Film (46)
Pozvánka na DEŇ FILMU A DIVADLA do Klenovca už 16. novembra
Napísal(a) S.Z.
Milí priaznivci filmu a divadla, srdečne Vás v mene všetkých organizátorov pozývame na DEŇ FILMU A DIVADLA, 16.11.2017, do Klenovca. Už 6. krát organizujú o. z RODON Klenovec, Obec Klenovec, Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote podujatie na počesť 2. slovenského filmu Strídža spod Hája, ktorý v Klenovci natočili a v roku 1922 a uviedli klenovskí filmári Barto a Jamriška. Gemersko - malohontské osvetové stredisko, v rámci projektu Takto vidím ja, realizuje filmové tvorivé dielne pre deti a získava tak mladých zanietencov pre filmovú tvorbu.
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave pripravilo v termíne 17. až 21. júla 2017 (pondelok – piatok) už 4. ročník letnej filmovej školy so zameraním na animáciu. Pod vedením skúsených lektorov si účastníci dielne pozrú ukážky významných animovaných filmov, naučia sa pripraviť scenár, vyskúšajú si rôzne techniky animácie – plôškovú, kreslenú, plastelínovú, kriedovú a vytvoria animovaný film.
Zlatý žobrák prinesie do Košíc filmové skvosty z celého sveta
Napísal(a) Anežka Kleinová
Z viac ako 300 prihlásených filmov vybrala sedemčlenná porota Medzinárodného festivalu lokálnych televízií Zlatý žobrák aj tento rok tie najlepšie. Predstavia sa už na budúci týždeň od 7. do 10. júna 2017 na 23. ročníku jediného festivalu svojho druhu v Európe. Aj tento rok sa stanú Košice dejiskom známeho festivalu Zlatý žobrák. Košičania si budú môcť vychutnať v rámci súťažnej prehliadky v Dome techniky filmy, ktoré vybrala medzinárodná odborná porota. „Do súťaže sa prihlásilo vyše 300 filmov, takže porota mala čo robiť,“
Sedem hriechov civilizácie – premietanie dokumentárneho filmu a diskusia s autormi v Rožňave
Napísal(a) A. K.
Kino Apollo, ktoré premieta v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, okrem svojho obvyklého programu prináša aj výnimočné projekcie. Jednou z nich je premietanie dokumentárneho filmu Sedem hriechov civilizácie za účasti jeho autorov Ľubomíra Viludu a Ivana Kršiaka, ktoré sa uskutoční v kine Apollo v piatok 7. apríla 2017 od 18.00. Príležitosť zhliadnuť tento film v Rožňave je jedinečná, pretože dokument dokončený v roku 2016 zatiaľ putuje po svete a zbiera ocenenia na festivaloch.
Gemerskí filmoví nadšenci uspeli aj na krajskom kole amatérskej filmovej tvorbe v Žiari nad Hronom
Napísal(a) MG od
Dvadsiaty piaty ročník krajského kola celonárodnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2017 sa uskutočnil 25. marca 2017 aj v krajskej hvezdárni a planetáriu M. Hella v Žiari nad Hronom. Jeho organizátorom bolo Pohronské osvetového strediska. Súťažilo v nej 31 autorov, 4 kolektívy s 34 snímkami z regiónov Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Lučenec, Poltár, Zvolen a Žiar n/H. Je pre nás potešiteľné, že najvyšších ocenení sa dostalo aj zástupcom regiónu Gemera, keď diplom za 1. miesto udelili
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. -MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. -MM-
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-