Folklór (250)
Predsedníčka o. z. RODON Klenovec pani Stanislava Zvarová nám poslala informáciu s pozvánkou na VIII. ročník podujatia Jánošík na Vepri, ktoré sa uskutoční v sobotu 15. mája 2019. Zraz účastníkov je o 9:30 na Varte. Súčasťou podujatia je výstava fotografií z Veporských vrchov a predchádzajúcich ročníkov od Ing. Pavla Trnavského a spomienka na 75. výročie SNP spojená s výstavou a prednáškou s lektorom Mgr. Viktorom Brádňanským. V programe sa predstavia heligonkári a členovia FS Vepor z Klenovca. Organizátormi podujatia sú: Lesy SR, š. p., odštepný závod Rimavská Sobota, Lesná správa Klenovec, Občianske združenie RODON Klenovec, Obec Klenovec, Milan Medveď z Rimavských Zalužian.
V Hnúšti organizovali regionálnu súťažnú prehliadku choreografií detských folklórnych súborov pod názvom Zlatá strunka
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Hnúšti, dňa 12. apríla 2019 organizovali regionálnu súťažnú prehliadku choreografií detských folklórnych súborov pod názvom Zlatá strunka a výber sólistov spevákov ľudových piesní na krajskú súťaž Hronsecká lipová ratolesť.
Vyhlasovateľom celoslovenskej súťaže choreografií pod názvom Eniky, beniky, z poverenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky je Národné osvetové centrum. Regionálna súťaž Zlatá strunka sa konala s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Školskí husári z Gemerskej Polomy sa zaradili do zlatého pásma
Napísal(a) M. F.
Okresnú súťažnú prehliadku detských folklórnych súborov zrealizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, 8. marca 2019 v Dome tradičnej kultúry Gemera. Pre chorobu detí súťažili len dva detské súbory. Detský folklórny súbor Bambuchy z Gemerskej Polomy sa predstavil s programom Školskí husári a porota ho zaradila do zlatého pásma. Detský folklórny súbor Malý Stromíš z Vlachova uviedol program Fertuščok a umiestnil sa v striebornom pásme.
„Súťažiacim ďakujeme za ich úsilie zachovávať obyčaje našich predkov a prezentovať ich aj v súťažiach. Do ďalšej činnosti v oživovaní ľudových tradícií im prajeme veľa úspechov a nových nápadov,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Eniki beniki v sále Radnice v Rožňave s detskými folklórnymi súbormi rožňavského okresu
Napísal(a) M. Ferenczová
V piatok 8. marca 2019 sa v sále Radnice v Rožňave opäť stretnú detské folklórne súbory z rožňavského okresu v základnom kole postupovej súťaže detských folklórnych súborov, ktorú organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Súťažiace kolektívy po dvoch rokoch predstavia svoju najnovšiu tvorbu, a ten najlepší bude reprezentovať okres v krajskom kole tejto celoslovenskej súťaže.
„Sme veľmi radi, že detské folklórne súbory, resp. ich vedúci majú záujem konfrontovať svoju tvorbu v súťažných prehliadkach, ktoré im ponúkajú získať nové skúsenosti či inšpiráciu do ďalšej náročnej práce s deťmi.
Tretia krojovaná fašiangová veselica bola ako voľakedy: pri speve, dobrej muzike, tanci i chutnom jedle
Napísal(a) Mgr. Natália Poprocká
FAŠIANGY - obdobie od Troch kráľov po Popolcovú stredu, ku ktorému už od nepamäti neodmysliteľne patrila dobrá zábava i hodovanie. Bolo to obdobie, kedy si mohli hospodári aspoň na chvíľu vydýchnuť od poľných prác, dopriať si zábavu a vychutnať si ju plnými dúškami. Pri speve, dobrej muzike, tanci i chutnom jedle sa kedysi bavili na tanečných zábavách mladší aj starší, bohatí i chudobní, majstri aj tovariši. Fašiangy ako symbol radosti, veselosti a hojnosti predstavovali prechodné obdobie od zimy k jari, považovali sa aj za akýsi sviatok jedla, keďže po nich nasledovalo 40 dňové pôstne obdobie. Počas fašiangov bolo dôležité dosýta sa najesť, napiť a zabaviť. Z komôr mizlo veľa jedla, pitia, panovala predstava, že kto sa poriadne do sýtosti nenaje, ostane celý rok hladný.
