Odzneli už prvé novoročné vinše v začínajúcom roku 2013 od členov rodín, priateľov, známych i spolupracovníkov na rôznych úrovniach. Aj ja sa chcem poďakovať vám, návštevníkom stránky Maj Gemer, predovšetkým tým, ktorí ste ju v uplynulom roku využili na prezentovanie toho, čo vás najviac zaujalo, resp. toho, o čom ste považovali za potrebné informovať aj ostatných vo vašom okolí, teda, aby o všetkom dôležitom vedela stále sa rozširujúca rodina. Aj preto sa môžem za vás pochváliťdosiahnutím magickej hranice 300 tisíc návštevníkov stránky práve v čase, keď som si pripomenul svoje meniny. Prišlo to tak neočakávane, že sme nestihli ani zaregistrovať, kto bol tým naším tristotisícim hosťom.
Potešiteľné je, že sme zaregistrovali a predstavili dve naše Gemerčanky, ktoré prekročili hranicu sto rokov života. Boli to Juliana Žornová z Revúcej a pani Terézia Jančošeková z Rožňavského Bystrého. Obidvom želáme aj pri tejto príležitosti ešte raz príjemnú jeseň života v kruhu svojich najbližších.
Zaregistrovali sme nových autorov príspevkov, ktorým ponúkame ďalší priestor na ich príspevky. Boli sme všade tam, kde sa niečo na Gemeri dialo. Zaznamenali sme aj prvé minúty ničivého požiaru Hradu Krásna Hôrka a historického hotela Kohút v Revúcej. Boli sme pri najdôležitejších kultúrnych podujatiach, tak v Rejdovej na festivale ľudového folklóru Gemera, ako aj pri oslavách 150. výročia vzniku Prvého slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej. Zaznamenali sme nebývalé podujatie v slavošovskom tuneli, kde prvýkrát v jeho histórii vystupovala hudobná skupina. Absolvovali sme s našimi turistami najkrajšie túry horného i stredného Gemera. Maj Gemer bol i na takých podujatiach akým je každoročná Ars Antiqua In Via Gothica začínajúca v gotickom kostole v Štítniku, prechádzajúca Spišom i Abovom, aby končila v betliarskom kaštieli. Radi sme uverejnili príspevky od našich krajanov žijúcich na Dolnej zemi, aby sme aj takto precítili kde všade vo svete slovenská i gemerská krv pulzuje.
Značný počet návštevníkov stránky obľubuje i športové spravodajstvo, najmä to futbalové, ktoré tvorí tretiu veľkú skupinu záujemcov o túto stránku.
Vlaňajší rok bol venovaný seniorom, čomu sme aj my na stránke Maj Gemer venovali patričnú pozornosť. Prejavilo sa to množstvom príspevkov, ktoré sme radi od nich uverejnili.
Bolo by možné ešte veľa hovoriť o tom, čím všetkým sa stránka Maj Gemer v uplynulom roku hrdila, s čím žili jej návštevníci. Na záver snáď postačí číslo, ktoré hovorí o počte príspevkov, ktoré sme uverejnili od vzniku vynovenej stránky. Je to neuveriteľných 2 389 len textových. O obrázkovej časti ani nehovorím. Tých je ďaleko viac.
Za to patrí vám všetkým, tak čitateľom, ako aj prispievateľom, ešte raz moje poďakovanie. Želám Vám, ale i stránke Maj Gemer veľa podobných potešujúcich úspechov aj v tomto roku. Dúfam, že nám spoločne bude priať tak zdravie, ako i chuť túto stránku udržiavať medzi našimi Gemerčanmi, aby sa nestratila ani medzi silnými portálmi denníkov a televízie.
Šťastný nový rok 2013 vám všetkým želám, vážení priatelia!
Dr. Ondrej Doboš
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.