Knižnice (234)
Ave, liber! predstaví slovenské knižnice a autorov
Napísal(a) Juraj Genčanský
V dňoch 2. – 13. 3. 2021 sa bude môcť verejnosť zoznámiť s tvorbou dvanástich slovenských autorov. Mestské knižnice z celého Slovenska ich predstavia v rámci spoločného online projektu Ave, liber! Diváci sa v diskusiách zoznámia s tvorbou širokého spektra žánrových autorov, takže je isté, že na svoje si príde takmer každý. Chýbať nebudú mená, ktoré sú známe verejnosti na celom Slovensku, ale ani autori, ktorí svoju tvorbu prezentujú najmä lokálne a písanie je pre nich skôr záľubou. Prezentácie zároveň predstavia činnosť jednotlivých mestských knižníc, ich minulé úspechy, plány či potreby.
V tomto neľahkom období pre kultúru je podujatie príspevkom členov Asociácie kultúrnych inštitúcií miest a obcí Slovenska k Týždňu slovenských knižníc. Aj keď knižnice sú zväčša v obmedzenom režime otvorené, podujatia organizovať nemôžu. Presun do on-line prostredia síce nenahradí živý kontakt čitateľa s jeho obľúbeným autorom, avšak je aspoň čiastočnou alternatívou pre tých, ktorí na súčasný stav nerezignovali.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave nespí, aj v čase zatvorenia, knihovníci pracujú...
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila prostredníctvom sociálnej siete rôzne aktivity pre deti, mládež i dospelých. „Toto náročné obdobie, ktorým momentálne všetci prechádzame, si plne uvedomujeme a napriek zatvoreniu knižnice, pracujeme a robíme maximum, aby čitatelia a návštevníci nezabudli, že sme tu pre nich aj v tomto období,“ povedala na úvod pracovníčka T. Bagačková-Zollerová a pokračovala „Na sociálnej sieti Facebook už niekoľko týždňov prebieha súťaž s otázkami a ukážkami pod názvom „Hádaj, z ktorej knihy je ukážka...“ V tomto roku sme tiež vyhlásili už 4. ročník literárnej súťaže „Perly poznania“ pre tri vekové kategórie – deti (7-15 rokov), študentov (15-19 rokov) a dospelých (nad 19 rokov) aj s ukážkami jednotlivých kníh.“
Gemerskopolomská knižnica pravidelne obohacuje svoj fond o nové knihy
Napísal(a) D. Červenáková
Nové knihy v Gemerskej Polome zakúpené z finančných prostriedkov Fondu na podporu umenia a spoluúčasti obce Gemerská Poloma formou dotácie prostredníctvom projektu pod názvom: „Knižničné dvere dokorán s novými knihami pre všetkých“.
Vytvoriť pozitívny vzťah človeka – čitateľa ku knihe, navrátiť ho k textu je jedným z cieľov našej knižnice. Čitateľov máme malých i veľkých, mladých i starších a všetci majú jedno spoločné – lásku ku knihe. Na veku nezáleží – naši návštevníci objavujú svet písaného textu každý po svojom. Niekto má rád detektívku, a nie sú to len muži, čoraz viac žien siaha po knihe so zápletkou a napätím. Naopak, aj muži siahnu po literatúre s kúskom romantiky, ale dominantou u nich stále ostáva literatúra faktu a praktické návody, či hobby literatúra.
Klimatické zmeny, znečistené ovzdušie, vyrubovanie lesov... na besede s meteorológom Petrom Jurčovičom
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila v rámci Marca – mesiaca knihy pre širokú verejnosť v stredu 11. marca 2020 o 16:30 hod. stretnutie s významným slovenským meteorológom RNDr. Petrom Jurčovičom, ktorý vo svojom odbore nepochybne patrí k špičke.
RNDr. Peter Jurčovič absolvoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského na Katedre astronómie, geofyziky a meteorológie. Pracoval 17 rokov v predpovednej meteorologickej službe Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila od 2.3. - 8.3.2020 v rámci Týždňa slovenských knižníc podujatia pre všetky vekové kategórie. Marec je už tradične spájaný s knihou. Pripomíname si ho na počesť Mateja Hrebendu, ktorý počas svojho života šíril medzi slovenským ľudom osvetu a motivoval ich čítať. Čítanie poskytuje jedinečnú príležitosť plne sa ponoriť do myšlienok, pocitov a sveta inej osoby, čo môže výrazne zvýšiť porozumenie emóciám a témami druhého človeka, zlepšiť spoločenské schopnosti. „V minulosti bolo úplne prirodzené, že deti trávili voľný čas s knihou v ruke. Dnes je tento stav iný, preto sa snažíme prilákať čitateľov aj na rôzne podujatia,“ skonštatovala pracovníčka knižnice.
Zoznámte sa s príbehom najstaršej slovenskej kamionistky, s jej obrazmi a knihami
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, sprístupnila 10. februára 2020 výstavu fotografií a obrazov Jarmily Zacher Pajpachovej "Môj život kamionistky“. Besedy s autorkou výstavy sa návštevníci knižnice budú môcť zúčastniť 3. marca 2020 o 16:30 v rámci cyklu „Po svete za volantom...“ „Ženy v nezvyčajnom povolaní – život v kamióne“.
