Pripomenuli si 140. výročie vzniku Dobrovoľného hasičského zboru v Betliari
Napísal(a) M. Terrai
Členovia Dobrovoľného hasičského zboru Betliar, vedenie Obce Betliar a občania obce Betliar si spoločne spomenuli na výročie vzniku Dobrovoľného hasičského zboru, ktorý oslávil v tomto roku 140 rokov. Oslavný deň sa uskutočnil 18. mája 2024, kedy si spoločne na námestíčku v obci a pred hasičskou zbrojnicou slávnostne zaspomínali.
Pred samotným nastúpením členov DHZ Betliar si spolu s občanmi všetci v rámci osláv Majálesu postavili „mája“, ktorý v parku pred obecným úradom postavili dobrovoľní hasiči, kde obdržali veľký potlesk od prítomných občanov.
Potom sa spoločne hasiči v zástupe presunuli pred hasičskú zbrojnicu, kde bol slávnostný nástup. Veliteľ DHZ Lukáš Pitka podal hlásenie predsedovi Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR Rožňava pánovi Mariánovi Kapustovi a po ich zaradení sa prítomným prihovorila a genézu od vzniku, prechodom jednotlivými výročiami DHZ, vyzdvihnutím jednotlivých členov, ktorí sa zaslúžili o vznik, pokračovanie a celú potrebnú činnosť DHZ, až po jeho prítomnosť, prerozprávala starostka Obce Betliar, zároveň členka DHZ pani Ing. Helena Kúkelová.
V Baníckom múzeu v Rožňave prezentujú zreštaurovanú pohrebnú prikrývku garbiarskeho cechu z 19. storočia
Napísal(a) B. Šumská
V roku 2022 bol podaný projekt na odborné ošetrenie cechových pohrebných prikrývok zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave. Ide o jedny z mála textilných predmetov, ktoré sa zachovali z obdobia pôsobenia cechov v Rožňave. Používali sa na prikrytie rakvy počas pohrebov členov cechu alebo ich rodinných príslušníkov. V roku 2023 sa úspešne podarilo zreštaurovať jednu z prikrývok, ktorá patrila čižmárskemu cechu, s datovaním 1824.
V ošetrovaní zbierkových predmetov pokračujeme a úspešne bol podporený aj projekt reštaurovania druhej prikrývky, ktorá patrila cechu garbiarov. Prikrývka je vyhotovená z čierneho zamatu, podšitá hrubšou ľanovou tkaninou, jej dĺžka je 2,5 m a šírka 1,6 m. Na vrchnej strane je zobrazený kríž vytvorený aplikáciou ozdobných prámikov a hodvábnej látky. Po stranách kríža je výšivka z kovových nití a flitrov, znázorňujúca cechové znaky – kaďa na namáčanie kože a dva prekrížené garbiarske nože.
Vysoké vyznamenania udelili aj trom dobrovoľným hasičom z revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky (DPO SR) v súlade so Stanovami DPO SR vydala Štatút o udeľovaní vyznamenaní a čestných titulov DPO SR na ocenenie práce a obetavosti členov DPO SR, fyzických a právnických osôb. Odovzdávajú sa aj nové vyznamenania.
DPO SR v Bratislave pozvala dobrovoľných hasičov z krajov Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky a Banskobystrický na akt odovzdávania vyznamenaní dňa 16. 05. 2024 do Domu DPO SR v Bratislave – Rad svätého Floriána, Rad Čestného hasičstva, Medaila prezidenta DPO SR.
Rad svätého Floriána je výberové vyznamenanie, ktoré sa udeľuje k sviatku svätého Floriána a môže byť udelené okrem iného členom DPO SR, ktorí sa výrazne zaslúžili o rozvoj dobrovoľného hasičstva. Tento Rad navrhuje Prezídium DPO DR z vlastného podnetu alebo výbor Územnej organizácie (ÚzO) DPO SR a schvaľuje ho Prezídium DPO SR.
Rodinné striebro Michala Svítka na výstave fotografií v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
Výstavu fotografií Michala Svítka, vedúceho redakcie TASR, pod názvom Rodinné striebro predstaví širokej verejnosti v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave v spolupráci s Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky (TASR) na vernisáži v pondelok 27.5.2024 o 17:00 hod.
