
Knižnice (198)
Pri knižných novinkách u nás v knižnici v Gemerskej Polome
Napísal(a) M. Antalová
KNIHA, najväčší priateľ človeka od nepamäti patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých, či starých. Preto je potešiteľné, že Obecná knižnica v našej obci Gemerská Poloma v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej už roky pripravuje besedu s vernými čitateľmi v rámci projektu o knižných novinkách. Nevynechali sme ani tento rok (2023), pretože knihovníčka vypracovala projekt na nákup literatúry a opäť bola úspešná, a tak do knižnice pribudli nové knihy.
Pozvanie prijali aj poslankyne obecného zastupiteľstva pani Janka Ciberajová, Ľubica Šmelková a Mária Antalová, ktorá nás zasvätila aj do tajov pletenia rôznych dekorácií z papiera. Srdečne sme privítali aj bývalú knihovníčku, pani Máriu Červenákovú, ktorá ostala knižnici verná.
Krásny Gemer – Zrkadlo minulosti * Za horami, za dolami...
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravila nový projekt: Studnica odkazov Gemera
Napísal(a) T. Bachňáková
# SLOVO # JAZYK # KNIHA – Hoci sú knihy písané v rozličných jazykoch, majú veľa spoločného...
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja a BIBIANA – Medzinárodný dom umenia pre deti pripravili pre deti i dospelých v priestoroch knižnice v Rožňave putovnú výstavu kníh a časopisov pod názvom # slovo # jazyk # kniha.
Výstava začala svoju púť v BIBIANE ako komorná „oslava“ dvoch sviatkov – Medzinárodného dňa materinského jazyka (21. februára) a Medzinárodného dňa detskej knihy (2. apríla). V súčasnosti už niekoľko mesiacov putuje po jednotlivých mestách Slovenska.
Výstava predstavuje tvorbu menšín v tejto oblasti, obľúbených autorov či príbehy, ktoré pomáhajú uchovávať materinský jazyk a národnú identitu. Materinským jazykom, iným, ako slovenským, hovorí na Slovensku 13 oficiálne uznaných národnostných menšín.
Marec – Mesiac knihy * Svet okolo vás prestane existovať
Napísal(a) T. Bachňáková
Rozvoj nových technológií a digitálna éra prinášajú nové výzvy aj Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, získala koncom roka 2022 finančné prostriedky prostredníctvom projektu „Zázraky techniky v knižnici“, zameraného na rozvoj kreativity, základy robotiky a programovania pre deti a mládež.
„Naša knižnica sa zapojila do výzvy predsedu vlády Slovenskej republiky Podpora aktivít zameraných na popularizáciu vedy a inovatívnych prístupov,“ povedala riaditeľka knižnice Iveta Kyselová. „Cieľom realizácie projektu je hravou formou a netradičnými modelmi učenia sa získavať nové informácie z oblasti automatizácie, robotiky, 3D modelovania a nových technológií na názorných príkladoch. Projekt je rozdelený na dve časti – informačno-vzdelávacie aktivity a tvorivé workshopy,“ dodala Kyselová.
Medzinárodný deň darovania knihy – štrnásty február – láska ku knihe – výzva
Napísal(a) T. Bachňáková
Život na druhej strane zemegule so sinologičkou Sakmárovou
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravila pre stredoškolskú mládež a verejnosť besedu so sinologičkou a blogerkou Dominikou Sakmárovou, autorkou dvoch kníh Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre a Kórejské halušky – Pripovidki z ešči daľekejšeho Vichodu. Beseda sa uskutoční v utorok 7. februára 2023 v dopoludňajších hodinách.
Dominika Sakmárová je mladá autorka, pochádzajúca zo Spiša. Vyštudovala sinológiu na Karlovej Univerzite v Prahe. Už počas štúdia intenzívne cestovala po Ďalekom východe s cieľom zlepšiť sa v jazyku a spoznať krajiny. A pokračovala v tom aj po skončení školy a založení rodiny. Jej postoj ku kultúram Ďalekého východu, ktorý dnes opisuje slovami „zvedavosť“ a „rešpekt“, sa začal formovať, až keď sa postupne prepracovala komplikovanými čínskymi znakmi a tónmi. Lákal ju tamojší každodenný život, ktorý sa dá spoznať len pri dlhodobom pozorovaní.

Mesiac fotografie 2022 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského – Fotoklub Pix-XL oslavuje svoje 12. výročie
Napísal(a) T. Bachňáková
Viac...
Škola života * Tajomstvá v literatúre V. pokračujú
Napísal(a) T. Bachňáková
Dni mesta Rožňava 2022 aj v knižnici so známymi hercami
Napísal(a) T. Bachnáková
Michal Krause – Pestrou přírodou * Každá fotka je jeden príbeh
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila pre širokú verejnosť výstavu fotografií pod názvom „Pestrou přírodou“, ktorej autor Michal Krause pochádza z Čiech.
