Čoltovo - Lipovník 4:6 (2:5). Na katastrofálnom teréne sa odohrával zápas 2. kola II. triedy medzi Čoltovom a nováčikom súťaže Lipovníkom. Starší a skúsenejší hostia veľmi múdro hrali v horúčave, šetrili silami a ich kombinácie stále volali po góle. Skóre otvoril Kerekes a Zagiba hneď nato zvýšil. 0:2. Tieto góly prebrali domácich, ktorí znížili na 1:2. Avšak prestrelka sa len teraz začala. Kerekes svojou šikovnosťou opäť zvýšil na dvojgólový rozdiel. Iskierku nádeje vyvolal ďalší gól Čoltova na 2:3, ale v prvom polčase to bolo z ich strany všetko. Hostia dvoma gólmi do šatne si zabezpečili bezpečný výsledok. 2:5. Opäť Zagiba mieril presne a Kerekes zavŕšil svoj hetrik. Németh, Kerekes, Kasper, Lázár, Kelemen, Dávid
Pača - Krh. Dlhá Lúka B 3:1 (2:1). Pača len v 2. kole vstupovala do diania II. triedy, hostia už mali úspešný vstup za sebou, keď v 1. kole vyhrali nad Kružnou 4:1. Avšak nedeľa teraz nebola pre B-čko Dlhej Lúky šťastnou. Na zápas pricestovali bez brankára a len 11. Preto veľmi nepríjemné bolo, keď v 15. minúte sa zranil hosťom Klárik. Domáci to využili a Gyulkáš svoj nájazd premenil. 1:0. Hostia mali problém udržať loptu v útočnom pásme Pače a preto domáci stále hrozili. Na 2:0 nešťastne zvyšoval Luspaj, hosťujúci obranca vlastným gólom. Našťastie jeden hráč B-čka, Csobádi nakoniec dobehol na zápas a to pomohlo aj hosťom. Z nich Gorgei mal najprv obrovskú šancu, ale v nájazde na brankára z uhla nenašiel recept. Skúsený Csobádi, ktorý najprv meškal, sa stal hrdinom, keď prekrásnym volejom z 20 metrov znížil na 2:1 a nastavil tak aj polčasový výsledok. Žiaľ 2. polčas sa opäť nezačal pre hostí dobre, keď si Žiga nabehol na center Gajdoša, najlepšieho hráča zápasu a bolo 3:1. Gorgei mal opäť veľké možnosti na skorigovanie stavu, ale nie a nie nájsť presnú mušku. Ulman trafil o pár minút nato brvno. Štvrťhodinku pred koncom tréner hostí oživil svoj káder striedaním brankára, do brány šiel hráč z poľa, najlepší hráč hostí A. Emodi (kvôli zraneniu) a do poľa namiesto neho šiel doterajší brankár F. Emodi. Práve on a Gorgei ešte mali možnosť skórovať, ale stav zostal nezmenený 3:1. Hralo sa pred 80 divákmi, zápas rozhodoval Potymák na čiare s T. Gyenesom.
Zostava hostí: Florián Emodi - Adrián Emodi, Ulman, Dávid Klárik, Róbert Klárik (Csobády), Šinglár, Podraczky, Kórintuš, Luspaj, Gorgei, Plichta
Florián Emodi
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.