Slovenské národné múzeum 18. júna 2015 o 17.00 otvára výstavu Apoštol Eugen Krón a Košice, ktorá (1886 Praha – 1944 Auschwitz–Birkenau). Bývalý legionár, zanietený, činorodý a nápaditý pražský právnik židovského pôvodu využil predpoklady mesta s bohatým kultúrno-historickým zázemím a viacnárodnostným zložením, aby z Košíc vybudoval životaschopné umelecké centrum Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
V priestoroch múzea zriadil školu, ktorej vedením poveril talentovaného Eugena Króna (1882 Sobrance – 1974 Gödöllő). Zo začiatku bola nazývaná múzejným kresliarskym kurzom, neskôr Krónovou umelecko-priemyselnou školou. Navštevovať ju mohli záujemcovia od 14. rokov a okrem možnosti bezplatného vzdelávania škola ponúkala aj možnosti štúdia na štipendium. Každý rok pravidelne poriadala výstavy pre svojich žiakov a najlepší z nich sa mohli predstaviť osobitne po boku svojho učiteľa a renomovaných výtvarníkov. Vo veľkoryso ponímanej činnosti múzea prevládali výstavy a prednášky (v priemere aspoň jedna výstava mesačne), ktoré šírili aktuálne informácie z oblasti európskeho a československého výtvarného umenia.
Výstava Apoštol Eugen Krón a Košice sa zameriava na autorove najplodnejšie obdobie, kedy našiel svoj štýl a témy, ktoré potom rozvíjal po celý život. Jeho „košický príbeh“ začal stretnutím s fenomenálnym riaditeľom Josefom Polákom a pôvodne náhodná zastávka v Košiciach sa zmenila na osemročný pobyt.
Z kresliarskej školy vzišli výtvarníci ako Koloman Sokol, Ľudovít Feld, Július Jakoby, Béla Nemessányi-Kontuly, Juraj Collinásy, Imrich Oravecz a Jozef Fabini. Na základe košickej prípravy Kolomana Sokola prijali na pražskú výtvarnú akadémiu, neskôr sa stal zakladateľom mexickej grafiky a po vojne vychoval niekoľko slovenských grafikov. Ďalší z Krónových žiakov – Béla Kontuly sa uplatnil na budapeštianskej Vysokej škole výtvarných umení, kde vplýval na svojich študentov. 
Výber diel na výstave kladie dôraz na ducha vtedajšej doby. Ukazuje prechod Eugena Króna od secesných intímnych a realisticko-kritických motívov ku kolektivistickým víziám budúceho harmonického sveta a cestu k slobodnému ľudstvu. Ukazuje autorov realistický, symbolistický, expresionistický, kubistický a konštruktivistický štýlový vývin. Súbor plagátov, dokladuje úsilie riaditeľa Poláka o zachytenie výstavného diania okolo Štátneho východoslovenského múzea, ako aj vysokú grafickú úroveň a politickú angažovanosť tvorcu.
Výstava Apoštol Eugen Krón a Košice v Slovenskom národnom múzeu je pripomenutím 95. výročia príchodu Eugena Króna – zakladateľa košickej moderny do Košíc, 30. výročia smrti jeho významného žiaka Júliusa Jakobyho a 75. výročia úmrtia JUDr. Josefa Poláka. Súčasne je prvou výstavou Króna v Bratislave po 52. rokoch a prvou po jeho smrti.
Zbierkové predmety na výstavu zapožičali: Múzeum Vojtecha Lőfflera, Považská galéria umenia v Žiline, Východoslovenská galéria Košice, Východoslovenské múzeumv Košiciach a súkromní zberatelia.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.