Michal Krause od mala miluje prírodu a zvieratá. Fotografii sa venuje dlhé roky. Úspešné podnikanie v oblasti internetu opustil v roku 2015. Láska k prírode a fotografovanie sa prepojili a dnes sa venuje hlavne wildlife fotografii, kvôli ktorej navštívil štyri kontinenty a množstvo biotopov od hôr cez severské pláne, lesy mierneho pásma až po tropické dažďové pralesy.
Pozvanie na prvé stretnutie literárneho klubu Nové LITOKRUHY
Napísal(a) T. Bachňáková
Štefan Chochol – 100. výročie narodenia
4. máj - Štefan Chochol (4.5.1923 Gemerská Poloma – 24.8.2015 Bratislava) – vedecký pracovník, inžinier cestného staviteľstva, pedagóg.
Študoval na Stavebnej priemyselnej škole v Prešove a na SVŠT v Bratislave. V rodnej obci založil Zväz mládeže, inicioval spojenie obcí Malej a Veľkej Polomy do jednej obce s dnešným názvom Gemerská Poloma. Pôsobil ako pedagóg na SVŠT v Bratislave, v r. 1959-63 bol jej rektorom, neskôr bol členom Komisie pre školstvo a kultúru SNR, poslancom SNR, v rokoch 1970-76 ministrom školstva SSR. Svoj vedecko-výskumný a odborný záujem sústreďoval na problematiku prúdového stavania ciest a technológiu ich výstavby, na zvyšovanie protišmykových vlastností povrchu cestných vozoviek, na otázky zvyšovania bezpečnosti cestnej premávky, i na otázky školstva. Pôsobil v rôznych odborných komisiách, publikoval vyše 460 rôznych odborných prác, knihy, učebnice a i., aj v zahraničí. Stal sa nositeľom viacerých ocenení a vyznamenaní. -MM-
Samo Chalupka – 140. výročie úmrtia
10. máj - Samo Chalupka (27.2.1812 Horná Lehota – 10.5.1883 Horná Lehota) – básnik, ev. farár.
V r. 1820-22 študoval na nižšom gymnáziu v Gemeri, v r. 1824-27 na gymnáziu v Rožňave, od roku 1827 filozofiu a teológiu na bratislavskom evanjelickom lýceu a vo Viedni. Od r. 1834 pôsobil ako evanjelický kaplán v Chyžnom, od roku 1836 bol farárom v Jelšavskej Teplici. Po smrti svojho otca v roku 1840 prevzal faru v Hornej Lehote, kde pôsobil až do svojej smrti. Od mladosti sa angažoval v slovenskom národnom hnutí, stál pri vzniku Matice slovenskej a bol spoluautorom Memoranda slovenského národa. Jeho básnická tvorba zásadne ovplyvnila ďalšie smerovanie slovenskej poézie na báze ľudovej piesne, balady a historickej epiky. Hrdinský boj Gemerčanov proti Turkom podal v historickej básni Boj pri Jelšave. V obci Jelšavská Teplica (dnes Gemerské Teplice) mu bola v r. 1925 inštalovaná pamätná tabuľa.
. MM-
Jozef Lipták - 50. výročie úmrtia
10. máj - Jozef Lipták (4.11.1927 Stratená – 10.5.1973 Bratislava) – drevársky odborník.
V r. 1945-49 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach a na VŠLD vo Zvolene. Pracoval ako technik v Lesnom závode v Rožňave, neskôr prednášal na VŠLD vo Zvolene. Zaoberal sa problematikou povrchovej úpravy dreva v spracovateľskom priemysle, morením, farbením a zušľachťovaním dreva, rozpracoval a aplikoval metódu objektívneho hodnotenia farby dreva. Vydal vysokoškolské skriptá Povrchová úprava, Technológia výroby nábytku a Farebné zušľachťovanie buka.. MM-
Ján Palic – 75. výročie úmrtia
14. máj - Ján Palic (12.2.1874 Ratková – 14.5.1948 Skalica) – náboženský spisovateľ, cirkevný hodnostár.
