nasledujúcich riadkov, zapísaných v írečitej „rejdovčine“, o tom, ako sa Mocný Ďurman stretol s hôrnymi chlapmi a dal sa na chodenie „poza bučky“.


Ta dakodi spominali, že tu bu jeden, volali ho Mocni Ďurman. No a ja to tak rečujem, že se narodiu u Ďurmana v drevenej chiži... No a jak už narosnu, jako velki parobok jak bu, tak z ocom, aj zo starim ocom, no jako chlapi z domu, ta kosili na Rounej (na Stolici). No a že prišli tam ku nim viac chlapou, tak zo šiesti chlapi (no bo to buli oni jako zbojnici, ťe chlapi). Se im poklonili: „Pamboh pomahaj!“ „Pamboh usliš a pomahaj i vam! Ta čo ste nam prinesli, chlapi?“ „Ta mi zmo se vam prišli opitat, či bi ste nam nevedeli povedat, de to biva tot Mocni Ďurman!“ No a on, jak to slišeu, ta ziau pavuza do ľavej ruki... To pavuz je takie dluhie drevo, aspon štirimetrovie, taki druk. A s tim drukom se zapasovalo seno na voze. No tak to je ťaškie. To musi mat aj tricet kilou, no nach ma dvacetpet, ale i tricet. A on ho ulapiu za tenči konec. No a teraz autak že zodvihnuu a ukazau, že: „Aha, ande biva Mocni Ďurman!“ No a ukazau na Rejdovu. No ta oni hned už pochopili, že chto je, no tak to potem taka legenda bula, že ho jako ziali ku sebe do partiji, no a že potem s nima chodiu po tich huorach. No a že jak už ťe dukati si nazbijali, no tak si každi kceu do svojho chotara dagdej zakopat tot poklad. No a že on, tot Ďurman, bi bu jako kceu ťež tu na Rounej zakopat poklad. No tak aj teraz tam volamo „Ku trom smerekom“, na Rounu, tak pod tima troma smerekami že bu zakopani tot poklad. No a či je tam, či ho už dachto najšou, no ta to se nevie. No ale volamo aj teraz „Ku trom smerekom“, de zakopaň(i)e pokladi. 

Rozprávala pani Mária Brdárska-Janoška; rejdovské (gemerské) nárečie.
Zapísal Mgr. Gabriel Rožai
v roku 2008. 

Slovník:
autak – takto
ande – tam 

Vysvetlivky k textu:
Text je zapísaný zjednodušenou transkripciou z dôvodu lepšej zrozumiteľnosti. Znelostnú asimiláciu uplatňujem len pri písaní predložiek – keďže môže mať svoje špecifiká, napr. s nich, f nej – a tiež na začiatku a vnútri slov (zo starim ocom, ftodi, ťaškie, ale už poklad, jak už ťe, pamboh ap. namiesto reálne vysloveného poklat, jag uš ťe, pamboch). Používam jednotné zapisovanie vokálu i (ribi, biva, po tich). V rejdovskom nárečí sa výslovnosť obojperného u (mau, chlapou, ďouka) vyskytuje aj v postavení pred samohláskami, namiesto spisovného v (uolamo, neuiem, kauoui ap.), pre lepšiu zrozumiteľnosť textu som však tento zápis nepoužil, aby nedošlo k jeho nesprávnej interpretácii (zapisujem len volamo, neviem ap.). Tento jav však patrí k charakteristikám miestneho dialektu, preto naňho upozorňujem aspoň v tejto časti. Znak (i)e označuje slabú jotáciu namiesto plnej dvojhlásky ie.
G. R.
{jcomments on}