Michal Svítok vyštudoval na Akadémii umení filmovú a dokumentárnu tvorbu. Pochádza z fotografickej rodiny. Pracuje ako fotograf v agentúre TASR a jeho fotografie z významných politických, spoločenských či športových udalostí preberajú slovenské aj zahraničné médiá. „Mňa zaujímala najmä fotografia, ale musel som sa venovať aj filmu. Oficiálne som teda filmový dokumentárny režisér,“ povedal autor výstavy Michal Svítka. „Venujem sa aj foteniu z lietadla. Výstava Rodinné striebro predstavuje výber leteckých záberov, ktoré boli vytvorené v rámci rozsiahleho projektu TASR o Slovensku v roku 2018.
Rontouka všetkými zmyslami pozýva milovníkov folklóru do Rimavskej Soboty
Napísal(a) S. Zvarová
Dramaturgička slávností Klenovská rontouka a odborná pracovníčka pre folklór GMOS v Rimavskej Sobote pani Stanislava Zvarová aj prostredníctvom našej stránky pozýva milovníkov folklóru na podujatie Rontouka všetkými zmyslami, ktorým je propagačné podujatie 45. ročníka Gemersko-malohontských folklórnych slávností Klenovská rontouka. Aktivita sa bude konať v piatok 17. mája 2024 od 17:00 v Dome osvety v Rimavskej Sobote.
Organizátorom tejto aktivity sú Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, Obec Klenovec, Občianske združenie RODON Klenovec.
Program:
17:00
Turíčny sprievod mestom Rimavská Sobota
Banícke múzeum v Rožňave bude aj tento rok otvorené na Noc múzeí a galérií 2024
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva na blížiace sa podujatie Noc múzeí a galérií 2024. Návštevníci zažijú to, čo sa im počas bežnej návštevy múzea nepodarí. Múzejníci opäť pripravili bohatý sprievodný program v troch svojich prevádzkach naraz za zvýhodnené vstupné.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave si zvedavci budú môcť okrem prvej stálej Expozície výtvarného umenia regionálnych autorov pozrieť aj ostatné aktuálne výstavy. Už o 16:30 hod. ich miestna umelkyňa Marta Vajdová v záhrade galérie vtiahne do tajomstiev techník maľby olejom. O 18:00 hod. bude pripravený zaujímavý workshop Sandry Cseresznyésovej o prekračovaní hraníc cez odtláčanie pečiatok. Po zotmení sa múzejníci tešia aj na rodiny s deťmi, kedy sa budú prebúdzať sovy na výstave V moci noci.
V Zážitkovom centre Sentinel so začiatkom o 17:00 hod a 19:00 hod. bývalý baník Ondrej Juhász návštevníkov prevedie baníckou expozíciou a rád im porozpráva, čo skutočne znamenalo byť baníkom.
Život vyrozprávaný v šatách z čias korunovácie Alžbety za uhorskú kráľovnú na výstave Sisi v Rimavskej Sobote
Napísal(a) I. Kerepesi
Výstava Sisi: Život vyrozprávaný v šatách je venovaná róbam a šatám rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety Bavorskej (24. 12. 1837 – 10. 9. 1898), nazývanej Sisi. Autorkou replík šiat je profesionálna krajčírka Mónika Czédly z Gödöllő (Maďarsko), ktorá navrhuje a šije svadobné šaty inšpirované 19. storočím a garderóbou cisárovnej Alžbety. Rodina Móniky Czédly sa zaoberá krajčírstvom od roku 1886. Jej prastarý otec Ferenc D´Elia práve v tomto roku založil v Budapešti obchod s odevmi pod názvom D´Elia. Medzi jeho klientmi bola aj srbská kráľovná Natália, a pravdepodobne obchod navštívila aj cisárovná Alžbeta.
Pokračovateľkou módneho salónu D´Elia je práve Mónika Czédly. Presné kópie historických šiat, ktoré sú spojené s jej menom, boli vystavené na mnohých miestach v Maďarsku, Nemecku i na Slovensku. V Rimavskej Sobote si ich môžete pozrieť už druhýkrát, a to po úspešnej výstave z roku 2019 s názvom „Vaše veličenstvo Sisi – Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi“. Kolekcia sa odvtedy rozšírila o nové kusy oblečení.
