Prechod Slavošovským tunelom s DHZ Jelšava
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Slavošovský tunel alebo Tunel pod Homôlkou je nedokončený tunel na nedostavanej železničnej trati z Revúcej do Slavošoviec, na pomedzí okresov Revúca a Rožňava. Jeho celková dĺžka je 2 401 metrov, pričom mal prekonávať hrebeň Revúckej vrchoviny medzi údolím riek Muráň a Štítnik masívom Homôlky.
Tunel bol naprojektovaný v období po Viedenskej arbitráži, keď niektoré južné časti Gemera vtedajšieho vojnového Slovenska neboli prístupné po železnici, v rámci projektu takzvaných Gemerských spojok. Tunel sa začal stavať v roku 1941 a prerazený bol v apríli 1944, krátko pred vypuknutím SNP. Práce boli načas prerušené, no pokračovalo sa až do roku 1949, keď sa výstavba trate ukončila. Prvotná potreba zabezpečiť železničné spojenie Gemerom po ukončení 2. svetovej vojny a vrátení hraníc do pôvodnej podoby pominula, čím sa stratila aj potreba budovania Gemerských spojok.
Jehovovi svedkovia sa v Revúcej stretávajú na novom mieste
Napísal(a) Zoltán Erdelyi
Revúca, 15.08.2024 – Tlačová správa. Jehovovi svedkovia nedávno dokončili stavbu novej sály Kráľovstva (ako nazývajú miesta, kde sa stretávajú) na Železničnej ulici č. 21B. V piatok 23. augusta 2024 v čase od 10:00 do 12:00 a od 14:00 do 16:00 môže široká verejnosť prísť na prehliadku tejto budovy počas dňa otvorených dverí.
Predchádzajúcu budovu využívali Jehovovi svedkovia v Revúcej od roku 1993 a pre ich potreby už nebola dostačujúca. Hovorca Jehovových svedkov Matúš Gablas dodal: „Miestni veriaci sa teraz sa veľmi tešia, že tieto nové kvalitné priestory budú môcť plne využívať. Okrem biblických prednášok v nich budú prebiehať aj ďalšie stretnutia, na ktorých sa rozoberajú praktické myšlienky z Biblie, ktoré môžu ľudia všetkých vekových kategórií využiť vo svojom živote.“
Združenie nadšencov permakultúry, tradičných remesiel a slovenskej kultúry
Napísal(a) Marcel Antal
Združenie nadšencov permakultúry, tradičných remesiel a slovenskej kultúry Alter Nativa, o. z., Brdárka, ktorí už 20 rokov žijú a tvoria v malebnej hornogemerskej obci Brdárka medzi unikátnymi čerešňovými sadmi. V rámci Slovenska a Česka, ale i za ich hranicami, približujú širokej verejnosti tému permakultúry, trvalo udržateľného a prírode blízkeho hospodárenia a žitia, ekologického bývania či sebestačnosti v rámci organizovania rôznych kurzov a workshopov Školy permakultúry (kurzy Úvod do permakultúry, Permakultúrny dizajn, Mikrobiota pôdy v rukách roľníka, Permakultúra pre učiteľov a pod.) či obhospodarovania prvých ukážkových prírodných záhrad na Gemeri (tzv. Brdárske dvojičky). V roku 2019 za dlhoročný výrazný prínos k šíreniu a realizácii permakultúrnych ideí a princípov na festivale Permakultúra v meste získala Alter Nativa cenu Karola Končka „Roh hojnosti“.
(Brdárka, 7. augusta 2024 – Tlačová správa). Hornogemerská obec Brdárka, známa vďaka jedinečným čerešňovým sadom, privítala v sobotu 3. augusta 2024 Michala Smetanku. Bravúrny multiinštrumentalista, výrobca ľudových hudobných nástrojov, hudobník a pedagóg zasvätil prítomných záujemcov do čarovného sveta hudby. Hudba na hornom Gemeri bude znieť aj v nasledujúcich dňoch. Už 14. augusta 2024 sa môžete tešiť na známeho pesničkára Jana Svetlana Majerčíka, ktorého piesne pretká poézia brdárskej poetky Jaroslavy Antalovej.
Po absolvovaní oboch turnusov úspešného letného tábora pedagógovia Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, nezabúdajú na prázdninujúce deti ani počas augustových dní. Pripravili pre nich podujatie Nocovačka v múzeu, počas ktorého deti budú mať možnosť stráviť celú jednu noc v múzeu. Nepôjde však len o oddych. Na deti čaká naozaj bohatý program. Nielenže spoznajú všetky druhy sov žijúcich na Slovensku prostredníctvom výstavy V moci noci, ale vyberú sa priamo do prírody. S pracovníkom Správy NP Slovenský kras Erikom Kissom budú spoznávať vtáctvo a rovnako celý biotop jedného z najkrajších národných parkov u nás. Pre deti sú pripravené rôzne hry v exteriéri a dokonca sa bude aj opekať. Nebudú chýbať ani obľúbené tvorivé dielne a deti sa zabavia aj prostredníctvom karaoke aktivity.