Jarmila Zacher Pajpachová, autorka dvoch kníh „Môj život kamionistky“ a „Spoveď kamionistky“, je najstaršou kamionistkou na Slovensku, o čom svedčí aj jej certifikát slovenských rekordov.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravila kurz fotografovania s profesionálom Krisztiánom Kálim
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja v posledný deň prvého mesiaca roku 2020 pripravila pre širokú verejnosť kurz fotografovania v spolupráci s Krisztiánom Kálim - Kalis photography. Úvodné stretnutie s lektorom sa uskutoční 31.1.2020 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice na Lipovej ul. č.3. Fotografia, hlavne v dnešnom svete, je aktívnou súčasťou nášho života. Život pozostáva z neopakovateľných chvíľ a v niektorých prípadoch je tímová spolupráca na nezaplatenie. Nájsť najjednoduchší spôsob, ako sa naučiť fotografovať, nebýva ľahké. Mnohokrát sa uspokojíme s tým, čo sme stihli zachytiť, no výsledok nie vždy je k našej spokojnosti.
„Modernizujeme históriu“ – Staré dokumenty v nových regáloch knižnice
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja s finančnou podporou Fondu na podporu umenia zrealizovala projekt „Modernizujeme históriu“ na Úseku regionálnej literatúry a bibliografie.
Úsek bibliografie a regionálnej literatúry bol v knižnici vytvorený v roku 1963 ako jeden z prvých regionálnych oddelení v knižniciach na Slovensku. Knižnica v Rožňave sa počas svojho pôsobenia niekoľkokrát sťahovala. To sa tiež podpísalo pod veľmi zastaralý stav jednotlivých regálov. Bolo už nevyhnutné vynoviť a zatraktívniť interiér.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave podala žiadosť o poskytnutie financií na Fond na podporu umenia na zabezpečenie nových knižničných regálov.
Zážitkovo-informačnú záhradu otvorili v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Po Geologickej bádateľni v Baníckom múzeu v Rožňave bola v stredu 11. decembra 2019 otvorená zážitkovo-informačná záhrada v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave. Projekt pod názvom Objavujeme čaro Gemera má za cieľ netradičným spôsobom spropagovať klenoty Gemera. V Košickom kraji pribudol tak ďalší inovatívny projekt vďaka krajskému dotačnému programu Terra Incognita a výzve Tradície inšpirujú inovácie. Medzi pozvanými hosťami boli zástupcovia Odboru kultúry a cestovného ruchu Košického samosprávneho kraja Eva Bružeňáková a Veronika Šitárová, poslanci Košického samosprávneho kraja, zástupcovia samosprávy, riaditelia základných a stredných škôl, ako aj zástupcovia spolupracujúcich partnerov a firiem, ktorí sa na projekte podieľali.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Fotoklub Pix-XL a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja Vás pozývajú v rámci Mesiaca fotografie v piatok 22.11.2019 o 17:00 hod. na vernisáž fotografickej výstavy pod názvom VIII. členská výstava Fotoklubu Pix-XL do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave.
Mesiac fotografie láka širokú verejnosť aj odborníkov pozrieť si výstavy rôzneho druhu nielen v inštitúciách a výstavných sieňach na Slovensku, ale po celom svete.
Viac...
„Tradície inšpirujú inovácie“. Objavujeme čaro Gemera
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja realizuje v okolí budovy knižnice zážitkovo-informačnú záhradu Objavujeme čaro Gemera. Projekt je realizovaný s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja v rámci programu Terra Incognita. Je jedným zo šiestich projektov realizovaných v rámci výzvy programu Terra Incognita „Tradície inšpirujú inovácie“.
Víťazné projekty reprezentujú rôzne oblasti kultúrnej ponuky. V rámci krajského dotačného programu mohol jeden projekt získať finančnú podporu maximálne 20 000 eur. Sprostredkovateľským orgánom výzvy je Agentúra na podporu regionálneho rozvoja, n. o.
Besedy v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III.
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila pre širokú verejnosť v druhej polovici mesiaca október dve podujatia s autormi kníh. V utorok 22. októbra 2019 sa uskutoční beseda so slovenskou spisovateľkou Michaelou Ellou Hajdukovou pod názvom „Všetky moje tváre“ a v stredu 23. októbra 2019 tri stretnutia s Pavlom „Hiraxom“ Baričákom, zakladateľom knižného vydavateľstva HladoHlas, autorom románov a kníh s motivačnou literatúrou, fotografom, cestovateľom, hudobníkom, pod názvom „Šlabikár šťastia.“ Podujatia sa uskutočnia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Milan Rastislav Štefánik – poznaný i nepoznaný v prednáške PhDr. Dušana Kováča, DrSc. z Historického ústavu SAV
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila pre stredoškolskú mládež a širokú verejnosť v rámci projektu „Milan Rastislav Štefánik – poznaný i nepoznaný“ rôzne podujatia o tejto významnej osobnosti. Záverečnú prednášku celého projektu pod názvom „Brigádny generál francúzskej armády M. R. Štefánik v česko-slovenskom zahraničnom odboji“ bude mať 16.10.2019 PhDr. Dušan Kováč, DrSc. z Historického ústavu SAV Bratislava v priestoroch knižnice, ul. Lipová č. 3. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Besedy v Rožňave so spisovateľ Jozefom Kollárom a propagátorom detského čítania Tiborom Hujdičom
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pracovníčky Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácie Košického samosprávneho kraja pripravili pre deti základných škôl ďalšie podujatia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III. V piatok 4.10.2019 sa uskutoční beseda so spisovateľom Jozefom Kollárom pod názvom „Príbehy dneška“ a 9.10.2019 príde slovenský propagátor detského čítania Tibor Hujdič ,,Prečo je čítanie dôležité". Podujatia budú realizované v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Jozef Kollár vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. „Od detstva som rád počúval "jednoduché" príbehy ľudí. Dospelo to až tak ďaleko,

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-