Školský klub detí v Gemerskej Polome s novými knihami aj v parku
Napísal(a) D. Červenáková
Žiaci základnej školy v našej obci Gemerská Poloma pravidelne navštevujú obecnú knižnicu. Prvými návštevníkmi, počas mesiaca knihy, boli žiaci zo školského klubu detí. Počas tohtoročných marcových stretáviek prelistovali aj knižné novinky. Tie knižnica nakúpi z finančných prostriedkov poskytovateľa Fondu na podporu umenia. Nakoľko je už aj v parku pred školou teplejšie, rozhodli sa, že vybrané knihy z knižných noviniek, ktoré aj niečo naučia, si spoločne prečítajú v parku, na čerstvom vzduchu. Z vypožičaných kníh, potom už spoločne v triede ŠKD, realizovali projekty. Pri práci je potrebné sústrediť sa, rozmýšľať, ale aj dbať na estetiku a zrozumiteľnosť. Myslím, že sa to podarilo. Dôkazom sú priložené fotografie v galérii. Touto cestou vyjadrujem veľké poďakovanie pani učiteľke Slavke Gecelovskej, ktorá i takouto formou vedie žiakov k návykom pre prácu s knihou a dokáže ich motivovať, aby aj
Záhrada plná kníh – knižničný festival písma, slova a pohody * Kniha dáva väčší priestor rozvoju myslenia
Napísal(a) T. Bachňáková
Aj vy máte pocit, že čas plynie o čosi rýchlejšie? Sme zahltení každodennými povinnosťami, máme pocit, že dni, týždne a mesiace utekajú akosi prirýchlo. Celý rok ubehne tak, že sa za ním ani nestačíme obzrieť.
Pracovníci Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácie Košického samosprávneho kraja, pripravili na stredu 22. mája 2024 netradičné celodenné aktivity pre všetky vekové kategórie pod názvom Záhrada plná kníh – knižničný festival písma, slova a pohody.
Je niekoľko dôvodov, prečo je čítanie kníh prospešné. Nie je to len záležitosť potešenia. Vedci sa zhodli na tom, že čítanie kníh prospieva fyzickému, ale aj duševnému zdraviu a z týchto výhod môže človek čerpať celý život. A tak festival otvorí Čítanie s labkou – krátke rozprávkové texty, v podaní detí základných škôl, čítané psíkovi menom Nelly.
Jelšavčania oslávili storočnicu dobrovoľných hasičov v Totkomlósi
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 16. apríla 1924 bol založený Dobrovoľný hasičský zbor v Tótkomlósi (Maďarsko) (Tótkomlósi önkétes tűzoltó testület) ako predchodca dnešného spolku. Spolok prešiel niekoľkými premenami, aby mohol v súčasnosti plniť úlohy na úseku požiarnej ochrany. Nezabúdajú však na svoju minulosť a kladú veľký dôraz na zachovanie tradícií. V dňoch 10. 05. – 11. 05. 2024 spomínali na minulosť, ukázali súčasnosť a plánovali budúcnosť.
Na toto krásne výročie dostal pozvanie aj DHZ Jelšava, ktoré prijal s veľkou radosťou. V piatok 10. mája zamierili šiesti dobrovoľní hasiči z Jelšavy na CAS 15 IVECO DAILY do Tótkomlósa.
Tento deň patril histórii. O 15-tej hodine odhalili sochu sv. Floriána, ktorá bola inštalovaná pred budovou miestnej hasičskej zbrojnice. Sochu po príhovoroch požehnali páni farári – evanjelický a katolícky. Po odhalení sochy položila delegácia jelšavských hasičov k nemu venček.
Viac...
Noc múzeí a galérií 2024 aj v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Sz. Tóth
Máj je mesiacom, keď je už jar v plnom prúde a leto nám klope na dvere. Tento mesiac však patrí nielen láske, ale aj múzeám. V máji sa totižto už tradične, na veľkú radosť múzejníkov a všetkých milovníkov histórie a kultúry, organizuje podujatie Noc múzeí a galérií. V roku 2024 to bude jubilejný XX. ročník tohto podujatia pod patronátom Rady Európy a pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí. Európsku noc múzeí a galérií organizuje a zastrešuje francúzske ministerstvo kultúry v Paríži, ktoré každoročne vyzýva múzeá v celej Európe k organizovaniu neopakovateľnej noci plnej zážitkov. Múzeá majú pri tejto príležitosti možnosť prezentovať kultúrne dedičstvo pestrým, netradičným spôsobom, hodnotným programom zaujať a interaktívne vzdelávať návštevníkov, pre ktorých je tento večer skvelou príležitosťou na kultivovaný oddych v netradičnom čase a atmosfére.
