Dňa 19. júna 2015 o 16.30 na Istrijskej 68 v Bratislave SNM-Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku otvorili budovu múzea, Vnútorný priestor objektu je ozvláštnený až po štít strechy otvoreným krovom, s masívnymi stropnými trámami. Vnútorné priečky boli čiastočne odstránené, čím vznikla výstavná sieň a dva samostatné priestory, ktoré slúžia ako dobová izba s ukážkou pôvodného zariadenia a servisná časť s technickým a hygienickým zázemím.
Stavba zaujala odbornú porotu Academie Istropolitany Nova, ktorá ju v úzkej spolupráci s Prvou stavebnou sporiteľňou a Bratislavským samosprávnym krajom navrhla na ocenenie v súťaži o najlepšie obnovené objekty tradičnej architektúry v Bratislavskom kraji. Cieľom súťaže je prispieť k zachovaniu tradičnej architektúry, ktorá vytvára jedinečný obraz regiónu. Obnovou chátrajúcej budovy a jej okolia sa samospráva zaslúžila o zatraktívnenie hlavnej ulice starej mestskej časti a vytvorila dôstojný priestor na prezentáciu histórie obce pre miestnych občanov aj návštevníkov tejto lokality. Devínska Nová Ves je dnes jednou z predmestských častí Bratislavy. Vidiecky ráz stratila v 80. rokoch, keď sa tu začali stavať sídliská a počet obyvateľov sa strojnásobil.
Pôvodne rázovitú dedinu obývali od 16. storočia Chorváti. Aj dnes tu počuť chorvátsky dialekt a potomkovia Chorvátov si svoj pôvod každoročne pripomenú folklórnymi slávnosťami a kultúrno-spoločenskými podujatiami. SNM-Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku v Devínskej Novej Vsi bolo otvorené v roku 2006. Múzeum je zamerané na prezentáciu hmotného a duchovného dedičstva chorvátskej menšiny na Slovensku, ktorá sa zachovala už len v 4 lokalitách v Devínskej Novej Vsi, Jarovciach, Čunove a Chorvátskom Grobe. Slovenské národné múzeum bude prevádzkovať aj novú stálu expozíciu Múzea starej Devínskej: Dejiny a kultúra Chorvátov v Devínskej Novej Vsi, ktorá odráža niekdajší život v tejto obci, s dôrazom na 19. a 20. storočie. Je rozdelená do tematických blokov: história, odievanie, duchovný život a cirkev, regrúti, práca a remeslá. Väčšiu časť expozície tvoria zbierkové predmety SNM-MKCHS, pochádzajúce z Devínskej Novej Vsi. Iné sú zapožičané od miestnych obyvateľov, mestskej časti a farnosti v Devínskej Novej Vsi.
Múzeum starej Devínskej bude pre verejnosť otvorené od 20. júna 2015 v otváracích hodinách SNM-MKCHS: denne okrem pondelka (utorok – piatok: 11.00 – 17.00 a sobota – nedeľa: 12.00 – 17.00) viac info: , tel.: +421 2 204 93 101-02-03, www.snm.sk
Zuzana Vašáryová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.