Gemerský folklórny festival v Rejdovej bude tento rok patriť svadobným tradíciám
Napísal(a) TASR
Jubilejný 50. ročník Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej (okres Rožňava) bude patriť svadobným tradíciám. Téme bude prispôsobená dramaturgia trojdňového festivalu i sprievodné aktivity.
Organizátori Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sa rozhodli venovať svadbe ako najbohatšiemu prejavu ľudovej kultúry. "Tradičná svadba na Slovensku aj v našom kraji mala mnoho podôb. Trvala niekoľko dní a nezaobišla sa bez množstva zvykov, obradov, magických úkonov, lahodného jedla a hlavne rezkej muziky, spevu a tanca. Hoci univerzálny typ tradičnej slovenskej svadby neexistuje, svadba v Rejdovej návštevníkov počas troch dní zavedie do fascinujúcej atmosféry zvykov typických pre túto obec a región Gemera," skonštatoval predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka.
Medzinárodný maliarsky tábor Józsefa Basku – MLYN Rožňava 2024
Napísal(a) E. Tományová
Dňa 3. augusta 2024 sa otvorili brány Medzinárodného maliarskeho tábora MLYN Rožňava 2024. 25. ročník tohto najstaršieho podujatia svojho druhu na Slovensku nesie meno svojho zakladateľa, známeho maliara, zaslúžilého umelca Józsefa Basku (1935 – 2017), rodáka z Drnavy, ktorý detstvo a školské roky prežil v Rožňave. Od roku 1947 žil a tvoril v Budapešti. Svoj blízky vzťah k mestu vyjadril v roku 1997 založením a v spolupráci s mestom Rožňava v rokoch 1997– 2011 organizovaním maliarskeho tábora MLYN Rožňava. Na tento úspešný projekt v roku 2014 nadviazalo Občianske združenie Pre partnerské mestá Rožňavy, ktoré už Medzinárodný maliarsky tábor pravidelne realizuje 11 rokov.
Tradičné kyjatické hračky budú mať vlastný prezentačný priestor
Napísal(a) Viktor Brádňanský
V obci Kyjatice v okrese Rimavská Sobota sú opäť bližšie k aktívnemu uchovávaniu a prezentácii výnimočného kultúrneho dedičstva. Stará kyjatická škola našla svoje nové poslanie, prešla čiastočnou rekonštrukciou a bude slúžiť ako nový domov pre kyjatické hračky, ktoré sú zapísané aj v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Čiastočnou rekonštrukciou starej školy sa vytvoril priestor pre prvých účastníkov workshopov výroby kyjatických hračiek a ozdôb. Rekonštrukcia, ktorá je rozdelená do etáp, tak vytvorí nový bod záujmu a zatraktívni ponuku kultúrneho cestovného ruchu v regióne Gemer a Malohont.
Hasiči na piatom aktívnom dni s náučným chodníkom Hrádok
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dňa 27. júla 2024 sme sa už 5-krát stretli na Hrádku na Aktívnom dni s náučným chodníkom na Hrádku, ktorý organizovali Mestské lesy v Jelšave.
Na obed sa začali zháňať všetci zúčastnení a začali si pripravovať potrebné veci ku svojej prezentácii. Dobrovoľní hasiči z Jelšavy mali štyri stanovištia. Na prvom sa deti mohli previesť na odrážadlách a na elektrických autíčkach. Druhé samostatné stanovište bolo pumpovanie na repliku horiaceho hotela Hrádok, kde v pozadí bol skutočný hotel.
Navrátenie zreštaurovaného oltára v Evanjelickom a. v. kostole Rožňavské Bystré
Napísal(a) Marta Lajčáková
Obyvatelia obce Rožňavské Bystré sa od 7. júla 2024 tešia z nového vzhľadu oltára vo svojom evanjelickom kostole, ktorý bol postavený ako jednoloďová klasicistická stavba s predstavanou vežou v roku 1844. V jeho interiéri sa nachádza vzácny neskorobarokový oltár z polovice 18. storočia, uprostred ktorého je obraz Poslednej večere a po stranách plastiky a točité stľpiky, ktoré nesú nadstavec s reliéfom Svätej Trojice. Pretože sa na oltár postupne podpísal zub času, bolo ho potrebné opraviť a obnoviť.
Oltár bol v roku 2016 prevezený do Oblastného reštaurátorského ateliéru pri Pamiatkovom úrade SR Bratislava za účelom reštaurácie. Po ôsmich rokoch sa nám vrátil v plnej kráse. Reštaurátori odviedli kus náročnej práce, a oplatilo sa nám čakať takú dlhú dobu, lebo je nádherný. Vyniká ako dominanta a srdce kostola, z ktorého sa všetci tešíme.