XX. jubilejný ročník podujatia Európska noc múzeí a galérií sa aj v roku 2024 organizuje tretiu májovú sobotu, teda 18. mája. Do tohto celoeurópskeho podujatia sa už tradične zapája aj Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, ktoré si na tento významný dátum naplánovalo vernisáž atraktívnej výstavy s názvom Sisi: život vyrozprávaný v šatách.
V deň svätého Floriána v Magnezitovciach sa stretli Zaslúžilí členovia DHZ okresu Revúca
Napísal(a) G. Jakubecová
Opäť je tu 4. máj, kedy si hasiči pripomínajú svoj deň, deň sv. Floriána, svojho patróna. Stalo sa už tradíciou, že v tomto čase sa stretávajú Zaslúžilí členovia okresu Revúca na svojom Aktíve.
V tomto roku padol 4. máj na sobotu, najvhodnejší čas, aby sa Zaslúžilí členovia stretli presne v tento sviatočný deň v obci Magnezitovce. V okrese máme 10 Zaslúžilých členov. Aktívu sa zúčastnili šiesti – Ladislav Berki, Pavol Berki (obaja DHZ Jelšava), Ing. Milan Brdársky (DHZ Revúca), Andrej Hudák (DHZ Magnezitovce), Vladimír Javor (DHZ Ratkovské Bystré) a Karol Karáro (DHZ Rákoš).
Dobrovoľní hasiči na taktickom cvičení v Revúcej zachraňovali historickú budovu
Napísal(a) G. Jakubecová
S blížiacim sa sviatkom hasičov, Dňom sv. Floriána, sa organizuje niekoľko podujatí, na ktorých sa hasiči prezentujú.
Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Revúcej vypracovalo námet na taktické cvičenie, kde mala horieť historická budova Kohúta. Taktické cvičenie bolo naplánované na piatok 3. mája 2024. Bolo zriadených niekoľko zásahových úsekov. Na jednom z úsekov zasahovali dobrovoľní hasiči z Jelšavy, ktorí hasili za pomoci lafety z plošiny. Dvaja členovia boli v priestore budovy hľadať osoby. Boli použité aj autonómne dýchacie prístroje. Dobrovoľní hasiči z Muráňa dopĺňali vodu CAS T 148 do jelšavskej CAS T 815. Lubenícki dobrovoľní hasiči boli na odbernom mieste. Na vyhodnotení boli vymenované aj dobré postupy, ale sa pripomenuli aj drobné vzniknuté chyby.
Bola vystavená aj hasičská technika z OR HaZZ.
Kúria Andrássyovcov v Gombaseku medzi ocenenými obnovenými kultúrnymi pamiatkami súťaže FENIX
Napísal(a) MG od
Prestížne ocenenia 17. ročníka súťaže Fenix – Kultúrna pamiatka roka boli odovzdané počas slávnostného galavečera odvysielaného 2. mája 2024 na televíznom kanále Jednotka RTVS. Počas vysielania sme sa dozvedeli, že: „Medzi prihlásenými historickými skvostami sa tento rok nachádzajú kaštiele, zámky, sakrálne stavby, ale aj zaujímavé technické národné kultúrne pamiatky z celého Slovenska.“ Sledovatelia tohto programu, ktorý bol väčšinou odvysielaný z Ľupčianskeho hradu, sa v zaujímavo koncipovanej réžii a za pomoci komentátora Michaela Szatmáryho a herečky Božidary Turzonovovej oboznámili s menami všetkých víťazov.
Vysokého ocenenia sa dostalo aj obnovenej pamiatke z regiónu Gemera v podobe Kúrie Andrássyovcov v Gombaseku – časť obce Slavec pri Rožňave. Toto ocenenie Fénix – Nadácie SPP generálneho partnera a spoluorganizátora súťaže, bolo udelené za najvyšší získaný počet hlasov v internetovom hlasovaní verejnosti o najkrajšiu obnovenú pamiatku. Táto národná kultúrna pamiatka získala 20 422 hlasov z celkového počtu 90 353 hlasov.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-