(a) T. Bachňáková

Takýmto heslom som sa riadila, keď som po tieto dni bola pani Dankou Červenákovou, pracovníčkou knižnice, pozvaná do Obecnej knižnice v Gemerskej Polome, aby som žiakom tunajšej základnej školy pripomenula život a dielo nášho rodáka a národovca Petra Kellnera Hostinského. Je to v období, kedy si pripomíname jeho okrúhle výročia, 200 rokov od jeho narodenia a 150 rokov od jeho smrti. A zaujímavosťou je aj to, že v tomto roku si tiež pripomíname 160. výročie vzniku Matice slovenskej, ktorej Peter Kellner bol spoluzakladateľom. Žiakom som vysvetlila poslanie Matice slovenskej a jej úlohu na uchovávanie kultúrnych a národných tradícií. Jednotlivé besedy boli uskutočnené s prihliadnutím na vekové kategórie, pričom neboli nudné, práveže mali inšpiratívny charakter, a čo je dobré, nemíňali sa účinku.

Pri knižných novinkách u nás v knižnici v Gemerskej Polome
Napísal(a) M. Antalová
KNIHA, najväčší priateľ človeka od nepamäti patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých, či starých. Preto je potešiteľné, že Obecná knižnica v našej obci Gemerská Poloma v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej už roky pripravuje besedu s vernými čitateľmi v rámci projektu o knižných novinkách. Nevynechali sme ani tento rok (2023), pretože knihovníčka vypracovala projekt na nákup literatúry a opäť bola úspešná, a tak do knižnice pribudli nové knihy.
Pozvanie prijali aj poslankyne obecného zastupiteľstva pani Janka Ciberajová, Ľubica Šmelková a Mária Antalová, ktorá nás zasvätila aj do tajov pletenia rôznych dekorácií z papiera. Srdečne sme privítali aj bývalú knihovníčku, pani Máriu Červenákovú, ktorá ostala knižnici verná.
Krásny Gemer – Zrkadlo minulosti * Za horami, za dolami...
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravila nový projekt: Studnica odkazov Gemera
Napísal(a) T. Bachňáková
Viac...
# SLOVO # JAZYK # KNIHA – Hoci sú knihy písané v rozličných jazykoch, majú veľa spoločného...
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja a BIBIANA – Medzinárodný dom umenia pre deti pripravili pre deti i dospelých v priestoroch knižnice v Rožňave putovnú výstavu kníh a časopisov pod názvom # slovo # jazyk # kniha.
Výstava začala svoju púť v BIBIANE ako komorná „oslava“ dvoch sviatkov – Medzinárodného dňa materinského jazyka (21. februára) a Medzinárodného dňa detskej knihy (2. apríla). V súčasnosti už niekoľko mesiacov putuje po jednotlivých mestách Slovenska.
Výstava predstavuje tvorbu menšín v tejto oblasti, obľúbených autorov či príbehy, ktoré pomáhajú uchovávať materinský jazyk a národnú identitu. Materinským jazykom, iným, ako slovenským, hovorí na Slovensku 13 oficiálne uznaných národnostných menšín.
Marec – Mesiac knihy * Svet okolo vás prestane existovať
Napísal(a) T. Bachňáková
Rozvoj nových technológií a digitálna éra prinášajú nové výzvy aj Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, získala koncom roka 2022 finančné prostriedky prostredníctvom projektu „Zázraky techniky v knižnici“, zameraného na rozvoj kreativity, základy robotiky a programovania pre deti a mládež.
„Naša knižnica sa zapojila do výzvy predsedu vlády Slovenskej republiky Podpora aktivít zameraných na popularizáciu vedy a inovatívnych prístupov,“ povedala riaditeľka knižnice Iveta Kyselová. „Cieľom realizácie projektu je hravou formou a netradičnými modelmi učenia sa získavať nové informácie z oblasti automatizácie, robotiky, 3D modelovania a nových technológií na názorných príkladoch. Projekt je rozdelený na dve časti – informačno-vzdelávacie aktivity a tvorivé workshopy,“ dodala Kyselová.
