musí každí pätog~od né odés. Preš, to nepódal. Princezná ši chcela, ši nechcela, musela pristát. Tag žili vedno velé roki pri svornosti, ale jé bulo precaj divno, že jé muš každí pätok chodí hed~a gde chodí. Rá~šla za nim, ša van nevedel. Išól róno na cinterín. Muš stúpil do králóské kripti a pustil se do mrtvich tial. To kod~ona zbadala, od leku skoro omdlela a zaprísehala se, že ho vädz nechce ani videt. Muž zbadal, že ho žena videla a o šitkom via už, umianil si, že jú skántrí. Van bul šiarnoknežník a premenil se v jé matere. Žena prišla domó, najšla tam matere a sanovala se jé: „Ach, drahá mamo, kobi ste vedeli, akiho to mám muža! Každí pätok chodí na cinterím na šlovecinu.“ Ftom šiarnoknežník jú schitil a rostrhal na kusi a povedal: „To ti otplata za tvojú hrdos, že si druhiho nechcela, chiba zo zlatim zubom.“
O maškoch
Dagde na Mašecom kopcu blísko dedini vídávali gazdove svojo maški. Mali tam schvadze a rešovali si, ša se stane. Lude tam chodili našúvat.
Pre~tureckó vojnó vopredok vedeli od nich, ša bude. Ko~ce komu daš stratilo, tiaš šól tam našúvat. Maški preträsali šicko.
V~jedné dedine búl strašní ožran, kotor se zo svojó ženó velé razi vadil za každú mališkost. Išól rá~z mesta z jermoku. Kod vinšól z hvari, zbadal svojho kacúra. Išól za nim a videl velé maški. A jeho kacúr zašel rosprávet: „Dnez bude u ná~zas krik. Náž gazda, kod nemá svojú lošku, robí hurk. A jä som~u jú skril do peci; to zaz gazdina vifasuje.“
Gazda išól domó a žena mu dala jest. Nedala mu lošku, pripomnúl jé. „Nemažem jú nigde najs, neviam, gde je zapotrošená,“ otpódala nastrašená žena. „Tag daj, akú máš!“ Kacúr sedel~už na lavici pot pecó. „Chod mi do komori pre sekerku,“ posialal ženu gazda, a ona si mislela, že ozaj jú chce zabit pre tú lošku. Ale odoprút se bála. Ko~cekeru prinesla, nahala si dvere otvoreňa, abi mohla ujst, kobi jé gazda ublížil. Kod gazda vezmúl sekerku, pritähnúl se gu kacúrovi a tot, ak to zbadal, vitrepal oblok a hibaj. Gazda pozrúl do peci a naozaj loška tam bula. Druhí gazda na Pasní den, ko~druhí išli na pólnošnú, išól si zarapšicovat. A ag~išól okolo pastírni, zbadal, že se tam sviatí. Pozrúl dnu a ša vidí! Maški tam tancovali; dva sedeli na polici a ošamí sviatili mesto lampiškoch a jeho kacúr sedel za prípeckom a hral na gajdoch.
Gazda f chiži rešoval a kacúr, ak to šúl, šól po~ctval a zadräpnúl gazdu za nohu, potom skošil mu na grg a ledvádz ho otrhli. Toto, kod~edon šloveg rešoval na poseckoch, maška, kotrú mal už velé roki, schitila ednoho z rešujúcich zubamí a dräpamí za ruku, kotrú mal položenú na kolene, až mu krv striakala a dlúho se musel hojit. Inde zas chodila chrška na šustra. Zavezmúl se, že nepajde spat, kim tá hodina nemine. Bulo to v lete a van~otvoril oblok; prišla do chiži maška, sedla si na kraj posteli a driamala. Tu se odrazu sträsla a rozospatá zahrešila si: „Hle, mrcina, buli bi som spadla!“ Šuster, ak to šúl, vezmúl lápsig~a mašku bar~zbil. Ujšla oblokom. A rano bula suseda calá posinetá a väcé razi neprišla.
(Rozprával Ján Demko, 35-ročný. Zapísané v auguste 1941.)
Prepis dvoch nárečových ukážok (viď použitá literatúra) z gemerskej obce Rochovce (okres Rožňava). V ukážkach zapisovateľ využíval niektoré znaky charakteristické pre zápis nárečového textu (zachovaná asimilácia, napr. [tag daj] = tak daj, [zlatí zup] = zlatý zub, [po~ctval] = pod stval, [bar~zbil] = barz zbil ap.). Znak [~] označuje splývavú výslovnosť (výslovnosť bez prestávok). Texty boli z dôvodu lepšej zrozumiteľnosti doplnené úvodzovkami pri priamej reči (ktoré použil v jednom prípade aj zapisovateľ), upravené slová v texte: otpódala namiesto odpódala v origináli, pastírni namiesto paztírni, ftom (prísl.) namiesto v tom. Podčiarknutý znak [ä] označuje dlhé široké ä, ktoré sa v Gemeri vyskytuje namiesto spisovnej dvojhlásky ia.
Použitá literatúra:
ORLOVSKÝ, J.: Nárečové texty z Gemera. In Linguistica Slovaca, 4 – 6. 1946 – 1948, s. 332 – 346.
Upravil: Gabriel Rožai
{jcomments on}
































O šiarnoknežníkovi
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-