Viac ako stovka účinkujúcich na javisku a takmer päťkrát toľko v hľadisku – to bola naozajstná ľudová manifestácia úcty k národným tradíciám a všeobecná podpora folklóru v našom meste. Rastúca priazeň fanúšikov, živý súzvuk hľadiska s javiskom a početné nadšené ohlasy po programe sú všeobecným aklamačným prejavom podpory tomu, ako sa to v Revúcej s folklórom robí. Folklórny rok a jeho tradície v našej časti Gemera, tance, spevy i zvyky v podaní Detského folklórneho súboru Lykovček a Folklórneho súboru Lykovec za striedavého sprievodu ľudových hudieb oboch kolektívov – to bol úchvatný zážitok na javisku Domu kultúry v Revúcej 15. decembra 2018. Celý program vyvrcholil ondrejskými, lucijnými a vianočnými hrami, zavŕšenými vinšovaním a živým betlehemom.
Čo všetko dokázala vykúzliť Čarovná studnička v Hnúšti
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Mestečko Hnúšťa bolo v piatok 23.11.2018 miestom Čarovnej studničky. Gemersko – malohontské osvetové stredisko z Rimavskej Soboty, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, tu vďaka projektu, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, vytvorilo celodenné edukačné aktivity v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Svoje aktivity začali už zavčas rána v Gymnáziu Mateja Hrebendu v Hnúšti, a to tvorivými remeselnými dielňami. Odborné pracovníčky GMOS prezentovali dávne remeselné tradície, ktoré na hrnčiarskom kruhu predvádzala Ing. Magdaléna Kantorová, výrobu cigánskych tkaničiek prezentovala Mgr. Kristína Lendvorská, Mgr. Anetta Cvachová prezentovala vianočné ozdoby. V ďalšej triede Mgr. Stanislava Zvarová prezentovala tradičný odev.
U nás taká obyčaj... s programom Spevy spod Stromíša
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave na novembrovom folklórnom večere v Dome tradičnej kultúry Gemera v stredu 21. predstaví dve zbierky piesní Spevy spod Stromíša. Uvedie ich zberateľ a autor publikácií Juraj Kováč z Vlachova, nositeľ tradičnej ľudovej kultúry a dlhoročný kultúrny pracovník. Vzácnym hosťom tohto večera bude muzikologička Alžbeta Lukáčová, ktorá im dala notovú podobu a odborne zaradila spevácky prejav Vlachovčanov. „Samozrejme, že nebudú chýbať ani vlachovské piesne z týchto zbierok v podaní spevákov z Vlachova,“ program večera doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Gemerská podkovička - festival detských folklórnych súborov z Gemera a Malohontu mal IX. ročník
Napísal(a) Ing. Magdaléna Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej zorganizovalo v poradí už deviaty ročník festivalu detských folklórnych súborov Gemera-Malohontu pod názvom Gemerská podkovička. Podujatie sa uskutočnilo 12. októbra 2018 a zúčastnilo sa na ňom viac ako 120 účinkujúcich z detských folklórnych súborov Lieskovček a Podkovička z Rimavskej Soboty, Zornička a Mladosť z Klenovca, Zrkadielko z Hnúšte, Čížiček z Tisovca a Lykovček z Revúcej. V dopoludňajších hodinách si účastníci festivalu uctili na miestnom cintoríne v Revúcej pamiatku Evky Skalskej, na počesť ktorejsa festival koná a ktorá bola zakladajúcou členkou a dlhoročnou vedúcou
Polomskí regrúti v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) MF
Prvý jesenný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera opäť ponúkol niečo nové. Divákov zaujali polomské regrútske zvyky v podaní folklórnej skupiny Dolina i pútavé rozprávanie jej vedúceho o tejto téme, ktorá v minulosti bola dôležitou súčasťou života mladých mužov – parobkov.
„Vážna téma s humornými situáciami, krásne spevy žien a mužov či samotný regrútsky bál v podaní folklórnej skupiny Dolina z Gemerskej Polomy mali u našich divákov veľký úspech. Sme veľmi radi, že máme možnosť sprostredkúvať zvyky a obyčaje našich predkov a prácu našich folklórnych kolektívov širokej verejnosti aj vďaka podpore Fondu na podporu umenia,"
Viac...