Medzinárodný deň darovania knihy – štrnásty február – láska ku knihe – výzva
Napísal(a) T. Bachňáková
Gustáv Lojko – 160. výročie narodenia
4. december – Gustáv Lojko (Hostivít Tisovský) (4.12.1843 Tisovec – 2.6.1871 Tisovec) – pedagóg, spisovateľ, básnik,
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu. Zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. Po príchode do Revúcej sa venoval osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej a ľudovýchovnej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval ako 22-ročný veršami Hlasy z cudziny, v roku 1866 mu vyšla zbierka Spomienky. Počas pôsobenia v Revúcej mu vyšla zbierka Zvuky gemerské. Poviedkami, besednicani, fejtónmi i historickými, folkloristickými a pedagogickými článkami prispieval do časopisov a novín Orol, Sokol, Pešťbudínske vedomosti, Národnie noviny, Cirkevné listy i do almanachu Tatran.. -MM-
Samuel Ferjenčík – 230. výročie narodenia
4. december – Samuel Ferjenčík (4.12.1793 Zvolen – 28.7.1855 Jelšava) – ev. farár, publicista, meteorológ, ovocinár.
Študoval v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote, teológiu v Bratislave a Jene. Od roku 1927 pôsobil ako farár v Jelšave. Bol tiež priekopníkom ovocinárstva a hospodárskej osvety na Gemeri, v rokoch 1841 – 1847 riaditeľ "Čerešnického spolku" v Jelšave. V roku 1852 mu Ústredný meteorologický ústav vo Viedni poslal meteorologické prístroje a ako jeden z prvých výsledky svojich krátkodobých aj dlhodobých meteorologických pozorovaní a predpovede počasia uverejňoval v slovenských novinách. Angažoval sa v slovenskom národnom hnutí, bol aktívny účastník slovenského národného hnutia v revolučných rokoch 1848 – 1849, bol členom spolku Tatrín, patril k šíriteľom osvety a národného uvedomenia medzi slovenskou verejnosťou. Je autorom kázní o cirkevných pomeroch v Uhorsku. Vyšli tlačou pod názvami Duchovní reč. Rozširoval slovenské časopisy, kde aj prispieval svojimi článkami, publikoval aj príspevok o histórii Muránskeho hradu. . -MM-
Adolf Titus Reuss – 200. výročie narodenia
6. december – Adolf Titus Reuss (6.12.1823 Revúca – 21.1.1902 Revúca) – národopisec, ekonóm.
Ľudovú školu navštevoval v Revúcej, potom študoval v Levoči, Bratislave a Halle. Pôsobil ako juristický slúžny v Jelšave a Muráni. Už počas štúdií sa zaoberal zbieraním slovenských ľudových rozprávok, prispel do prvej slovenskej zbierky rozprávok Jána Francisciho-Rimavského, do zbierky Slovenskje povesti, do Dobšinského Prostonárodných slovenských povestí i do rukopisnej zbierky rozprávok svojho otca Samuela Reussa, nazvanej Codex revúcky, ktorý je v súčasnosti uložený v zbierkach Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice v Martine. Patril k zakladateľom Slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej a finančne naň prispieval. Pochovaný je na revúckom cintoríne, jeho fotografia sa nezachovala. -MM-
Rudolf Homola – 125. výročie úmrtia
6. december – Rudolf Homola (1.4.1822 Revúca – 6.12.1898 Revúca) – pedagóg.
Štúdium teológie ukončil v Halle. Krátko pôsobil ako kaplán v Revúcej a profesor na ev. kolégiu v Prešove, od roku 1862 opäť v Revúcej ako profesor a správca prvého slovenského gymnázia, neskôr ako účtovník revúckej Pomocnice. Zaslúžil sa o založenie i rozvoj revúckeho gymnázia, bol zostavovateľomn jeho výročných správ. Je autorom učebníc dejepisu, dejín nemeckej literatúry, úvodu do harmonizácie chorálov pre učiteľské školy a didaktickej poviedky, propagujúcej sporenie a sporiteľne. Jeho činnosť pripomínajú aj informácie v Pamätnej izbe slovenského gymnázia v Revúcej. -MM-
Ľudovít Skalník – 175. výročie úmrtia
7. december – Ľudovít Skalník (19.1.1783 Rožňava – 7.12.1848 Jasov) – cirkevný hudobný skladateľ, profesor a kanonik.
Jedna z najvýraznejších osobností dobových hudobníkov v kontexte dejín hudobného klasicizmu na Slovensku. Člen premonštrátskej rehole, v roku 1808 vysvätený za kňaza. Od roku 1807 profesor na gymnáziu v Rožňave, od roku 1809 kanonik, člen jasovského premonštrátskeho kláštora, kde dlhé roky zastával funkciu majstra hudby. Komponoval chrámové a vokálno-inštrumentálne skladby – omše, rekviem, antifóny a iné, ktoré sú charakteristické svojským melodicko-harmonickým myslením. V roku 2020 vyšla raritná nahrávka troch jeho omší C dur, D dur, Es dur na zvukovom nosiči CD vo vydavateľstve Hevhetia. Jeho omša C Dur zaznela na koncerte 6. júna 2021 v premoštrátskom kostole v Košiciach v podaní členov orchestra Štátneho divadla v Košiciach pod taktovkou Adriána Harvana. -MM-
Imrich Pekár – 185. výročie narodenia
9. december – Imrich Pekár (9.12.1838 Rožňava – 12.7.1923 Budapešť) – strojný inžinier, národohospodár.