Od roku 1887 študoval na gymnáziu v Rožňave, kde v roku 1893 maturoval. Teológiu študoval v Bratislave a v Erlangene. Ako farár pôsobil v Háji, Kochanovciach, od roku 1925 ako farár a trenčiansky senior v Púchove. Angažoval sa v národnom a kultúrnom hnutí, bojoval proti maďarizácii, prívrženec a člen Slovenskej národnej strany. Predseda dobročinnej dištriktuálnej a generálnej Podporovne Gustáva Adolfa a predseda Všeobecnej vnútromisijnej a pastorálnej konferencie, člen výboru modranského sirotinca. Venoval sa najmä cirkevno-politickým a náboženským otázkam, článkami, najmä z liturgie a pastorácie, prispieval do náboženských časopisov. Bol autorom návrhu pohrebnej agendy a jednotného bohoslužobného poriadku ev. a. v. cirkvi, prijatého v roku 1911.Od roku 1887 študoval na gymnáziu v Rožňave, kde v roku 1893 maturoval. Teológiu študoval v Bratislave a v Erlangene. Ako farár pôsobil v Háji, Kochanovciach, od roku 1925 ako farár a trenčiansky senior v Púchove. Angažoval sa v národnom a kultúrnom hnutí, bojoval proti maďarizácii, prívrženec a člen Slovenskej národnej strany. Predseda dobročinnej dištriktuálnej a generálnej Podporovne Gustáva Adolfa a predseda Všeobecnej vnútromisijnej a pastorálnej konferencie, člen výboru modranského sirotinca. Venoval sa najmä cirkevno-politickým a náboženským otázkam, článkami, najmä z liturgie a pastorácie, prispieval do náboženských časopisov. Bol autorom návrhu pohrebnej agendy a jednotného bohoslužobného poriadku ev. a. v. cirkvi, prijatého v roku 1911. -MM-
František Bábela – 95. výročie narodenia
10. máj - František Bábela (16.5.1928, Muráň – 15. 6.2016 Revúca) – pedagóg a spisovateľ.
Gymnázium vyštudoval v Tisovci (1939 – 1947), štúdium slovenčiny a filozofie absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil na Gymnáziu v Tisovci, od roku 1955 až do odchodu na dôchodok v roku 1991 ako učiteľ, zástupca riaditeľa, riaditeľ a vychovávateľ na priemyselnej škole v Tisovci. Ako dôchodca externe vyučoval v období 1999 – 2004 na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci dejiny filozofie a politológiu. Venoval sa literárnej tvorbe, knižne vydal 12 zbierok poézie. Jeho báseň zo zbierky Stopy zhudobnil slovenský hudobný skladateľ Juraj Hatrík ako sonátu pre klavír. Písal aj poviedky, vydal memoárovú prózu Zvonia muránske zvony (2014). Okrem literárnej činnosti si našiel čas i na písanie Kroniky mesta Tisovec. Pri príležitosti Dní obce Muráň (2016) mu bola udelená Cena starostu obce za literárnu činnosť a šírenie dobrého mena obce Muráň.. MM-
Martin Kukučín – 95. výročie úmrtia
21. máj - Martin Kukučín (17.5.1860 Jasenová – 21.5.1928 Pakrac, Chorvátsko) – spisovateľ, publicista, lekár, významný predstaviteľ slovenského literárneho realizmu.
V rokoch 1871 – 1874 navštevoval gymnázium v Revúcej, potom študoval na lekárskej fakulte v Prahe. Ako lekár pôsobil v Chorvátsku, v Argentíne, Čile a znovu v Chorvátsku. Venoval sa písaniu poviedok a noviel (Rysavá jalovica, Neprebudený a mnohé iné), jeho Dom v stráni založil tradíciu dedinského románu. Písal aj historické romány, cestopis, drámu. Dej jeho známej poviedky Mladé letá sa odohráva na gymnáziu v Revúcej. Poviedka je nielen výstižnou charakteristikou postáv, ale aj obrazom vtedajších školských a spoločenských pomerov. Na novšej budove prvého slovenského gymnázia v Revúcej je umiestnená pamätná tabuľa, venovaná Kukučínovmu pobytu na tomto gymnáziu. MM-
Rudolf Hanuštiak – 80. výročie narodenia
23. máj - Rudolf Hanuštiak (23.5.1943 Revúčka) – učiteľ, folklorista, tanečník, zberateľ ľudových piesní, akordeonista.
Učiteľ matematiky a hudobnej výchovy, metodik a vedúci Okresného pedagogického strediska v Rožňave, riaditeľ ZŠ v Gemerskej Polome. Založil a viedol viacero folklórnych súborov, bol členom ľudovej hudby ako akordeonista, zúčastňoval sa na regionálnych i celoštátnych folklórnych slávnostiach. Počas svojho pedagogického pôsobenia viedol detský spevácky zbor pri základnej škole, matičný spevácky zbor, bol dirigentom speváckeho zboru učiteľov okresu Rožňava, v r. 1992 založil detský folklórny súbor Polomšok a svojou hrou na akordeón sprevádzal deti na rôznych súťažiach a vystúpeniach. Venoval sa zbieraniu ľudových piesní z Gemerskej Polomy, vďaka nemu vyšla zbierka polomských ľudových piesní Povedzže mi, milá, milenká... (1998). Za dlhoročnú pedagogickú prácu bol ocenený zlatou medailou svätého Gorazda a vyznamenaniami za rozvoj okresu a kraja. -MM-