Viac...
Objavte fascinujúcu gotickú architektúru a bohatú históriu v obkolesení malebnej prírody na Gemeri. Počas letných mesiacov je sprístupnených jedenásť kostolov, ktoré sú držiteľmi prestížnej značky Európske dedičstvo. Vstupné do všetkých pamiatok je dobrovoľné a ostáva miestnemu cirkevnému zboru na údržbu kultúrneho dedičstva. Z niektorých kostolov si môžete za dobrovoľný príspevok odniesť mapu Gotickej cesty či informačnú brožúrku, prípadne si kúpiť suveníry, ako magnetky a pohľadnice. Môžete do nich zavítať v týchto otváracích hodinách:
Návštevnícke centrum Gotickej cesty v Rimavskej Bani
Napísal(a) Viktor Brádňanský
Prijmite pozvanie na predstavenie vizualizácie plánovaného návštevníckeho centra Gotickej cesty, ktoré prevedie návštevníkov regiónu príbehom gotických fresiek na Gemeri. Súčasťou podujatia bude aj premietanie filmu „Fantastický stredovek“ v exteriéri gotického kostola. Stretneme sa v stredu 17.7.2024 o 19:30 v obci Rimavská Baňa.
PROGRAM: 19:30 | Privítanie hostí pri budove Evanjelickej fary v Rimavskej Bani. 19:45 | Prehliadka priestorov a predstavenie vizualizácie budúceho návštevníckeho centra 21:00 | Premietanie dokumentárneho filmu Fantastický stredovek v exteriéri gotického kostola. Svoju účasť, prosím, nahlasujte do 16.7.2024 do 12:00 hod. na email:
Úspešný denný hasičský tábor pre deti zorganizovali v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Jelšave v spolupráci s Mestom Jelšava zorganizovali v dňoch 08. – 12. 07. 2024 denný hasičský tábor.
V pondelok 8. júla sedem detí s doprovodom zavítalo na Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Revúcej (OR HaZZ), kde im príslušníci ukázali hasičskú techniku, operačné stredisko, výstroj a výzbroj zasahujúcich hasičov. Ďakujeme za umožnenie návštevy a za príjemne strávené predpoludnie. Po obede na Hasičskú zbrojnicu zavítali k jedenástim jelšavským deťom aj deti z Magnezitoviec a z Muráňa na spoločný tréning. Deti si vyskúšali rôzne disciplíny, v ktorých súťažili vo štvrtok na Hrádku.
V utorok 9. júla sme s jedenástimi deťmi zavítali do obce Muráň, kde sme navštívili Obrovisko a Sysľovisko. Muránska strela nás odviezla od obecného úradu až na Sysľovisko. Bol to príjemný zážitok previezť sa na vláčiku s kolesami. Skôr sme však vyšli na Obrovisko, kde sme videli množstvo zvieratiek, drevených obrov. Deti si zajazdili na koníkovi, videli vystúpenie sokoliarov z Muráňa. Pizzu nám priamo na Obrovisko doniesli z Penzióna U sysľa, bola veľmi chutná, ďakujeme. Potom sme sa presunuli na lúku plnú sysľov. Po kŕmení sme sa ochladili pri vodnom mlyne a vláčikom sme sa vrátili na autobusovú zastávku a vrátili sme sa do Jelšavy.
Letný múzejný tábor Za sovami na bicykloch otvoril už siedmy ročník
Napísal(a) E. Hermelyi Gevelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, práve tento týždeň prichádza s prvým turnusom obľúbeného denného letného tábora určeného prázdninujúcim deťom. Múzejný tábor sa stal už tradičným podujatím a tento rok múzejníci otvárajú už siedmy ročník. Jeho ústredná téma je prírodovedná, celý program tábora sa bude niesť v duchu sov a iných dravcov, lesa, ochrany prírody a vody v nej a v neposlednom rade v duchu ekologickej dopravy – bicyklov.
Deti čaká opäť bohatý program. Dozvedia sa množstvo zaujímavostí nielen o sovách, ale aj o ostatných denných či nočných dravcoch. Naučia sa spoznávať les a zvieratá, stromy a huby v ňom možno inak ako doteraz. Múzejníci im dokonca prezradia, ako je to naozaj s vodou v prírode a prečo je potrebné ju starostlivo chrániť. Bližšie sa zoznámia s najvhodnejším dopravným prostriedkom do prírody, naučia sa ako sa oň starať a ako bezpečne jazdiť. Aktivity tábora budú bohato prepletené s hernými aktivitami a tvorivými dielňami, dokonca okrem histórie košickej župy spoznajú maskota Košického samosprávneho kraja Župka. Deti počas múzejného tábora navštívia Betliar a Rimavskú Sobotu.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-