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na polytechnike vo Viedni a Karlsruhe. Od r. 1859 pracoval v mlynárskom priemysle v Anglicku a vo Francúzsku, neskôr profesor hospodárskej akadémie v Debrecíne. V r. 1880 bol na študijnej ceste v USA, zaujímal sa o americký obchod so pšenicou a mlynárenský priemysel. Iniciátor zavedenia systému verejných skladov v Uhorsku. V Rijeke dal postaviť prvý elevátor v Uhorsku. Bol spoluzakladateľom úč. spol. pre riečnu a námornú dopravu v Uhorsku. Vypracoval systém zisťovania kvality múky podľa jej farby, ktorý bol po ňom pomenovaný pekarizáciou. Prispieval do technických a hospodárskych časopisov. V roku 1910 zriadil základinu na pomoc chudobným žiakom rožňavského evanjelického gymnázia. -MM-
Ján Gallo – 15. výročie úmrtia
10. december – Ján Gallo (3.7.1922 Chyžné – 10. 12. 2008 Prešov) – učiteľ, historik, zveľaďovateľ kultúry Gemera.
Študoval v Spišskej Kapitule a v Bratislave na Pedagogickej fakulte UK. Ako učiteľ pôsobil v Kokave n/Rimavicou, v Tisovci a v Revúcej, od roku 1972 ako docent na FF UPJŠ v Prešove. Okrem pedagogickej práce dirigoval detský spevácky zbor a miešaný spevokol v Poltári, mužský spevácky zbor v Kokave nad Rimavicou. Tu založil a dirigoval dychovú hudbu a bol správcom osvetovej izby. Počas svojho pôsobenia v Revúcej sa pričinil o otvorenie pamätných izieb Prvého slovenského gymnázia, v ktorej významne pomohol zhromaždiť bohaté archívne materiály. Jeho vedecko-publikačná činnosť sa rozrástla do veľkých rozmerov. Napísal mnoho odborných článkov a publikácií, napr. Revúcke gymnázium 1862 – 1874, Dejiny stredných škôl na Gemeri do polovice 19.stor., P. J. Šafárik ako vychovávateľ, učiteľ a pedagóg, Portréty profesorov Slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej, monografie obcí Muránska Zdychava, Štítnik, Muráň, Chyžné, Tisovec a iné. 16. mája 1997 mu bolo udelené Čestné občianstvo mesta Revúca a 23. 9. 2022 Čestné občianstvo Kokavy nad Rimavicou in memoriam. -MM-
Štefan Pekár – 250. výročie narodenia
18. december – Štefan Pekár (18.12.1773 Rožňava – 8.2.1829 Pondelok, dnes Hrnčiarska Ves) – cirkevný historik, publicista.
Školu navštevoval v Gemerskej Panici a v Rožňave, študoval v Levoči a Prešove, v roku 1796 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako vychovávateľ v Štítniku, ako evanjelický farár v Kunovej Teplici, v Rimavskej Sobote, v Pondelku. Bol členom Malohontskej učenej spoločnosti, v jej ročenkách uverejnil básne a príspevky, ktoré majú dokumentárny význam k poznaniu snáh gemerských vzdelancov v období osvietenstva. V oblasti ľudovýchovy bojoval proti poverám a šíril vzdelanosť, dbal na rozvoj a hmotné zabezpečenie cirkevného školstva, spracoval históriu cirkvi v Pondelku, vrátane životopisov kazateľov a učiteľov. V roku 1824 bol vyznamenaný krajinským miestodržiteľom za obetavosť počas morovej epidémie. -MM-
Albert Schlosser – 185. výročie narodenia
19. december – Albert Schlosser (19.12.1838 Rožňava – 12.7.1896 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884-96 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 28.3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Július Markovič – 110. výročie úmrtia
19. december – Július Markovič (21.12.1860 Hrachovo – 19.12.1913 Viedeň, pochovaný v Novom Meste nad Váhom) – lekár, verejný činiteľ.
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874-80 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, v Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Kornel Ivan Halát – 100. výročie narodenia
29. december – Kornel Ivan Halát (29.12.1923 Gočovo – 27.5.2000 Montpellier, Francúzsko) – misionár ev. a. v. cirkvi.