DEDINA OŽÍVA v Drienčanoch už pätnástykrát
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Obec Drienčany, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, ECAV a o. z. Valgata Drienčany Vás pozývajú na 15. ročník podujatia Dedina ožíva do Drienčan. Kde sa voda sypala a piesok sa lial, kde Dobšinský rozprávky zo zlatého pera písal, kde čaro rozprávky nájdete v mnohých zákutiach, tam sa stretnú všetci tí, ktorí si chcú čaro rozprávkovej dedinky vychutnať, a to 21. júla 2018. Od 9:00 Vás slávnostne privíta starosta obce Peter Švoňava a riaditeľka GMOS Mgr. Darina Kišáková spolu s hosťami podujatia a s fujaristami Milanom Katreniakom, Romanom Košičiarom, Dušanom Ceberom, Veronikou a Filipom Kantorovcami. Po dedinke Vás budú sprevádzať kokavskí a klenovskí heligonkári a členovia divadla Katalpa z Hnúšte. Od 10.00 Vás pozývame na Pásmo slova a hudby do kostola ECAV.
Klenovská Rontouka - propagátorka i šíriteľka tradičnej ľudovej kultúry na území nášho regiónu
Napísal(a) PhDr. Ingrid Šulková
Gemersko – malohontské folklórne slávnosti, pod názvom Klenovská Rontouka, aj v tomto roku (2018) pozvali do Klenovca všetkých milovníkov tradičnej ľudovej kultúry, na svoj 40. ročník. Popri Matici slovenskej ďalšími hlavnými organizátormi boli obec Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Občianske združenie RODON Klenovec. Autorský tím pod vedením členky Miestneho odboru MS v Klenovci Mgr. Stanislavy Zvarovej ponúkli jedinečnú skladbu scénických, ale aj sprievodných podujatí. Nadregionálne folklórne slávnosti s medzinárodnou účasťou sa uskutočnili v dňoch 21. - 24. júna 2018. Už 21. júna 2018 (štvrtok) začínali v Kultúrnom dome v Tornali, s programom Belgického FS Drieske Nijpers, spolu s matičnými kolektívnymi členmi
Sviatky folklóru po štyridsiatykrát otvárajú svoju bránu maľovanú
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko – malohontské folklórne slávnosti, pod názvom Klenovská Rontouka, opäť po roku pozývajú všetkých milovníkov tradičnej ľudovej kultúry na svoj 40. ročník. Organizátori Obec Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Občianske združenie RODON Klenovec, Matica slovenská a celý autorský tím Vám ponúkajú jedinečnú skladbu scénických, ale aj sprievodných podujatí. Nadregionálne folklórne slávnosti s medzinárodnou účasťou sa uskutočnia 21. - 24. júna 2018. Už 21. júna 2018 (štvrtok) od 19:00 začneme v Kultúrnom dome v Tornali s programom belgického FS Drieske Nijpers, spolu s DFS Šafáriček z Tornale a FS Vepor z Klenovca. V piatok 22. júna 2018, od 10:00 sa predstavia zahraniční hostia Drieske Nijpers z Belgicka,
Kristili nové CD Folklórneho súboru Lykovec "Viaš ti milí"
Napísal(a) Juraj Genčanský
Takmer štyristo divákov v hľadisku a stovka účinkujúcich na javisku Mestského kultúrneho strediska v Revúcej vytvorili 18. mája 2018 skvelú atmosféru, aby vypustili do sveta prvé cédečko revúckeho folklórneho súboru Lykovec a hostí. V mimoriadnom ovzduší fanúšikovstva k ľudovým tradíciám, ich prekrásnym melódiám a tancom, a s úctou k tým, čo tieto klenoty preverené časom ďalej zveľaďujú, sa večer ďakovalo všetkým, čo priložili ruku k dielu. Musíme z nich spomenúť aspoň Annu Molnárovú, DFS Lykovček, FSk Revúška, FSk Spod Kohúta Revúčka - Muránska Zdychava, Ivan Nemčok, Ivana Nemčoková, Húžva. Nuž, ďakujeme aj Vám – všetkým divákom i potenciálnym poslucháčom cédečka „Viaš ti milí“, že ste prišli a podporili dobrú vec! (CD

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-