Prvý kňaz slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. pôsobiaci ako misionár – zvestovateľ evanjelia a učiteľ bohoslovectva v Kamerune a Benine, doktor teologických vied na Univerzite v Štrasburgu, pastor a generálny vikár francúzskej lutherskej a reformovanej protestantskej cirkvi, profesor Univerzity Paula Valéryho v Montpellier vo Francúzsku. Po štúdiu na misijnej škole vo Francúzsku začal v roku 1948 misionársku službu. Pôsobil spolu s manželkou Emíliou medzi domorodým obyvateľstvom v africkom Kamerune a Benine. Zvestoval im evanjelium, zakladal školy a nemocnice, založil časopis v tamojšej reči. Na misiách v Afrike strávil viac ako 30 rokov. Neskôr pôsobil vo Francúzsku v Montpellier, kde prednášal a učil aj český a slovenský jazyk. Dňa 5.10.2003 mu bola na priečelí gočovského kostola, kde bol pokrstený, odhalená pamätná tabuľa. 31.10.2005 STV vysielala polhodinový dokumentárny film o jeho živote a činnosti, ktorý bol v Slovenskom evanjelizačnom stredisku vydaný aj na DVD. -MM-
Anton Kiss – 140. výročie úmrtia
30. december – Anton Kiss (14.4.1813 Sátoraljaújhely – 30.12.1883 Rožňava) – lekár, prírodovedec, kultúrny pracovník.
Lekársky diplom získal v r. 1838 na univerzite vo Viedni. Potom sa od r. 1841 natrvalo usadil v Rožňave ako mestský lekár, bol aktívnym členom Lekársko-lekárnického spolku Gemerskej župy, ktorý bol založený v roku 1867 v Rožňave, usporiadal mnoho prednášok z viacerých oblastí medicíny, napr. ortopédie, ale aj očného lekárstva. Jeho obšírny príspevok o chorobách na Gemeri obsahuje množstvo zaujímavých a cenných štatistických údajov. Bol členom riaditeľstva akciovej spoločnosti Rožňavskej sporiteľne a záložne, člen prípravného výboru založenia Múzejného spolku, v r. 1863 bol jedným zo zakladateľov a predsedom Rožňavského spevokolu. Bol iniciátorom postavenia mestskej plavárne na pravom brehu rieky Slanej a veľkého mestského parku v juhozápadnej časti mesta. Bol aj zakladateľ a riaditeľ meteorologickej stanice v Rožňave. Venoval sa prieskumu jaskýň, kde meral teplotu a zloženie vody, vzduchu a tlaku a preskúmal ich aj po zoologickej stránke. Významným je jeho detailný popis Jasovskej jaskyne. Zaujímal sa o minerálne vody a skúmal ich zloženie a vplyv na ľudské zdravie. Publikoval rozbor vody rožňavských železitých kúpeľov a zaoberal sa geologickým a nerastným zložením Dobšinej a okolia. V roku 1885 v juhozápadnom cípe mestského parku v Rožňave mu postavili liatinový pomník, ktorý bol v roku 2002 zreštaurovaný. -MM-
Viera Briestenská – 30. výročie úmrtia
31. marec – Viera Briestenská (8.10.1930 Podolínec – 31.12.1993 Rožňava) – maliarka, grafička.
Po gymnaziálnych štúdiách v Kežmarku a Levoči absolvovala Školu umeleckých remesiel v Bratislave, kde potom pracovala ako reklamná grafička. Od roku 1967 žila a tvorila v Rožňave. Vo svojej umeleckej tvorbe používala techniku škrobu a ako prvá na Slovensku sa venovala batikám, v ktorých kombinovala farby s rôznymi druhmi podkladovej textílie. Pracovala aj so železom, cínom a inými kovmi, opracovávala prírodné kamene na plastiky. Bola autorkou drobných reliéfov pre účastníkov medzinárodného architektonického kongresu v Rožňave (1967), vytvorila pamätníky SNP, v Rožňave vyzdobila interiér smútočnej siene, jej dielom je aj reliéf v bývalom kine a slnečné hodiny pri hvezdárni, abstraktné diela zo zváraného kovu na fasádach bývalého domu služieb a obradnej siene cintorína. Z rôznych druhov kovu zhotovila ozdobné trezorové dvere pre Košický zlatý poklad a numizmatickú zbierku Východoslovenského múzea v Košiciach. Okrem toho sa venovala i knižnej grafike a ilustráciám. -MM-